Dobré noviny
Za pralesmi nemusíte cestovať do Amazónie. Slovensko má svoje vlastné. My sme do jedného z nich vstúpili
Ľubomíra Somodiová
Ľubomíra Somodiová

Za pralesmi nemusíte cestovať do Amazónie. Slovensko má svoje vlastné. My sme do jedného z nich vstúpili

Prales Horná Skala.
Prales Horná Skala. — Foto: Ľ.S.

Najmenej pralesov sa na celom svete sa zachovalo v Európe. Čím západnejšie ideme, tým ich je menej. V malom množstve ich nájdeme aj na Slovensku. Nám sa podarilo do jedného z nich nahliadnuť.

MALACHOV 24. júna - Keď človek spraví prvé kroky v pralese Horná skala, vie, že odrazu je niečo inak. Stromy hospodárskych lesov stojace ako uniformovaní vojaci v zástupoch, ktoré sme cestou do pralesa míňali, náhle strieda rozmanitosť.

Buky, jedle, smreky, javory, ale aj zopár jaseňov - od tých najmladších až najstaršie - a vysoké paprade vytvárajú neopakovateľnú scenériu.

Obrázok-  hrúbka ešte nič neznamená. Väčšina územia spadá pod štátne lesy.
Hrubý strom nemusí byť bezpodmienečne najstarší. Foto: Ľ.S.

Iný svet

Prales nie je iný len na pohľad. Veľké množstvo popadaných listov a stromov v rôznom stupni rozpadu spoločne s machmi vytvára hrubú mäkkú vrstvu, do ktorej sa miestami zabárajú nohy.

Nevidno v ňom stopy po zásahoch človeka. Žiadne lesné cesty, orezané pne, či pohodené odpadky. Na zemi sa váľa mŕtve drevo najrozmanitejších tvarov a hrúbky, v ktorom sa hmýri život.

Dôležité z hľadiska viazania uhlíka

„V pralesoch si ani topánky nezašpiníte, človek sa skôr zablatí, keď z neho vyjde a ide po lesnej ceste,“ hovorí s úsmevom Juraj Vysoký z občianskeho združenia Prales, ktorý nás Hornou skalou sprevádzal. „Keď prší, táto vrchná vrstva všetko nasiakne. Zabraňuje to aj erózii a odplavovaniu živín. Všetko tu má svoju funkciu, voda sa uvoľňuje a len pomaly odparuje,“ vysvetľuje pre Dobré noviny.

Pôda sa obnovuje veľmi pomaly.
Pôda sa obnovuje veľmi pomaly. Foto: Ľ.S.

Zdôraznil, že „humusová vrstva v lese tvorí čistý uhlík“. Keď plochu vyrúbeme dohola a začne na ňu svietiť slnko, uhlík sa rýchlo uvoľňuje, oveľa viac, ako keď je plocha zatienená,“ doplnil. Pralesy ho viažu viac ako obyčajný hospodársky les.

Drevo v pralese sa totiž dožíva svojho fyzického veku, čo je v priemere 300-400 rokov. Stromy buď vyschnú a stoja na mieste, alebo spadnú na zem. Na zemi sa strom rozkladá 40-50 rokov, prejde do zeme. Tam sa rozkladá ďalšie desiatky rokov.

„Uhlík je zaviazaný na 400-500 rokov, kým sa uvoľní naspäť do atmosféry,“ ozrejmil Vysoký a dodal, že ak strom pestujeme 80 rokov, potom ho vyrúbeme a spotrebujeme, viazanosť uhlíka je maximálne 100 rokov.

Lesný internet

Nenahraditeľné organizmy v lesnom ekosystéme, ktoré žijú na rozkladajúcich sa kmeňoch, sú huby, pretože zabezpečujú premenu mŕtvej drevnej hmoty na také látky, ktoré potom môžu slúžiť ako zdroje energie pre ďalšie organizmy.

„Hoci sme si dlho mysleli, že stromy sú v konkurenčnom vzťahu, jeden pred druhým sa snažia rýchlo dorastať a že celý ich vzťah je založený na báze konkurenčného boja o svetlo, posledné výskumy dokazujú, že stromy si dokážu medzi sebou posúvať živiny. Vymieňajú si aj informácie aj o tom, aký škodca ich napadol. Veľkú úlohu pri výmene informácií medzi stromami zohrávajú huby. Dá sa povedať, že chodíme po miestnom internete, ktorý je zložený z podhubia,“ vysvetľuje Vysoký.

