Jej zápiskov sa dodnes nesmie nik dotknúť. Marie Curie s rádiom aj spávala, jej najväčší objav predčasne ukončil život viacerým z rodiny
Lenka Miškolciová
Lenka Miškolciová

Jej zápiskov sa dodnes nesmie nik dotknúť. Marie Curie s rádiom aj spávala, jej najväčší objav predčasne ukončil život viacerým z rodiny

Výnimočná žena, ktorá sa už navždy zapísala do histórie ľudstva. Marie Curie-Sklodowska bola priekopníčkou vo viacerých smeroch. Prvá žena s Nobelovkou, prvá profesorka na Sorbonne, záchrankyňa vojakov na fronte. Život pôvodom poľskej vedkyne láka aj filmárov.

Vľavo Marie a Pierre v laboratóriu. Vpravo portrét Marie Curie-Sklodowskej — Foto: WikimediaCC, Flickr/The Maryland Science Center

VARŠAVA/BRATISLAVA 21. júna - Dvojnásobná laureátka Nobelovej ceny za fyziku (1903) a chémiu (1911) je zakladateľkou rádiochémie a objaviteľkou prvkov polónium a rádium. Bola prvou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu a aj prvou ženou, ktorá sa stala profesorkou slávnej parížskej univerzity Sorbonne. Pod jej osobným vedením sa tiež začalo so skúmaním liečby rakoviny za pomoci rádioaktivity a netreba zabúdať ani na fakt, že spolu s dcérou zachránila bez pochýb tisíce životov počas prvej svetovej vojny, kedy sa osobne vybrala na front, aby pomohla. 

Jej najväčší objav však predčasne ukončil život nielen jej, ale aj ďalším členom jej rodiny. O geniálnej vedkyni vyšiel prednedávnom aj nový film s názvom Radioactive. 

Marie Curie-Sklodowska rodená Maria Salomea Skłodowska sa narodila 7. novembra 1867 vo Varšave v cárskom Rusku (dnes Poľsko). Dcéra ateistu, učiteľa fyziky a matematiky na varšavskom gymnáziu a veriacej riaditeľky dievčenskej školy vyrastala v rodine so štyrmi súrodencami. Starostlivá matka, venujúca pozornosť vzdelaniu všetkých potomkov, si zavčasu všimla mimoriadnu inteligenciu dcéry, ktorá už v štyroch rokoch čítala náročné texty. Napriek ťaživej materiálnej situácii rodiny mohla talentovaná dievčina navštevovať súkromnú školu. Potom však prišli rodinné tragédie, ktoré už navždy poznačili život vtedy ešte len malého dievčatka, ktoré sa malo stať jednou z najslávnejších vedkýň histórie. 

Marie Curie Sklodowska v mladosti.
Marie Curie-Sklodowska v mladosti. Foto: Flickr/tonynetone

Smrť matky ju už navždy poznačila

V druhej polovici 70. rokov 19. storočia zomrela Mariina najstaršia sestra Sofia aj milovaná matka. Ako píše spisovateľka Barbara Goldsmithová vo svojej knihe „Obsessive Genius“, smrť matky Mariu silno ovplyvnila. Po tom, ako jej mama podľahla v roku 1878 tuberkulóze, Marie prehodnotila aj svoj už tak vlažný postoj k náboženstvu a viere. Curie už nikdy neverila v láskavosť a zhovievavosť Boha a navyše celý život bojovala s depresiami

Marie sa po tvrdých ranách osudu rozhodla opustiť súkromnú školu a rozptýlenie hľadala v bežnom vzdelávacom zariadení. V roku 1883 zmaturovala ako najlepšia v ročníku. Nasledujúci rok strávila cestovaním a do rodného Poľska sa vrátila v septembri 1884. Keďže ženy sa v tom čase nemohli na území súčasného Poľska ďalej oficiálne vzdelávať, Sklodowska navštevovala ilegálne stretnutia tzv. Lietajúcej univerzity. Túžila však po vyššom vzdelaní, ktoré sa rozhodla hľadať v zahraničí.

