Dobré noviny
Keď mala 14, znásilnili ju, dnes učí ženy brániť sa: Znásilnenia sa nedejú len na ulici, najčastejšie nám ublížia najbližší
Ľubomíra Somodiová
Ľubomíra Somodiová

Keď mala 14, znásilnili ju, dnes učí ženy brániť sa: Znásilnenia sa nedejú len na ulici, najčastejšie nám ublížia najbližší

Jasmína Houdek sa zameriava sebaobranou žien.
Jasmína Houdek sa zameriava sebaobranou žien. — Foto: Luboš Mudroch

Na kurzoch bojových umení vás naučia, ako dať dobrý úder, no nenaučia vás brániť sa v každodennom živote. Tvrdí inštruktorka Modernej sebaobrany (Moderní sebeobrana) Jasmína Houdek, ktorá sa rozhodla sa, že svoj život zasvätí boju proti sexuálnemu obťažovaniu a násiliu.

PRAHA 5. júla - Snaží sa zmeniť svet, aspoň ten okolo seba. Jasmína Houdek si prešla hororom. Keď mala len 14 rokov, znásilnili ju. Dnes je z nej sebavedomá žena a svoje študentky na kurzoch Modernej sebaobrany učí nielen metódy, ako zneškodniť útočníka, ale predovšetkým to, aby sa dokázali ozvať, keď sa im niečo nepáči a nebáli sa povedať: dosť.

V rozhovore pre Dobré noviny hovorí o tom, prečo sa po 13 rokoch rozhodla čeliť svojej traume z minulosti a ako jej skúsenosť pomáha pri vyučovaní.

Zároveň vyvracia mýtus, ktorý platí ako v Česku, tak aj na Slovensku a síce, že ženy sú zväčša znásilňované neznámym mužom, keď chodia po tmavých uličkách v minisukni. Práve naopak. Jasmína tvrdí, že najčastejšie nám ubližujú práve tí ľudia, ktorých poznáme a ktorí sú nám blízki. Môže to byť kamarát, partner alebo strýko.

Podľa Jasmíny na kurzy chodia väčšiinou ženy, ktoré sú tam preto, že netušia, ako v krízovej situácii reagovať. Alebo už nejakú krízovú situáciu zažili - nemusel to byť hneď pokus o znásilnenie, ale napríklad na nich niekto sprosto kričal.
Podľa Jasmíny na kurzy chodia väčšinou ženy, ktoré sú tam preto, že netušia, ako v krízovej situácii reagovať. Alebo už nejakú krízovú situáciu zažili - nemusel to byť hneď pokus o znásilnenie, ale napríklad na nich niekto sprosto kričal. Foto: Helena Szmigielová

Dobrý úder vás v bežnom živote neochráni

Čo vás priviedlo k Modernej sebaobrane?

Predchádzala tomu skúsenosť so znásilnením, keď som mala 14 rokov. Najprv som začala robiť bojové športy, pretože som si myslela, že ma naučia brániť sa pred obťažovaním či oplzlosťami. Naučili ma dať dobrú ranu, dať kop na hlavu. Naučila som sa trénovať tak, ako to vidíte vo filmoch.

To, že som dokázala dať dobrú ranu, mi však nefungovalo v bežnom živote. Nevedela som sa vymedziť proti agresívnemu partnerovi. Nie vždy som mala s partnermi dobré vzťahy, občas som narazila na niekoho, kto veľa pil či kričal. Chcela som sa vedieť brániť aj v bežnom živote, a to ma postupne zaviedlo k projektu Moderná sebaobrana, ktorý má jedinečný koncept vo výuke komunikácie, prevencie a metódy zneškodnenia útočníka.

Na čo sa špecializujete?

Robím hlavne sebaobranu pre ženy, keďže mám skúsenosť so znásilnením a nemám problém o tom hovoriť. Nebolo to však hneď. Začala som o tom hovoriť, až keď som si vyriešila traumu. Následne, keď som o tom začala hovoriť, zdôverovalo sa mi na kurzoch čoraz viac žien. Pomáha im to, mnohé si svoje problémy vyriešili. Niekedy vyhľadali odbornú pomoc - spolupracujeme napríklad s organizáciou PeFem alebo s projektom Když to nechce, tak to nechce.

