V Nitre vznikla mestská záhrada, ktorá sa vyhýba chémii: Svoju vlastnú bio zeleninu si tu môže dopestovať každý, kto chce
Ľubomíra Somodiová
Ľubomíra Somodiová

V Nitre vznikla mestská záhrada, ktorá sa vyhýba chémii: Svoju vlastnú bio zeleninu si tu môže dopestovať každý, kto chce

Aj malými krokmi sa dá šetriť naša krajina. V občianskom združení Cuketa konajú lokálne, ale myslia globálne. Vďaka ich usilovnosti majú Nitrania na tanieri chutnú zeleninu plnú vitamínov. 

Nitra 25. júna - Hovorili im, že z ich úrody nič nebude: „Zle tie zemiaky kopcujete, máte zlé rozostupy. To musíte postriekať chémiou, lebo vám to pásavka zožerie." Neposlúchli.

Dnes sa v mestskej záhrade J.E.Ž (Jedlý ekologický život), ktorá jedna z mnohých projektov občianskeho združenia CUKETAtešia nielen z bohatej úrody zemiakov, ale aj iných plodín. Ich cieľom je prostredníctvom záhrady ľuďom ukázať, že organické plodiny sa dajú pestovať v meste tak, aby sme našu prírodu čo najviac chránili. 

Pre Dobré noviny poskytli Eliška Běhalková a Zuzana Ščasná z CUKETY rozhovor, v ktorom nám priblížili, aké má lokálne pestovanie výhody, a v čom je ich zelenina iná ako tá zo supermarktetu. Okrem toho sme sa porozprávali o tom, prečo nie každé bio je bio.

Eliška Běhálková (na ľavo)
Eliška Běhálková (vľavo) Foto: U starého kohúta

Lokálne pestovanie chráni klímu

Na dedine je bežné, že si ľudia pestujú vlastnú zeleninu, v mestách už menej. Ako ste prišli s nápadom záhradky v meste?

Dlhšiu dobu sa venujeme tvorbe zelených jedlých plôch v mestách a vytvoriť organickú záhradu, ktorá funguje na permakultúrnyh princípoch, sme chceli už dlhší čas, mali sme víziu, že chceme byť čiastočne potravinovo sebestační, pestovať zeleninu a bylinky v meste pre ľudí, ktorí chcú organické plodiny a nemajú možnosť si ich dopestovať, pretože nemajú napríklad vlastnú záhradu, ale hlavne nám to príde ako udržateľný spôsob pestovania v časoch klimatickej krízy, kedy v obchodoch veľakrát nájdeme ovocie a zeleninu, ktoré putovali z rôznych kútov sveta a sú vlastne výživovo „chudobné“, pre mňa je to v podstate len taká „hmota bez duše“.

Tým, že pestujeme lokálne a stravujeme sa sezónne, sa dá krásne znížiť naša uhlíková stopa a ochraňovať tak klímu. Myslíme si, že by v mestách malo vznikať čo najviac takých sebestačných „buniek“.

J.E.Ž. má rozlohu cca 6 árov. A pravidelne s o neho stará 5 ľudí. — Foto: Facebok/ U starého kohúta
Záhrada funguje aj vďaka dobrovoľníkom a komunite kamaráov. — Foto: Facebok/ U starého kohúta
V záhrade pestujú rôzne druhy zeleniny a byliniek. — Foto: Facebok/ U starého kohúta

Na akých princípoch je vaša záhradka založená?

Záhrada funguje na permakultúrných princípoch. Permakultúra je vlastne spôsob myslenia, životný štýl. Vytvárajú sa nielen záhrady, ale celé prostredie, v ktorom človek žije tak, aby to bolo udržateľné a stále obnovujúce sa. Pestujeme v spolupráci s prírodou, kombinujeme rastliny tak, aby sa navzájom ochraňovali. Mulčujeme, staráme sa o pôdu, kompostujeme, radujeme sa z úrody a spoločne si užívame záhradné dobrodružstvo.

Chceme ľuďom ukázať, že organické plodiny sa dajú pestovať priamo v meste a radi by sme inšpirovali aj ostatných, aby si vytvorili podobné záhrady.  

Prirodzená stabilita

Čo všetko pestujete? 

Pestujeme najbežnejšiu a najžiadanejšiu zeleninu od hrášku, kalerábu, cibule, reďkovky, šalátu, rukoly, repy, mangoldu, mrkvy, zeleru, petržlenu, zemiakov, papriky, rôzne druhy paradajok, šťavelu, baklažánu, cukiet, tekvicu až po rôzne druhy bylín ako ligurček, mäta, medovka, kapucínka a ďalšie. Ako experiment sme zasadili batáty, pretože ich máme radi a väčšina sladkých zemiakov, ktoré sú v obchodoch, sa dováža zďaleka a takto si budeme môcť pochutnať na lokálne dopestovaných sladkých zemiakoch. 

S akými prekážkami ste sa stretli pri pestovaní? Nepotrápili vás pásavky či slizniaky? 

Prekážky berieme ako výzvy a snažíme sa v nich hľadať význam. Nechceme neustále bojovať proti konkrétnym organizmom, ktoré sú označované za škodcov. Keď budeme neustále bojovať, tak v záhrade nenastane stabilita a rovnováha. 

Používame len liečivé rastlinné výluhy, kombinujeme rastliny tak, aby sa navzájom ochraňovali, medzi zeleninou máme bylinky, ktoré taktiež pomáhajú v ochrane a spolupracujeme s ostatnými živočíchmi. Veríme, že za nejakú dobu by sa mala v záhrade vytvoriť prirodzená stabilita.