Počas štúdia na Sorbonne prežívala na chlebe a čaji

Začiatkom posledného desaťročia 19. storočia sa odsťahovala za staršou sestrou do francúzskej metropoly Paríž, aby tam začala so štúdiom fyziky. Keď sa prihlásila na prestížnu parížsku univerzitu Sorbonne, po prvý raz sa podpísala nie ako Maria, ale Marie. Chcela, aby jej meno znelo viac „francúzsky“. Rovnako sa aj nechala vo Francúzsku oslovovať. Netrvalo dlho a Marie sa stala jednou z najlepších študentov jej ročníka, pričom získala aj Alexandrovičovo štipendium, ktoré sa udeľovalo talentovaným poľským študentom v zahraničí. Aj vďaka štipendiu dokázala Marie financovať nielen svoje prežitie v Paríži, ale aj náročné štúdium fyziky a tiež vlastné štúdium matematiky. Ako uvádza aj portál Britannica, Marie študovala dlho do noci a prežívala doslova len na chlebe, masle a čaji

Pierre ju žiadal o ruku viackrát, najprv odmietla

Jeden z Mariiných profesorov na univerzite pre ňu získal grant na študovanie magnetických vlastností a chemického zloženia ocele. Práve tento vedecký projekt ju po prvý raz spojil s Pierrom Curiem, ktorý bol v tom čase už známym a uznávaným vedcom a výskumníkom. Pierre Curie na začiatku svojej vedeckej kariéry skúmal symetriu kryštálov. V roku 1880 objavil spolu so svojím bratom Paulom Jaquesom piezoelektrický jav, ktorý vzniká pri stláčaní kryštálov. V roku 1894 sa však Pierre vďaka výskumnému projektu zoznámil s mladou poľskou študentkou Marie Sklodowskou a jeho život nabral nový smer. Ako v súkromí, tak aj vo vedeckej práci. 

Marie neskôr prezradila, čo si o Pierrovi pomyslela, keď ho uvidela prvýkrát: „Keď som vošla do miestnosti, Pierre Curie stál vo výklenku francúzskeho okna. Pripadal mi veľmi mladý, napriek tomu, že v tom čase mal už 35 rokov. Zaujala ma otvorenosť jeho výrazu a tiež jemný odstup, ktorý z neho vyžaroval. Rozprával pomaly, premyslene. Jeho úsmev, ktorý bol vážny aj mladícky zároveň, vyžaroval sebavedomie,“ prezradila Marie. 

Biele svadobné šaty sú nepraktické, Marie sa vydávala v tmavomodrých

Pierre a Marie začali spolupracovať. Neprešiel ani rok a Pierre Marie po prvý raz požiadal o ruku. Hoci začali ako kolegovia, sympatie boli vzájomné a Pierre sa na Marie začal dívať ako na svoju múzu. Keď sa však vyslovil a požiadal vedkyňu o ruku, tá ho najprv odmietla. Chcela sa totiž vrátiť do rodného Poľska. Keď ju však univerzita v Krakove odmietla, pretože bola žena, Pierre ju presvedčil, aby sa vrátila do Paríža. 26. júla 1895 mali Pierre a Marie civilný sobáš, čo spôsobilo v jej katolíckej a silne veriacej rodine značné rozhorčenie.

Marie sa nevydávala v bielych šatách. Na sebe mala tmavomodré šaty, čo Pierrovi odôvodnila tým, že: „nemám žiadne iné šaty ako tie, ktoré nosím každý deň do práce. Ak budete taký dobrý a nejaké mi venujete, prosím, nech sú praktické a tmavej farby, aby som v nich neskôr mohla ísť do laboratória.“ Curieovci sa na svadobnú cestu vybrali na bicykloch, z ktorých spoznávali krásy francúzskeho vidieka.