Čo bolo popudom k tomu, aby ste začali čeliť vašej vlastnej traume?

Keď som sa začala učiť sebaobranu, tak som sa na kurzoch stretávala s príbehmi ľudí o sexuálnom obťažovaní, o znásilnení, o disfunkčných vzťahoch. Povedala som si, že by som si mala vyriešiť svoju traumu, ktorú som tam niekde vzadu stále mala. Síce ma to neobmedzovalo v bežnom živote, ale cítila som, že to tam stále je. To bol impulz, prečo som po 15 rokoch od znásilnenia vyhľadala odbornú pomoc v organizácii ProFem.

Žiadnu traumu nevyrieši čas

Aké ste v tom čase prežívali obdobie?

Prežívala som najviac vyrovnané obdobie života. Mala som dobrú prácu, dobrých kamarátov, skvelého partnera, dobré bývanie, skvelé koníčky. Povedala som si, teraz som silná, teraz sa dokážem postaviť starému zážitku, ktorý sa občas prebúdza. 

Vždy, keď sa mi to po nejakej dobe vracalo, hovorila som si, že počkám, čas to vyrieši, ale ono to tak nebolo, aj keď ten čas postupoval, aj keď to bolo 13 rokov, stále to bolelo. Stávalo sa to najmä vtedy, keď som počúvala cudzie príbehy, ale aj keď som čítala správy v novinách, že nejaké dievča znásilňoval jej príbuzný a podobne. Cítila som, že môj vzťah k tomu zážitku nie je v pohode, nie je vyriešený, je len zabudnutý.

Čo vám teda pomohlo?

Žiadnu traumu nevyrieši čas, viem to z vlastnej skúsenosti. Tá trauma je natoľko silná, že vám to poškodí život, zmení vám to emócie, vzťahy, nedá sa na to len tak zabudnúť. Dá sa to potlačiť rôznymi spôsobmi, napríklad drogami, zlými vzťahmi s ľuďmi, zlým vzťahom k sebe, ale nie je to zdravé pre vás, ani pre vaše okolie. Preto, keď hovorím so ženami, ktoré majú zlé skúsenosti, tak ich motivujem k tomu, aby to riešili. Aby sa tomu postavili čelom.

Dôležité je nezľahčovať svoju skúsenosť. Často sa mi stáva, že mi ženy hovoria: „nemám takú strašnú skúsenosť, ako ty, ale snažil sa ma znásilniť bývalý partner, ale nedokonal to.“ Ja im na to odpovedám: „No tak moment, to je strašná vec, že si sa bála o život, to, že ti ubližoval, niekto, komu si verila, dala svoje srdce.“ Nemôžeme to porovnávať s celým svetom. Keby som sa ja mala pozrieť na celý svet, tak by som si mohla povedať, že to je nič, keď ma niekto znásilnil, keď v Sýrii prebieha taká strašná vojna. Tak to ale nejde.

Na konci kurzu odchádzajú ženy, ktoré vedia, kde majú svoje hranice a sú pripravené hájiť si ich.
Na konci kurzu odchádzajú ženy, ktoré vedia, kde majú svoje hranice a sú pripravené hájiť si ich. Foto: Helena Szmigielová

Väčšinu žien znásilní niekto známy

Akým bojovým umeniam ste sa venovali a v čom je Moderná sebaobrana odlišná?

Začala som boxom, potom som prešla na thajský box, následne som robila MMA. Na klasickej sebaobrane učia, ako dať dobre ranu. Ale nenaučia vás, ako reagovať na to, keď idete MHD a pristúpi k vám zozadu človek a začne vám do ucha šeptať oplzlosti.

Nenaučia vás postaviť sa niekomu, koho máte rada, pretože pozor, práve tí, s ktorými máme blízky vzťah, nám najviac ubližujú. Štatisticky sa najviac znásilnení stane v partnerských vzťahoch. O tom sa o tom nerozpráva, pretože to je strašne kontroverzné. U nás v Modernej sebaobrane sa naučíte postaviť sa za seba a budete vedieť vyriešiť konflikty na ulici i v súkromnom živote. Hoci sídlo máme v Prahe, Moderná sebaobrana je aj na Slovensku, konkrétne v Bratislave, kde vedia kurzy Eva Šipöczová.

