Květoslava ako 18-ročná zachránila 45 slovenských sirôt z Údolia smrti. Toto sú ich tváre, poznáte niektoré z nich?
Monika Hanigovská
Monika Hanigovská

Květoslava ako 18-ročná zachránila 45 slovenských sirôt z Údolia smrti. Toto sú ich tváre, poznáte niektoré z nich?

Je to príbeh, ktorý by nenapísal azda ani najlepší scenárista. O to viac, že sa zakladá na skutočnosti. Drobná poznámka odhalila, že istá Květoslava zachránila 45 slovenských detí pred smrťou. Toto sú tváre detí, ktorým navždy zmenila život.

Pani Květoslava a dve z detí, ktoré zachránila z Údolia smrti. — Foto: Post Bellum SK

OLOMOUC 28. júna – Vďaka drobnej poznámke sa Slováci a Česi dozvedeli o veľkom hrdinstve vtedy len 18-ročného dievčaťa.

V náruči Květoslavy Bartoňovej, rodenej Axmanovej, našlo 45 detí nielen nový domov a milujúce rodiny. Sama, ešte len ako mladé dievča, ich uchránila pred smrťou a krutým osudom.

Květoslava ako študentka.
Květoslava ako študentka. Foto: Post Bellum SK

Napriek veľkému činu o publicitu nestála. A tento dojemný príbeh sa dostal na verejnosť len vďaka drobnej poznámke, bez ktorej by sme možno nikdy nespoznali tvár hrdinky. 

Pani Květoslava, vtedy ešte študentka učiteľstva, sa vydala do lokality prezývanej aj ako Údolie smrti. Tam sa v roku 1944 odohrali najťažšie boje, ktoré boli súčasťou karpatsko–duklianskej operácie. Obraz detí ju utvrdil v tom, že ak chcú prežiť, potrebujú nevyhnutne rýchlu pomoc.

Telegram o odchode detí.
Telegram o odchode detí. Foto: Post Bellum SK

Hľadal námet do školy, našiel dojemný a silný príbeh

Je to príbeh, ktorý by nenapísal azda ani najlepší scenárista. V roku 2016 hľadal Jan Kvapil tému absolventskej práce na žurnalistike. Raz si tak prechádzal príbehy v databáze Pamäti národa a našiel rozprávanie Květoslavy Bartoňovej, ktoré rok predtým zaznamenal dokumentarista, editor Pamäti národa, Vít Lucuk.

Kvapilu zaujala drobná, ale významná poznámka o tom, ako pomohla deťom z Údolia smrti. Viac mu nebolo treba. Chcel vedieť viac, preto navštívil pani Bartoňovú osobne.

„Pani Bartoňovú som prvýkrát navštívil na oddelení geriatrie Fakultnej nemocnice Olomouc, kde sa liečila po zranení bedrovej kosti. Drobná 88-ročná starenka ležala na izbe spolu s niekoľkými ďalšími pacientkami. Doktor jej zakázal vstať z postele, a tak som si k nej sadol a dlho sme sa rozprávali. Nikdy sa tým, čo vtedy urobila, nechválila. Bola to úžasná pani,“ zaspomínal si o nej dokumentarista Kvapil. Pani Bartoňová nezabudla podotknúť, že si neželá, aby jej príbeh bol publikovaný ešte počas jej života – o popularitu nestála. Chcela len pomôcť.

Nižná Písaná po vojne.
Nižná Písaná po vojne. Foto: Post Bellum SK

Po vojne sa peklo neskončilo

Radosť z ukončenej besniacej vojny vystriedal beznádej a strach. Tisíce ľudí naprieč Československom stratili domovy a nad ich hlavami sa začal stále viac a viac zväčšovať tieň chorôb a hladu. Tí, čo sa vracali po evakuácii naspäť domov, nachádzali len trosky a mŕtve telá vojakov.

Najmä pre deti to bol traumatický zážitok. Rodiny prišli o prístrešie, deti o možnosť chodiť do školy, niektoré ostali opustené a závislé na pomoci okolia,“ informuje nás občianske združenie Post Bellum.

Pani Květoslava Bartoňová, rodená Axmanová, vtedy ešte študentka učiteľstva, sa vydala do lokality prezývanej aj ako Údolie smrti. Ako sme už spomenuli, práve tam sa v roku 1944 odohrali najťažšie boje, ktoré boli súčasťou karpatsko–duklianskej operácie.