Piere a Marie Curiovci v roku 1895 krátko po svadbe.
Pierre a Marie Curieovci okolo roku 1895. Foto: Wikimedia CC/Neznámy autor

Marie Curie-Sklodowska začala krátko po svadbe pracovať po boku manžela v laboratóriu Mestskej školy pre priemyselnú fyziku a chémiu. „Pierre Curie s veľkým záujmom sledoval rýchle výsledky bádania svojej ženy. Neplietol sa jej do práce, ale pomohol jej často poznámkami alebo radami. A keď Marie došla k prekvapivému výsledku, rozhodol sa, že preruší prácu v kryštálografii a pripojí sa k Mariinmu úsiliu,“ píše sa v známom životopise manželov Curieovcov, ktorý pod názvom Pani Curieová (Madame Curie) napísala ich druhorodená dcéra Eva Curieová.

Roky driny a ťažkej práce priniesli ovocie

Po mesiacoch spoločného bádania a skúmania manželia 18. júla 1898 oznámili, že uraninit (oxid uraničitý, alebo tiež smolinec) obsahuje okrem uránu ďalší prvok, ktorý je oveľa rádioaktívnejší, než urán. Na počesť rodnej krajiny manželky ho nazvali polónium. Onedlho rozpoznali, že uraninit neobsahuje len jeden, ale viacero neznámych prvkov. Druhý, ďaleko rádioaktívnejší, nazvali rádium. Ich bádateľská práca sa stala základom pre nukleárnu fyziku a chémiu. V ťažkých laboratórnych podmienkach to však bola práca mimoriadne namáhavá. Napríklad na získanie jedného gramu soli rádia na laboratórnej miske potrebovali spracovať tony uraninitu (smolinca). Potom, čo sa za vedcov prihovorila viedenská Akadémia vied, rozhodla sa rakúska vláda venovať im na ich výskum tony odpadu tejto suroviny. V rokoch 1902 a 1905 dostali 10,5 tony odpadu dovezeného z Jáchymova.

Po niekoľkoročnom úsilí sa im rádium podarilo izolovať. Pri večernej návšteve svojho laboratória v kôlni na predmestí Paríža s úžasom zistili, že objavený prvok žiari. „A v tmavej kôlni, kde drahocenné čiastočky stoja v miniatúrnych sklených nádobkách na stoloch a na poličkách pri stenách, pretože tu nie je skriňa, žiaria ich fosforeskujúce modré siluety do noci,“ píše v životopise manželov Eva Curieová. „V temnote a tichu hľadia dvoje očí do bledej žiary, do toho tajuplného zdroja lúčov, na rádium, na ich rádium!

Na nedatovanej archívnej snímke sú vedci Marie Curieová a jej manžel Pierre v ich laboratóriu.
Na nedatovanej archívnej snímke sú vedci Marie Curie-Sklodowska a jej manžel Pierre v ich laboratóriu. Foto: TASR

Prvá žena, ktorá získala Nobelovu cenu, ju takmer nezískala

V roku 1903 dostal Pierre Curie spolu s manželkou a ďalším francúzskym vedcom Henrim Becquerelom Nobelovu cenu za fyziku za výskum prirodzenej rádioaktivity. Na oficiálnom odovzdaní prestížneho ocenenia sa ale nemohli osobne zúčastniť – Marie sa zotavovala po potrate a Pierre trpel reumatickými bolesťami. Marie však najprv v nominácii nebola vôbec zahrnutá. Jej meno bolo pridané až po tom, ako sa jej manžel Pierre na tento fakt sťažoval. Napriek tomu, že to bola ona, kto si ako prvý všimol významné vedecké objavy a z veľkej väčšiny boli práve jej zásluhou, až po sťažovaní sa jej manžela sa mohla vedkyňa stať vôbec prvou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu

Jej osobné veci sú dodnes rádioaktívne

V septembri 1897 sa manželom Curieovcom narodila dcérka Iréne (neskôr tiež úspešná vedkyňa) a v decembri 1904, keď už rodičia boli laureátmi Nobelovej ceny (1903) za fyziku za objavy vo sfére rádioaktivity, uzrela svetlo sveta ich ďalšia dcéra Eve. Pre Pierra Curieho sa stala v apríli 1906 osudnou kolízia s drožkou, pri ktorej utrpel smrteľnú fraktúru lebky. Počas dažďa v Paríži sa nešťastne pošmykol a zrážke už nedokázal zabrániť. Hoci to v tom čase vedci ešte netušili, dávky radiácie, ktorým boli pravidelne manželia vystavovaní, by Pierra predčasne pripravili o život zrejme tak či tak.

