Ich dcérka mala len rok, keď jej museli amputovať nohu. Rodičia sa báli, že ju neuvidia bežať, ona predčila všetky očakávania
Penny má 5 rokov. Je ako iné deti v jej veku - rada sa jaší, uteká a skáče. V niečom je ale predsa len iná. Keď mala niečo málo cez rok, amputovali jej nohu. To jej však nebráni byť veselým dieťaťom a inšpiráciou nielen pre svoju rodinu.
ŠTOKHOLM 8. júla - Keď sa v roku 2014 manželia Angelica a Mikael Ludinovci zo Švédska dozvedeli, že čakajú bábätko, boli šťastím bez seba. V 20. týždni tehotenstva ich však zasiahla nečakaná správa.
Dozvedeli sa, že ich dcéra Penny bude iná ako ostatné deti. Doktor im povedal, že sa narodí s fibulárnou hemiméliou. Ide o vzácnu vrodenú chorobu, ktorá sa objavuje pri jednom z 25 000 novorodencov a postihuje nohy a kolená.
Radosť vystriedali obavy
Manželia sa obávali sa, že ich dcérka nebude kvôli diagnóze žiť šťastný život. „Najprv som sa cítila zdevastovaná, pretože som nevedela nič o jej stave a nebola som si istá, či ju niekedy uvidím, ako beží alebo sa usmieva,“ povedala Angelica pre britský denník Daily Mail.
Penny sa narodila v decembri s deformáciou v oblasti ľavého členka. Hneď po narodení začala liečbu. Na nôžku jej dávali dlahy a vytrvalo s ňou cvičili.
Ťažké rozhodnutie
Nič nepomáhalo. Keď mala Penny len 13 mesiacov, pred jej rodičmi stálo ťažké rozhodnutie – má Penny podstúpiť amputáciu? Jej noha a členok boli príliš slabé na to, aby sa vyvinuli, alebo na to, aby sa mohla podrobiť liečbe na predlženie kosti.
Navyše, ak by sa rozhodli nôžku neamputovať, jej problémy by sa mohli prejaviť aj na iných častiach tela. Po dlhom a ťažkom zvažovaní a konzultácii s odborníkmi sa Angelica s Mikaelom rozhodli pre amputáciu.
Z hendikepu vytvorila súčasť života
Rodičia priznali, že prvé dni po operácii boli pre nich veľmi ťažké. „Prvých pár nocí v nemocnici bolo drsných. Mala iba trinásť mesiacov, takže som sa jej nemohla spýtať, či má bolesti alebo je unavená. Na začiatku to bolo trochu zložité, ale už po dvoch až troch dňoch bola opäť sama sebou,“ spomína na ťažké chvíle Angelica.
Penny mala len niečo viac ako rok, keď pred ňou stála výzva naučiť sa chodiť s protézou. Našťastie sa rýchlo prispôsobila a dokázala to už osem týždňov po operácii. Z hendikepu vytvorila súčasť svojho života a na protézu je veľmi hrdá. Sama dokonca hovorí, že je s ňou rovnaká ako iné deti.
Inšpirácia pre rodičov
„Narodila sa ako šťastné dieťa, každý deň ju povzbudzujeme, aby uverila v seba samu, ale ona nás naučila o živote oveľa viac, než sme sa kedykoľvek predtým mohli naučiť,“ povedala Angelica a dodala: „Naučila ma, aby som sa nehanbila za to, že byť odlišný je dobrá vec. Rovnako ako to, že pozitívny prístup pramení z bezpečného prostredia a milujúcej rodiny.“
Hoci mali Ludinovci na začiatku obavy, Penny im ich vyvrátila. Každý deň vidia na jej tvári úsmev, vidia, ako beží a skáče. Dokonca sa naučila jazdiť na bicykli a vykonávať bežné aktivity, ktoré robia deti v jej veku.
Angelica jej pokroky zdieľa na Instagrame, kde získala už takmer 50-tisíc sledovateľov. Nepochybne je spolu s dcérou veľkou inšpiráciou nielen pre hendikepovaných.