Napriek tomu, že bola vopred „vyzbrojená“ informáciami a poznala miestne pomery, na obraz hrôzy nebola pripravená. Skúsenosť ju poznačila tak, že si neskôr z obcí Vyšná a Nižná Pisaná do Česka odviezla 45 detí. Svoj príbeh si želala uverejniť až po smrti. Tak sa aj stalo. Historici teraz pátrajú po deťoch, ktoré zachránila.

Nezastavili ju ani nášľapné míny

„Bolo to tam úplne vybombardované. Dalo sa tam chodiť len po určitých cestách, kde s vami išiel sprievod, pretože všade boli nášľapné míny. Zostala tam snáď jediná murovaná budova. Zostalo tam plno sirôt a deti spali napríklad aj po štyroch na jednej posteli,“ zaspomínala si pani Květoslava ešte počas života pre pametnaroda.cz o tom, aký obraz jej v roku 1946 poskytli slovenské obce.

Vezmite si nás, vezmite si nás!

Osamotené deti ju prosili o pomoc. Chceli, aby si ich Květoslava odviezla. Obraz hrôzy a detí sa jej vryl hlboko do mysle a srdca, pretože hneď po príchode do rodného Olomouca začala organizovať pod záštitou Československej spoločnosti všetko preto, aby deti dostala z Údolia smrti. Napriek tomu, že presun detí neprebiehal hladko, vytrvala a pripravila všetko pre ich príjazd. Zaistila im ubytovanie, doktora, školskú dochádzku aj financie.

„Vezmite si nás, vezmite si nás!“ prosili nás deti, pretože to boli siroty. Ony už nemali nikoho, boli samy,“ hovorila pani Květoslava. „Škola nebola a všetko tam bolo zlikvidované, nezostalo vôbec nič. Vzali im aj dobytok, hrozná bieda a utrpenie,“ zaspomínala.

Květoslava mala vtedy len 18, bola školáčkou, ktorá nemala peniaze, aby im zabezpečila všetko, čo potrebovali - lebo deti nemali skutočne nič. Bola však odhodlaná.

Pani Květoslava Bartoňová, rodená Axmanová.
Pani Květoslava Bartoňová, rodená Axmanová. Foto: Post Bellum SK

Vytvorila zoznam detí

Deti prišli do Olomouca na konci leta 1946. „Čakala som ich na stanici s lekárkou z Červeného kríža. Priviezli sme ich do telocvične Komenia (miestna škola-pozn. red.), kde som pre nich mala pripravené slamníky. Zostali tam len pár dní,“ spomínala pani Květa na sklonku svojho života.

Neskôr vznikli aj fotografie. Tie s vďačnosťou posielala donorom s poďakovaním a  informáciu o tom, ktoré dieťa vďaka nim zachránili. Nebojácne dievča zašlo ešte ďalej a vytvorilo zoznam obsahujúci mená detí, ich vek a váhu.

V roztrhaných teniskách zháňala pomoc

Ako mladé dievča som v roztrhaných teniskách chodila po fabrikách a otec sa na mňa veľmi hneval,“ spomína na obdobie, keď hľadala finančné prostriedky na pobyt detí. „V kláštore u Vorlišek som prosila, aby aspoň niektoré deti ubytovali a mohli chodiť do školy.”

V obchodoch a firmách sa jej podarilo zohnať všetko, čo deti potrebovali. Pomocnú ruku jej podala aj doktorka. „Dostali pastelky, perá, tašky, zošity, knihy, aktovky aj oblečenie som im zohnala. Lekárka ich prezrela, pretože všetky deti mali trachóm (infekčné ochorenie spôsobené baktériou Chlamydia trachomatis, ktorá postihuje rohovku a spojovku oka - pozn. red.) a boli zavšivavené. Nemali ani oblečenie a niektoré prišli bosé. Komplet všetko som im zohnala,” spomína si, hoci vyrozprávať svoj príbeh pre Pamět národa sa rozhodla až po veľmi dlhej dobe.

Zoznam detí.
Zoznam detí. Foto: Post Bellum SK

Deti chodila pozerať do rodín

O trinásť dievčat sa postaral tamojší penzionát a ďalších tridsaťdva detí sa dostalo do rodín, ktoré reagovali na výzvu Československej spoločnosti. „Občas som sa na ne chodila do rodín pozrieť a informovať sa, ako sa adaptujú, ale nič viac. Záležalo mi na tom, aby boli v poriadku. Aby sa učili a mali z toho niečo, keď už som sa do toho pustila,“ vysvetľovala pani Bartoňová. Niektoré deti tiež pozvala na návštevu k sebe domov, kde im hrala na klavíri

„Nikdy som o tom nehovorila a nevyužila to vo svoj prospech, mne tých detí bolo veľmi ľúto, a preto som to robila,“ zaspomínala si počas svojho života.