„Znásilnenie páchajú len cudzí muži“

Podľa výsledkov reprezentatívneho výskumu v SR, ktorý realizovalo Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách v prvých mesiacoch roku 2017, sú len v 12 % prípadov páchateľmi úplne cudzí muži a 38 % prípadov sexuálneho násilia sa odohráva v párových vzťahoch. Aj podľa údajov z USA až dve tretiny znásilnení mladých žien páchajú ich známi. Ponuka „Odprevadím ťa domov“ môže často znamenať rovnaké nebezpečenstvo ako cesta tmavou ulicou. Väčšina prípadov sexuálneho násilia teda neprebieha podľa „klasického scenára znásilnenia“ a vyhýbanie sa tmavým uličkám či parkom, čo sa v prípade všeobecnej kriminality považuje za dobrú prevenciu, platí v prípade sexuálneho násilia len obmedzene.

Aká je vaša skúsenosť z kurzov? Boli ženy napadnuté častejšie neznámymi alebo známymi ľuďmi z ich okolia?

Ak sa bavíme o sexuálnom násilí ako o znásilnení, väčšina žien, ktoré k nám chodia, hovoria, že to bol niekto, koho poznali. Kamarát, sused, rodina. Ak sa bavíme o sexuálnom obťažovaní v zmysle nevhodných komentárov, pomlaskávanie a pod, tak to je od cudzích či menej známych.

Na začiatku je výber obete

Dá sa útočník rozpoznať pred samotným útokom?

Ak je to niekto neznámy na ulici, dá sa to rozpoznať. Ten útok sa nestane v momente, keď vás niekto škrtí. Príbeh už začal dávno pred tým. Napríklad v čase, keď ste kráčali a pozerali do mobilu a prezerali ste si nástenku na Facebooku, ten človek si vás musel vyberať.

Teda môžete si všimnúť, že na vás niekto zazerá, alebo, že za vami už niekto ide dlhší čas. V momente, že zaregistrujete, že niekto za vami ide, alebo na vás pozerá, je dobré venovať tomu pozornosť a neignorovať signály. Útočníci si hľadajú práve také obete, ktoré ich ignorujú.

Čo robiť, keď je už ten človek pri mne?

Môžete si všimnúť, že keď sa s vami začne rozprávať, tak nevedie bežnú komunikáciu. Pýta sa vás, koľko je hodín, chce nejaké peniaze, alebo cigaretu, hovorí vám, že vám to pristane, alebo, že mu pripomínate jeho starú lásku. Mali by ste zbystrieť, pretože aj keď je človek skúsený, vždy vykazuje nejaké známky stresu.

Človek, ktorý ide vykonať takýto čin, má adrenalín. Možno si nevšimnete jeho jemnú motoriku, že sa mu mierne klepú prsty. Ale môžete si všimnúť, že je nesvoj, že na vás zazerá, veľa ľudí sa to snaží maskovať.

Väčšiny obetí, hovorí, že mala divný pocit. To je jedno, či je to muž, alebo žena. Každý povie: „mne sa ten človek nezdal, zdalo sa mi, že je divný.“ To nie je žiadna ezoterika, váš mozog vám naozaj posiela signály, že sa deje niečo zvláštne. V momente, keď ich vypozorujeme, mali by sme zbystrieť. Dôverujte svojej intuícii a riaďte sa ňou.

Ak máte na ušiach slúchadlá a nie ste v úplne bezpečnom prostredí,mali by ste si ich dať dole.Jasmína však hovorí, že nechce z ľudí robiť maniakov, ktorí budú po ulici chodiť podozrivo a skenovať každého, či to nie je náhodu útočník.
Ak máte na ušiach slúchadlá a nie ste v úplne bezpečnom prostredí,mali by ste si ich dať dole. Jasmína však hovorí, že nechce z ľudí robiť maniakov, ktorí budú po ulici chodiť podozrivo a skenovať každého, či to nie je náhodu útočník. Foto: Helena Szmigielová

Dobré dievčatá

Čo iné robia ženy, ktorým sa podarilo ubrániť?

