Spoznajte Rodinné LOVEstories Mariána Miezgu: My divadelníci sme skončili medzi prvými

V posledných týždňoch sa už naše životy vracajú do normálu, všetci si však ešte dobre spomíname na obdobie, kedy sa zatvorili brány škôl, kancelárie či obchody a väčšinu času sme trávili v obývačkách. Podobne tomu bolo aj u herca Mariána Miezgu, ktorý divadelné dosky a televíznu kameru vymenil za pohodlie svojho domova. Spoločné rodinné LOVEstories so synmi Filipom a Borisom mu výrazne uľahčoval spoľahlivý internet, mobil aj televízia od Orangeu.

Po boku dvoch synov, 10-ročného Filipa a 8-ročného Borisa, čas na nudu neostáva. Obľúbený herec si tak niekoľkomesačnú pauzu od práce užil naplno aj vďaka svojej rodine. Marián hovorí, že by vedel fungovať aj bez telefónu, no jeho synovia tvrdia opak. A čo by si zobrali na opustený ostrov? Viac sa dozviete vo videu.

Spomínate si na svoj posledný pracovný deň pred tým, než ste ostali doma?
Marián: My divadelníci sme skončili viac-menej medzi prvými. Blížila sa nám premiéra a skúšali sme predstavenie Arthura Millera Pohľad z mosta. V piatok 13. marca bola posledná skúška, kedy nám prišiel riaditeľ Vlado Černý oznámiť, že ideme do dvojtýždňovej karantény. Tá sa však podstatne predĺžila. Keď sme sa vrátili do divadla, tak to bolo ako v Černobyle. Všetky veci, ktoré sme tam nechali, boli na tom istom mieste. Naozaj sme odchádzali s tým, že sa o pár dní vidíme, no vrátili sme sa po dvoch mesiacoch.

Ako reagujú vaši spolužiaci na to, že otec je herec?
Filip: Väčšinou hovoria, že sa máme. Niekedy so spolužiakmi riešime, že náš tato bol v televízii.

Chceli by ste ísť v otcových hereckých šľapajach?
Filip: Možno áno. Ale je to ťažké v tom, že tatino je stále v práci. Chceli by sme, aby bol častejšie doma. Niekedy pracuje aj cez víkendy.

Nešli ste si počas tých týždňov doma na nervy?
Marián: Je to možno zvláštne, ale musím povedať, že sme takéto chvíle vôbec nemali. Naozaj sme ten čas trávili učením alebo sme sa išli niekde prejsť. Prekvapivé je, že moje deti to von vôbec neťahalo a radšej boli doma.

Ako to vyzerá, keď sa s rodinou stretnete doma v obývačke pred televízorom?
Marián: Ja trávim veľa času v divadle, ale keď už som doma, tak si to poriadne vychutnáme. Rád si pozriem dobrý film, ale skôr chalani sú tí, čo vyberajú program v televízii.
Filip: Pozeráme telku alebo sa hráme spoločenské hry. Niekedy v obývačke aj jeme. Občas sa o ovládač pobijeme, ale nestáva sa to často.

Uľahčovali vám počas karantény technológie domácu výučbu?
Marián: Prvé dva mesiace nemali online vyučovanie. Týždenne dostávali zadania, no zodpovedne môžem povedať, že úloh bolo toľko, že sa nám niekedy preklopili až na víkend. Až ku koncu prišlo online vyučovanie, ktoré pomohlo chalanom aj nám.
Filip: S pani učiteľkou a spolužiakmi sme sa spájali cez fixný internet. Bez počítača by sme fungovali iba veľmi ťažko.

Je tu leto, čas dovoleniek. Aká bola vaša najlepšia rodinná dovolenka?
Marián: Každá dovolenka je super. Keď boli naši synovia úplne malí, tak sa na všetko okolo prekvapene pozerali. Teraz, keď už sú väčší, tak sú to parťáci, s ktorými si môžete zahrať futbal na pláži.
Filip: V Španielsku, tam sme už boli veľakrát, hlavne na Malorke.

Krátite svojim synom dlhé cestovanie telefónom či tabletom?
Marián: Áno, samozrejme v zdravej forme a nie na celú cestu. Keď ideme väčšiu vzdialenosť, tak ich to niekedy aj uspí. My sme to voľakedy vôbec nemali a stačilo nám pozerať cez okno z auta.
Boris: Požičiam si mamin telefón a hrám sa hry.