Na prvý desaťmesačný pobyt detí vybrala na tú dobu neuveriteľných 125 510 korún (pričom priemerný plat v tejto dobe bol približne 3-tisíc korún). S deťmi trávila svoj čas, spievala a hrala im na klavíri a v neposlednom rade im našla náruč milujúcich rodín. Potom sa z ich života začala postupne vytrácať.

Zoznam detí.
Zoznam detí. Foto: Post Bellum SK

„Urobila som to, pretože som mala rada deti a chcela som im pomôcť. To bola moja jediná myšlienka, potrebujú pomoc a ja musím niečo urobiť. Boli to také skromné ​​deti, nenáročné, vďačné. Mali ma rady, pretože vedeli, že bezo mňa by tu neboli. Ale nedala som im svoju adresu, ony nemali prečo sa o mňa zaujímať. Ja som to jednoducho musela urobiť a tým to pre mňa skončilo,“ uzavrela skromne Bartoňová svoje rozprávanie pre Pamět národa.

Pani Květoslava Bartoňová, rodená Axmanová.
Pani Květoslava Bartoňová, rodená Axmanová. Foto: Post Bellum SK

Stretnutie po 71 rokoch

Kvapilovi sa podarilo vybaviť pani Květoslave stretnutie jedným „s jej detí“ pánom Izákom a to po vyše 70 rokoch. Stretnutie prebehlo dojemne.

„O dva týždne som jej už pomáhal nachystať chlebíčky a uvariť kávu. S pánom Izákom prišla aj jeho žena. Objímali sa, plakali od dojatia. Jan odovzdal kyticu ruží a škatuľu hanáckych doliek. Spoločne sme si sadli do obývačky. Prechádzali si fotografie, zoznamy detí a ďalšie dokumenty zo záchrannej akcie z Údolia smrti. Jan Izák, predtým Vanát, rozprával o svojom detstve, o rodine, svojich deťoch a vnúčatách. Jeho manželka dojato ďakovala Květe, že jej priviedla muža na Moravu. Pani Bartoňová zahrala na klavíri.“ Pán Izák stihol stretnutie so svojou záchrankyňou, ktorá o pol roka zomrela a to v nedožitých deväťdesiatich rokoch (2017).

Aj tohto chlapca zachránila.
Aj tohto chlapca zachránila. Foto: Post Bellum SK

Slečna Axmanová bola anjel, často sa na mňa pozrela a usmievala sa

Rozlúčiť sa so svojou záchrankyňou stihla aj pani Anna a to len týždeň pred jej smrťou. Pani Anna Veichartová rod. Štefanisková sa dozvedela o nej prostredníctvom výzvy, ktorú uverejnila Pamět národa v médiách a na sociálnych sieťach, v nej hľadali príbuzných zachránených detí. Takýmto spôsobom sa ozvali príbuzní dovedna troch zachránených detí.

Slečna Axmanová pre mňa bola anjel. Hrala mi na klavíri, často sa na mňa pozrela a usmiala sa. Stále ju vidím pred sebou. Často som na ňu myslela, jej meno ma sprevádzalo celý život. Aká bola úžasná, milá, ako ma viedla za ruku. Bolo mi s ňou naozaj dobre, pretože po tom, čo som prišla o otecka, som si pripadala strašne opustená,“ popisovala.

Jej meno našla na internete v zbierke príbehov Paměte národa.Hovorím si: Preboha, veď to je tá pani, na ktorú stále myslím a ona ešte žije!opisuje svoje prekvapenie Anna Veichartová. V roku 2017 hľadala na internete informácie o bojoch na Dukle a narazila na meno Květoslavy Bartoňovej rod. Axmanovej.

Neváhala o týždeň bola už v jej nemocničnej izbe. Sedeli tvárou v tvár oproti sebe po sedemdesiatich rokoch: „Objala som ju, pritisla k sebe a povedala som: Ja som tak veľmi šťastná, že som vás konečne objavila. Veď som na vás myslela celý čas od roku 1947, kedy som vás videla naposledy. A ona povedala: No to nie je možné! To som si ani nemyslela, že som na vás tak zapôsobila. Povedala som: Stále som vás videla, ako sedíte za klavírom a usmievate sa na mňa,“ spomína si pani Anna na stretnutie, ktoré prebehlo v roku 2017.