Všimli si ho. Najlepšia sebaobrana je taká, ktorú nemusíte vôbec použiť, líšime sa práve tým, že učíme, ako byť pozorný, učíme prevenciu, ako sa do konfliktu vôbec nedostať, takže väčšina ľudí, ktorí prejdu našimi kurzami, vôbec nepoužije sebaobranu v zmysle fyzického konfliktu.

Použijú sebaobranu tak, že si všimnú útočníka skôr, alebo vedia, čo hovoriť a majú komunikáciu na takej úrovni, že jasne ukážu, že tu agresor proste neuspeje. Učíme spôsob komunikácie s agresorom, tá je pre nás rovnako dôležitá ako údery.

Prečo to väčšinou neurobíme? Prečo násilníkovi nepovieme, aby nás neobťažoval?

Myslím si, že je za tým výchova. My dievčatá sme vedené k tomu, aby sme boli dobré, aby sme nerobili problémy, aby sme sa chovali slušne. Vekom nám zas hovoria, že nemáme byť hysterické, lebo si nás nikto nevezme, či vety typu, „ježiš šmária, čo ti zase je, máš menštruáciu?“ 

Preto väčšina žien, aj keď sa im niekto nepozdáva, pekne odpovedá. Zasmeje sa aj oplzlému vtipu, lebo nechce byť za „kravu“. Ženy sa boja povedať obťažujúcemu, aby im dal pokoj.

Mnoho žien sa stretáva s obťažovaním na pracovisku, nehovoria o tom, lebo sa boja, že ich napríklad vyhodia, môžeme tomu vlastným mentálnym nastavením a asertivitou predchádzať ?

Vezmite si príklad Maroša Kramára v Inkognite. Odporcovia ľudí, ktorí sa ozvali, hovorili, ale veď pani maskérke to neprekážalo, tá sa vyjadrila, že je tam priateľské prostredie a jej to nevadí. Nechcem znevažovať jej slová, ja jej verím, má na to plné právo, ale keď by sme mali tú šablónu zobrať na iných ľudí, čo by sa stalo, keby povedali, áno je to prasa, robí to stále a je nechutný.

Pravdepodobne by jej prácu neponúkli. Herci sú komunita, navzájom sa poznajú, asi majú veľa dotyku, veľa osobných príbehov. Povedať medzi nimi, že sa vám nepáči, že vás akože náznakom pošteklil na zadku, tak to by ste boli za hysterku. Čudovala by som sa, keby povedala: nie, nepáčilo sa mi to, bolo to hnusné. V hre bolo viac premenných - jej povesť, kariéra, plus sa musela cítiť neprijemne z toho, že je na ňu vyvíjaný mediálny tlak.

Priame chvaty je dobré natrénovať na živo. Tréning Modernej sebaobrany vytvára podmienky, kde cítite tlak a máte strach, podobne ako pri útoku.
Priame chvaty je dobré natrénovať na živo. Tréning Modernej sebaobrany vytvára podmienky, kde cítite tlak a máte strach, podobne ako pri útoku. Foto: Helena Szmigielová

Buďte dôrazný

Ako teda povedať, nie, nepáči sa mi to?

Každý človek sa môže naučiť komunikovať to, čo chce, alebo nechce. Je to ťažké a často nepríjemné, no prináša to len samé pozitíva. Zoberme si príklad. V práci máte kolegu, ktorý sa s každým rád objíma a pusinkuje pri zvítaní, ale vám to je nepríjemné. Možno si pomyslíte: Je mi to nepríjemné, ale veď on to robí všetkým. Mám sa ohradiť, keď to štyri roky tolerujem? Navyše ho ma každý rád. Ale pokiaľ vám to je nepríjemné, mali by ste. Takto si vytvárate hranice, o ktorých je reč.

Je dobré si uvedomiť, že keď sa ohradíte, tak sa málokedy stane, že dotyčný povie, prepáč, ja som sa ťa to vlastne mal opýtať. Skôr sa ohradí. Keď to budete opakovať, pravdepodobne vám povedia aj ľudia okolo, čo si to vymýšľate. Tretí krok však bude ten, že si zaistíte, že ten človek to už neurobí a získate, čo chcete.