Huby majú v pralese nezastupiteľnú úlohu. — Foto: Ľ.S.
Huby majú v pralese nezastupiteľnú úlohu. — Foto: Ľ.S.
Huby majú v pralese nezastupiteľnú úlohu. — Foto: Ľ.S.
Huby majú v pralese nezastupiteľnú úlohu. — Foto: Ľ.S.

Pralesov máme málo

Nájsť dnes miesto, ako je Horná Skala, kde nebol žiaden zásah človeka, je vzácnosť. Pri hľadaní takýchto oblastí ochranári prihliadali aj na históriu osídlenia. Kedysi bola celá Európa vrátane územia dnešného Slovenska jeden veľký prales.

Vplyvom človeka sa začal výrazne meniť. Prvé mizli stromy v nížinách, kde sa ľudia venovali poľnohospodárstvu. Na Slovensku začali vo väčšej miere ubúdať pralesy najmä s rozvojom banských miest, keď sa po tatárskych vpádoch Uhorský kráľ Belo IV. rozhodol pozvať do vyľudnených krajov nemeckých osadníkov – Sasov.

Banské mesta, valašská kolonizácia a priemyselná revolúcia

„S rozvojom miest bolo treba viac dreva. Rúbali sa veľké plochy. Zrazu prišli na to, že mali málo dreva, a začali regulovať ťažbu a zalesňovať. Jozef Dekrét Matejovie hovoril, že netreba len rúbať, ale aj sadiť. Vtedy sa začali sadiť prvé smrečiny. Dovtedy miesta, na ktorých sa ťažilo, nechali zrásť prirodzenými drevinami,“ hovorí s dodatkom, že sadenie malo, samozrejme, svoj význam. 

V 15. storočí charakter krajiny začala meniť valašská kolonizácia, ktorá trvala až do 17. storočia. Bez nej by napríklad lúky vo Veľkej Fatre neboli, ale bol by na ich mieste les. Najväčší vplyv je však z priemyselnej revolúcie.

Juraj vysoký sa podieľal na mapovaní pralesov v rokoch 2010 až 2015.
Juraj Vysoký sa podieľal na mapovaní pralesov v rokoch 2010 až 2015. Foto: Ľ.S.

Prales horná skala je len v druhom stupni ochrany

Horná skala je jedna zo 76 lokalít pralesov a pralesových zvyškov, ktoré na Slovensku máme. „Niekedy hovorím, že dané územie muselo mať historické šťastie. Niektoré pralesy sa uchovali na veľmi nedostupných miestach. Je to aj prípad Hornej skaly, ktorá je v strmom svahu východnej časti Kremnických vrchov,“ ozrejmil.

„V rokoch 2010-15 sme zmapovali 10 180 hektárov lesov v prirodzenej forme, čo tvorí 0,5 percent všetkých lesov na Slovensku,“ vysvetľuje. Až 31 % z tejto rozlohy nie je chránených 5. najvyšším stupňom ochrany prírody podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Znamená to, že im hrozí poškodenie alebo zničenie ťažbou dreva, prípadne rozvojom lyžiarskych stredísk, výstavbou, a podobne.

Horná skala. — Foto: Ľ.S.
Horná skala. — Foto: Ľ.S.
Horná skala. — Foto: Ľ.S.
Horná skala. — Foto: Ľ.S.
Horná skala. — Foto: Ľ.S.

Každý vyťažený hektár predstavuje nenahraditeľnú stratu

Len za posledných 10 rokov bolo na Slovensku vyťažených takmer 200 hektárov pralesov. Niektoré pralesy, ktoré zmapovali, im doslova mizli pred očami. Preto ochranári žiadajú vládu vytvoriť z pralesov a ich najbližšieho okolia rezerváciu Pralesy Slovenska, ktorá by bola zaradená do 5 stupňa ochrany.

Nejde však o jednu súvislú rezerváciu, ale o ostrovčeky naprieč Slovenskom. Horná skala sa nachádza zatiaľ v druhom stupni ochrany. Podľa toho, čo ochranári vymerali, rezervácia Horná skala by mala mať 39 hektárov, z toho prales je 24 hektárov, čo je asi plocha o veľkosti 33 futbalových ihrísk.

„Čím je väčšia lokalita, tým má väčšiu ekologickú stabilitu. Je to len pol percenta zo všetkých lesov, preto hoci sme navrhovali rezerváciu, zaradili sme do nej zachovalé lesy okolo pralesa. Hranice sme nerozširovali do hospodárskych lesov a už vôbec nie do umelých smrečín. Navrhovaná rezervácia by mala mať 6 400 hektárov,“ tvrdí Vysoký.

