Dobré noviny
O jej hrdinstve nik netušil: Květoslava zachránila 45 slovenských detí pred smrťou, svoj príbeh tajila do posledného dychu
Monika Hanigovská
Monika Hanigovská

O jej hrdinstve nik netušil: Květoslava zachránila 45 slovenských detí pred smrťou, svoj príbeh tajila do posledného dychu

Pani Květoslava Axmanová.
Pani Květoslava Axmanová. — Foto: Reprofoto blesk.cz/Facebook/ Mikuláš Kroupa

Skromná žena ale veľká bojovníčka. Taká bola pani Květoslava, ktorá ako dievča spolu s ďalšími dobrovoľníkmi zachránila 45 slovenských detí.

OLOMOUC 23. júna – Mala len 18 rokov a urobila viac, ako mnohí z nás za celý život. Napriek tomu o publicitu nestála. Vďaka odhodlanému dievčaťu našlo 45 detí nielen nový domov a milujúce rodiny, ale mnohé siroty pravdepodobne uchránila pred smrťou a krutým osudom.

Pani Květoslava Bartoňová, rodená Axmanová, vtedy ešte študentka učiteľstva, sa vydala do lokality prezývanej aj ako Údolie smrti. Tam sa v roku 1944 odohrali najťažšie boje, ktoré boli súčasťou karpatsko–duklianskej operácie.

Napriek tomu, že bola vopred „vyzbrojená“ informáciami a poznala mieste pomery, na obraz hrôzy nebola pripravená. Skúsenosť ju poznačila tak, že si neskôr z obcí Vyšná a Nižná Pisaná do Česka odviezla 45 detí. Svoj príbeh si želala uverejniť až po smrti. Tak sa aj stalo. Historici teraz pátrajú po deťoch, ktoré zachránila.

Nezastavili ju ani nášľapné míny

„Bolo to tam úplne vybombardované. Dalo sa tam chodiť len po určitých cestách, kde s vami išiel sprievod, pretože všade boli nášľapné míny. Zostala tam snáď jediná murovaná budova. Zostalo tam plno sirôt a deti spali napríklad aj po štyroch na jednej posteli,“ zaspomínala si pani Květoslava ešte počas života pre pametnaroda.cz o tom, aký obraz jej v roku 1946 poskytli slovenské obce.

Osamotené deti ju prosili o pomoc. Chceli, aby si ich Květoslava dviezla. Obraz hrôzy a detí sa jej vryl hlboko do mysle a srdca, pretože hneď po príchode do rodného Olomouca začala organizovať pod záštitou Československej spoločnosti všetko preto, aby deti dostala z Údolia smrti. Napriek tomu, že presun detí neprebiehal hladko, vytrvala a pripravila všetko pre ich príjazd. Zaistila im ubytovanie, doktora, školskú dochádzku aj financie.

V roztrhaných teniskách zháňala pomoc

Ako mladé dievča som v roztrhaných teniskách chodila po fabrikách a otec sa na mňa veľmi hneval,“ spomína na obdobie, keď hľadala finančné prostriedky na pobyt detí. „V kláštore u Vorlišek som prosila, aby aspoň niektoré deti ubytovali a mohli chodiť do školy,” doplnila Květoslava.

V obchodoch a firmách sa jej podarilo zohnať všetko, čo deti potrebovali. Pomocnú ruku jej podala aj doktorka. „Dostali pastelky, perá, tašky, zošity, knihy, aktovky aj oblečenie som im zohnala. Lekárka ich prezrela, pretože všetky deti mali trachóm (infekčné ochorenie spôsobené baktériou Chlamydia trachomatis, ktorá postihuje rohovku a spojovku oka - pozn. red.) a boli zavšivavené. Nemali ani oblečenie a niektoré prišli bosé. Komplet všetko som im zohnala,” spomína si, hoci vyrozprávať svoj príbeh pre Paměti národa sa rozhodla po veľmi dlhej dobe.

Vyšná Pisaná pred vojnou.
Vyšná Pisaná pred vojnou. Foto: Reprofoto blesk.cz/Facebook/ Mikuláš Kroupa

Ako uvádza blesk.cz, aj s pomocou ostatných vybrala na tú dobu neuveriteľných 125 510 korún (pričom priemerný plat v tejto dobe bol približne 3-tisíc korún). V Olomouci privítala 45 detí, pričom o trinásť dievčat sa postaral tamojší penzionát a ďalších tridsaťdva detí sa dostali do rodín, ktoré reagovali na výzvu Československej spoločnosti.

„Nikdy som o tom nehovorila a nevyužila vo svoj prospech, mne tých detí bolo veľmi ľúto, a preto som to robila,“ zaspomínala si takto počas svojho života. Pani Květoslava zomrela v roku 2017.

S deťmi trávila svoj čas, spievala a hrala im na klavíri, a našla náruč milujúcich rodín. Potom z ich života zmizla. Okolie jej však jedno prianie splnilo. Svoj príbeh si želala uverejniť až po smrti. A tak sa aj Česko a Slovensko dozvedelo o žene, ktorá navždy zmenila štyridsaťpäť ľudských životov.

Výzvou hľadajú deti, ktoré zachránila pani Květoslava Bartoňová, rodená Axmanová

Redakcia Paměť národa a občianske združenie Post Bellum uverejnili verejnú výzvu, v ktorej hľadajú zachránené deti. V prípade akýchkoľvek informácií kontaktujte: info@postbellum.cz a telefón +420 777 200 220.

Už ste čítali?