Keď sa ohradíte, nemusíte byť agresívny, nepríjemný, ale mali by ste byť dôrazný. Malo by to byť jasné. Nemali by ste sa ospravedlňovať, nemali by ste prosiť, ani vysvetľovať.

Dá sa povedať, že vďaka všetkým tým poznatkom ste dnes sebavedomejšia?

Myslím, že by som nemohla ani učiť, keby som nebola. Hoci ma bolo vždy počuť a vidieť, nevedela som povedať stop. Vďaka tomu, čo robím, vďaka sebaobrane, si dokážem komunikáciou urobiť poriadok aj v manželstve. Môj muž je tiež inštruktor sebaobrany, tak to občas aplikujeme aj na seba. 

Dala som si za úlohu „zmeniť svet“, aby som vo svojom okolí zničila sexuálne násilie a obťažovanie. Dala som si za úlohu, že keď sa niekde niečo také deje, som prvá, ktorá sa ozýva. Keď to urobíte vy, môžu sa k vám pridať ďalší ľudia. Avšak v momente, keď žena povie, že sa jej to nepáči, tak je ostrá ako britva. Ale to nie je ostrosť, ale obyčajné sebavedomie.

Prečo je potrebné o sexuálnom násilí a obťažovaní hovoriť?

Zdieľaním si uvedomíte, že v tom nie ste sám a máte chuť s tým niečo robiť. Zároveň si človek uvedomuje, že niečo nie je v poriadku. Ale pozor, je dobré o tom hovoriť s ľuďmi, ktorí sú citliví. Nie je nič horšie, ako keď v sebe nájdete chuť a odvahu sa zveriť a človek vám neverí a znevažuje to, čo mu hovoríte.

Znásilnenie sa môže stať žene zahalenej od hlavy po päty

Oplatí sa už pri útoku brániť oproti fyzicky zdatnejšiemu protivníkovi?

Vždy je dobré niečo urobiť. Spolupráca s útočníkom vám nezaistí bezpečie. Sú na to aj štatistiky, že keď sa ženy nebránili, odchádzali s horšími zraneniami než tie, ktoré sa bránili. Tým, že s ním spolupracujete, ukazujete mu, že si môže dovoliť viac. Bojujte ako levica, máte pravdepodobnosť, že sa vám podarí ubrániť.

Keď vás niekto láka, nech s ním idete do auta, alebo za roh, nikdy nechoďte, lebo vám chce spraviť niečo oveľa horšie. Množstvu sériových násilníkov to vychádza preto tak dlho, lebo tam bola spolupráca žien. 

Vždy máte pravdepodobnosť, že sa vám podarí ubrániť.
Vždy máte pravdepodobnosť, že sa vám podarí ubrániť. Foto: Helena Szmigielová

Často počúvame, že dobrým preventívnym krokom je neobliekať sa vyzývavo a pod. Ale myslí sa aj na prevenciu tej druhej strany?

Keby to neexistovalo, tak by som robila niečo iné, ako učila sa ženy brániť. Ale je to prítomné. Nemalo by sa poukazovať na to, či má žena vyzývavý rúž, veľký výstrih, alebo krátku sukňu, ale malo by sa hovoriť o ľuďoch, ktorí to robia. Prečo to robia? Nech to nerobia.

Je potrebné jasne povedať, že súvislosť takzvaného vyzývavého oblečenia a sexuálneho násilia je mýtus. Nie je to tak, že by ženy, ktoré majú napríklad kratšie sukne alebo väčšie výstrihy, boli častejšie obeťami sexuálneho násilia. Znásilnenie sa môže stať žene, ktorá je zahalená od hlavy po päty, vo vyťahaných teplákoch a mikine s kapucňou, proste v čomkoľvek. Znásilnenie totiž nie je o sexe, ale o pocite moci a nadvlády a sexuálny styk je len prostriedok.

Všeobecne by sa, samozrejme, nemalo poukazovať na to, či má žena vyzývavý rúž, veľký výstrih, alebo krátku sukňu, ale malo by sa hovoriť o ľuďoch, ktorí to robia. Malo by sa jasne hovoriť o tom, že takéto správanie je neprijateľné a nepatrí do slušnej spoločnosti, rovnako, ako napríklad rasizmus.

Už ste čítali?