Prečo chcú ochranári pridružiť aj okolie Pralesov?

Podľa Milana Janáka z WWF Slovakia nemá zmysel chrániť nejakú lokalitu, ktorá má výmeru len ako nejaká meňavka, ak by za jej hranicou bol normálna hospodárska činnosť, územie by sa nepodarilo udržať.

Ďalším dôvodom je aj prepojenie jednotlivých úsekov. „Keď boli blízko seba dva fragmenty pralesu a medzi nimi boli pekné zachované prírodné lesy, tak bola snaha fragmenty spojiť do väčšieho homogennejšieho celku, keďže takéto veľké celky sú udržateľné a odolnejšie,“ ozrejmil.

Druhová ochrana je ochrana, prostredníctvom ktorej chránime aj druhy aj živočíchy, les nie je definovaný len ako lesný porast, ale aj ako spoločenstvo.

Pralesy sú naše posledné prirodzené lesy v mori pozmenených obhospodarovaných lesov. Aj Hornú Skalu lemuje hospodársky les, hoci v jej blízkosti sa nachádza známy Badínsky prales, ktorý je v piatom stupni ochrany.

Význam pralesov

Ochrana pralesov je teda kľúčová pre záchranu pôvodnej druhovej pestrosti našich lesov. Zachovanie pralesov je dôležité aj pre poznanie a výskum prírodných zákonitostí v lesných ekosystémoch, čo má mimoriadny význam pre prírode blízke obhospodarovanie lesov a voľbu opatrení na zmierňovanie dôsledkov klimatickej zmeny.

Inými slovami - ak zničíme posledné prírodné lesy, nenávratne stratíme šancu sledovať, ako sa so zmenou prírodných podmienok a zmenou klímy vysporadúva príroda. 

Vysoký hovorí, že netreba zabúdať aj na to, že sa v takýchto lesoch cítime dobre. „Pre obyčajného človeka má aj estetický význam. Keď si tu sadne, je mu dobre,“ myslí si.

Juraj Vysoký ukazuje zrezaný peň. — Foto: Ľ.S.
Hospodársky les. — Foto: Ľ.S.
Lesná cesta. — Foto: Ľ.S.

Pomôžte ochrániť pralesy

Ak chcete dať pralesom „5-ku“, môžete podpísať petíciu WWF Slovensko a PRALES o.z., v ktorej žiadajú vládu o vyhlásenie prírodnej rezervácie PRALESY SLOVENSKA. Petíciu možno podpísať na tomto odkaze.

Plánovaná rezervácia zahŕňa len pozemky Štátnych lesov. Výsledkom rokovaní ochranárov so štátnym podnikom LESY Slovenskej republiky bol doteraz len verejný prísľub, že kým sa nepodarí dosiahnuť dohodu na návrhu rezervácie, nebudú lesníci v lokalitách nijako zasahovať.

Obmedzí vyhlásenie prírodnej rezervácie Pralesy Slovensko verejnosť?

V 5. stupni ochrany prírody je v zmysle zákona o ochrane prírody povolený pohyb ľudí po vyznačených turistických chodníkoch. V návrhu rezervácie Pralesy Slovenska sú pralesy, ktoré sú i dnes dostupné turistickými chodníkmi, a WWF Slovensko ani o.z. PRALES nemá záujem toto meniť, naopak, sú presvedčení, že tieto lokality majú zostať prístupné, aby ľudia mali šancu vidieť skutočný prirodzený les a nedotknutú prírodu. Časť lokalít v návrhu rezervácie je však neprístupná i dnes, a to najmä z toho dôvodu, že ide o ťažko dostupné miesta v strmých svahoch.

Sľub LESY SR dodržiavajú, no dohodu o právnej ochrane pralesov sa stále nedarí dosiahnuť. Pred voľbami na jeseň minulého roka prisľúbilo Ministerstvo životného prostredia SR dotiahnuť posledné kroky potrebné pre vyhlásenie prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska.

S nástupom novej vlády sa celý proces spomalil. Ministerstvo životného prostredia posunulo návrh na prediskutovanie na lokálnu úroveň a opäť sa začalo rokovať s ministerstvom pôdohospodárstva.

„Ministerstvo životného prostredia SR spolu s Ministerstvom pôdohospodárstva SR však sľubujú zmenu postoja k lesom, preto veríme, že budú konečne vykonané všetky kroky potrebné na predloženie návrhu na vyhlásenie prírodnej rezervácie PRALESY SLOVENSKA na rokovanie Vlády SR,“ povedala riaditeľka WWF Slovakia Miroslava Plassmann.

Už ste čítali?