J.E.Ž. má rozlohu cca 6 árov. A pravidelne s o neho stará 5 ľudí. — Foto: Facebok/ U starého kohúta
Záhrada funguje aj vďaka dobrovoľníkom a komunite kamaráov. — Foto: Facebok/ U starého kohúta
V záhrade pestujú rôzne druhy zeleniny a byliniek. — Foto: Facebok/ U starého kohúta

Priestor pre divú prírodu

Máte nejaké užitočné rady ohľadom pestovania zemiakov?

Na pestovanie zemiakov sú zaužívané určité bežné postupy dlhoročných pestovateľov, ktorí väčšinou nespolupracujú s prírodou a nestarajú sa o pôdu ako o našu živiteľku. Zabúdajú, že keď si z pôdy niečo berieme, tak je dôležité, aby sme jej niečo vrátili, minimálne v podobe kompostovnaia, mulčovania či zeleného hnojenia.

Sledujeme prírodu. Vidíme, že v nej zemiaky nikto nekopcuje, nedodržiava rozostupy, nepoužíva chémiu. Skúsili sme zemiaky klasicky vysadiť ako semienka. Sadili sme ich tak, ako sme to cítili. V čase sucha sme ich len zalievali. Nechali sme priestor pre divokú prírodu, z ktorej prichádzali organizmy ako napr. vtáky, ktoré požierali larvy pásavky zemiakovej. Veď aj tieto larvy sa len prišli najesť. Je to o rešpektovaní toho, čo prírodná záhrada prináša. 

Ako to zatiaľ vyzerá s úrodou?

V našom prípade nám zemiaky bohato zarodili a organizmy, ktoré sa živa zemiakmi, zjedli iné organizmy. Počítame so stratami, ale nám to nevadí. Lebo vieme, že ak budeme mať menšiu úrodu napríklad jedno kilo zemiakov, tak to kilo bude oveľa viac bohaté na vitamíny ako 50 kíl z obchodu, ktoré v sebe obsahujú veľa chémie a drancovania pôdy, ktoré spôsobuje človek.

Potvrdilo sa nám, že nie každá cesta, ktorá je dlho vyšliapaná, je aj tá správna, len sa netreba báť zmeniť smer.

Cesta ovocia do supermarketu býva často dlhá. Balenie a transport zanechávajú za sebou veľkú uhlíkovú stopu.
Cesta ovocia do supermarketu býva často dlhá. Balenie a transport zanechávajú za sebou veľkú uhlíkovú stopu. Foto: Facebook/ U strého kohúta

Nie každá bio zelenina je bio

Je v niečom bio zelenina iná?

Je živá. Nie každá bio zelenina je naozaj bio. Preto je dôležité poznať svojho pestovateľa a záhradu, odkiaľ odoberáme plodiny. Na tom si zakladáme. Pestujeme v Nitre pre ľudí v Nitre, takýmto spôsobom ľudia nemajú problém k nám prísť a vidieť, ako záhrada funguje. Zelenina ide priamo zo záhrady na stôl.

Žiadne medzireťazce, obaly, transport, umelé navyšovanie cien. Bio by málo stáť toľko, koľko konvenčne dopestovaná zelenina, lebo nepoužívame chémiu, ťažké stroje a podobne, za čo si človek musí v konečnom dôsledku priplácať a nutričná hodnota je veľmi nízka. Bio zeleninu by mal pestovať človek, ktorý rozumie kolobehu prírody. Je jej súčasťou. Bio pestovateľ by nemal mať zákazníkov, ale partnerov, ktorí zároveň chápu že kvôli nepriaznivejším prírodným situáciám môže byť menej úrody.

Mulčovanie slamou šetrí vodou

Dnes máme v supermarketoch ovocie a zeleninu z každého kúta sveta. Avšak, vidíme trend, že ľudia začínajú viac uvažovať nad lokálnymi produktami. Máte dosť záujemcov o vaše produkty?

Myslím, že čím ďalej, tým viac ľudí má záujem o lokálne dopestované organické plodiny. Ľudia si uvedomujú, že je to udržateľný spôsob pestovania si obživy a starostlivosti o pôdu. Tým, že mulčujeme slamou, zadržujeme vlhkosť v záhonoch a dodávame pôde späť živiny. Mulč nám pomáha zodpovedne hospodáriť s vodou a my nemusíme toľko polievať, a tak vlastne šetríme vodou. Sme ešte len v začiatkoch a fungujeme prvú sezónu, záujem o naše plodiny je a postupne sa rozširuje komunita odberateľov.

Mulčovanie slamou.
Mulčovanie slamou. Foto: U starého kohúta.

Ako sa dostaneme k vašim plodom?

Pre plody si môže prísť ktokoľvek, dôležité však je sa vždy dopredu nahlásiť. Záujemcovia si svoje zeleninové debničky raz týždenne vyzdvihujú priamo v záhrade. Sme radi, že sa postupne vytvára základňa pravidelných odberateľov, ktorí chodia priamo do záhrady a postupne vidia, ako rastie úroda od semienka až po zber, a že vedia, odkiaľ ich jedlo pochádza, a kto sa o neho s láskou stará. Sú tak v priamom kontakte s nami, čo je pre nás nesmierne dôležité, môžeme spolu komunikovať, debatovať, ale aj zistiť napríklad to, čo by chceli dopestovať. Úroda tak putuje priamo zo záhrady na ich stôl bez zbytočných medzireťazcov, vytvárania odpadu a znečisťovania prostredia.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z NITRIANSKEHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…

Marek 13 rokov tvorí pár s Rómkou: Keď to zistili kamaráti,…

Odhovárali ich. Vraj ju chce ten „gadžo“ len využiť, a potom ju odkopne.…