Pani Květa jej vtedy povedala, že čoskoro príde domov a opäť jej zahrá na klavíri. Nestalo sa tak a pani Květoslava Bartoňová zomrela týždeň po tomto stretnutí, no s ňou teraz, po niekoľkých rokoch ožíva príbeh o žene, ktorá navždy zmenila štyridsaťpäť ľudských životov.

Hľadajú sa deti, ktoré zachránila pani Květoslava Bartoňová, rodená Axmanová

Redakcia českej Paměti národa dokumentuje osudy aj ďalších zachránených detí z Údolia smrti. Ak poznáte niekoho z Vyšnej či Nižnej Pisanej, kto by mohol podať svedectvo alebo patrí medzi štyridsaťpäť detí, zachránených Květoslavou Bartoňovou rod. Axmanovou, kontaktuje: info@postbellum.cz linda.wolfova@postbellum.cz a telefón +420 777 200 220.

Vďaka odhodlanému dievčaťu našlo 45 detí nielen nový domov a milujúce rodiny, ale mnohé siroty pravdepodobne uchránila pred smrťou a krutým osudom. — Foto: postbellum.sk
Vďaka odhodlanému dievčaťu našlo 45 detí nielen nový domov a milujúce rodiny, ale mnohé siroty pravdepodobne uchránila pred smrťou a krutým osudom. — Foto: postbellum.sk
Vďaka odhodlanému dievčaťu našlo 45 detí nielen nový domov a milujúce rodiny, ale mnohé siroty pravdepodobne uchránila pred smrťou a krutým osudom. — Foto: postbellum.sk
Vďaka odhodlanému dievčaťu našlo 45 detí nielen nový domov a milujúce rodiny, ale mnohé siroty pravdepodobne uchránila pred smrťou a krutým osudom. — Foto: postbellum.sk
Vďaka odhodlanému dievčaťu našlo 45 detí nielen nový domov a milujúce rodiny, ale mnohé siroty pravdepodobne uchránila pred smrťou a krutým osudom. — Foto: postbellum.sk
Vďaka odhodlanému dievčaťu našlo 45 detí nielen nový domov a milujúce rodiny, ale mnohé siroty pravdepodobne uchránila pred smrťou a krutým osudom. — Foto: postbellum.sk
Vďaka odhodlanému dievčaťu našlo 45 detí nielen nový domov a milujúce rodiny, ale mnohé siroty pravdepodobne uchránila pred smrťou a krutým osudom. — Foto: postbellum.sk
Vďaka odhodlanému dievčaťu našlo 45 detí nielen nový domov a milujúce rodiny, ale mnohé siroty pravdepodobne uchránila pred smrťou a krutým osudom. — Foto: postbellum.sk
Vďaka odhodlanému dievčaťu našlo 45 detí nielen nový domov a milujúce rodiny, ale mnohé siroty pravdepodobne uchránila pred smrťou a krutým osudom. — Foto: postbellum.sk
Vďaka odhodlanému dievčaťu našlo 45 detí nielen nový domov a milujúce rodiny, ale mnohé siroty pravdepodobne uchránila pred smrťou a krutým osudom. — Foto: postbellum.sk
Vďaka odhodlanému dievčaťu našlo 45 detí nielen nový domov a milujúce rodiny, ale mnohé siroty pravdepodobne uchránila pred smrťou a krutým osudom. — Foto: postbellum.sk
Vďaka odhodlanému dievčaťu našlo 45 detí nielen nový domov a milujúce rodiny, ale mnohé siroty pravdepodobne uchránila pred smrťou a krutým osudom. — Foto: postbellum.sk
Vďaka odhodlanému dievčaťu našlo 45 detí nielen nový domov a milujúce rodiny, ale mnohé siroty pravdepodobne uchránila pred smrťou a krutým osudom. — Foto: postbellum.sk
Vďaka odhodlanému dievčaťu našlo 45 detí nielen nový domov a milujúce rodiny, ale mnohé siroty pravdepodobne uchránila pred smrťou a krutým osudom. — Foto: postbellum.sk
Vďaka odhodlanému dievčaťu našlo 45 detí nielen nový domov a milujúce rodiny, ale mnohé siroty pravdepodobne uchránila pred smrťou a krutým osudom. — Foto: postbellum.sk
Vďaka odhodlanému dievčaťu našlo 45 detí nielen nový domov a milujúce rodiny, ale mnohé siroty pravdepodobne uchránila pred smrťou a krutým osudom. — Foto: postbellum.sk
Vďaka odhodlanému dievčaťu našlo 45 detí nielen nový domov a milujúce rodiny, ale mnohé siroty pravdepodobne uchránila pred smrťou a krutým osudom. — Foto: postbellum.sk

Už ste čítali?

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…