Vľavo na snímke Marie, Piere a staršia dcéra Iréne. Vpravo už len Marie s oboma dcérami Iréne aj Evou.
Vľavo na snímke Marie, Pierre a staršia dcéra Iréne. Vpravo už len Marie s oboma dcérami Iréne a Evou. Foto: Wikimedia CC

Obaja manželia sa pravidelne dobrovoľne vystavovali dávkam radiácie. Prikladali si rádium na kožu, skúmali jeho účinky a utrpeli niekoľko schválnych aj nedobrovoľných popálenín, ktoré boli spôsobené práve vysokými dávkami radiácie. Obaja vedci pravidelne nosili vzorky rádia so sebou vo vreckách a Marie dokonca takúto žiariaciu vzorku mala aj pri posteli, pretože ju v noci používala ako lampičkuDo dnešného dňa sú zápisky Marie Curie, jej oblečenie, laboratórne vybavenie, ba dokonca aj jej kuchárske knihy stále rádioaktívne. Jej zápisky sú uložené v Národnej francúzskej knižnici v Paríži v olovených boxoch a ak ich chcú návštevníci vidieť na vlastné oči, musia mať oblečené ochranné odevy. 

Rádioaktivita v konečnom dôsledku mohla za predčasnú smrť samotnej Marie Curie, ale aj jej staršej dcéry Iréne a jej manžela Frederica Joliota. Práve Iréne sa vybrala v šľapajach rodičov a rovnako ako im, aj jej sa podarilo so svojím manželom Fredericom získať v roku 1935 Nobelovu cenu. Konkrétne za chémiu a ďalšie detailnejšie skúmanie objavov jej rodičov. Iréne zomrela vo veku 58 rokov na leukémiu spôsobenú ožiarením pri výskume rádioaktivity. Druhorodená dcéra Curieovcov Eva – spisovateľka, novinárka a klaviristka si ako jediná z rodiny nezvolila vedeckú dráhu. Známou sa však stala spomínaným knižným životopisom svojej matky.  

Pracovné zápisky Marie Curie sú dodnes rádioaktívne.
Pracovné zápisky Marie Curie sú dodnes rádioaktívne. Foto: Welcome Library

Po smrti Pierra Marie získala ďalšiu Nobelovu cenu

Po smrti Pierra zdrvenú Marie Curie-Sklodowsku vymenovali 13. mája 1906 za mimoriadnu profesorku fyziky, zaujala manželovo miesto. „Necítila som sa pripravená čeliť budúcnosti bez Pierra. Nemohla som však zabudnúť na to, čo môj manžel hovorieval: Aj keby som bola o neho pripravená, mala by som v mojej práci pokračovať,“ vyjadrila sa v minulosti Curie. Marie Curie-Sklodowska bola vôbec prvou ženou, ktorá sa stala profesorkou slávnej parížskej univerzity Sorbonne. V roku 1911 po údajnej romanci so ženatým fyzikom Paulom Langevinom vyzvali francúzske médiá vedkyňu, aby opustila krajinu. Marie Curie-Sklodowska sa preto dočasne odsťahovala do Veľkej Británie. V tom istom roku jej bola zároveň udelená druhá Nobelova cena a to už za chémiu - konkrétne za ďalší výskum rádia. 

Počas 1. svetovej vojny pomáhala s dcérou priamo na fronte

Počas prvej svetovej vojny sa Marie stala šéfkou vojenskej lekárskej bunky, ktorá sa zaoberala organizáciou poľných röntgenografických staníc, ktoré spolu vyšetrili viac ako tri milióny prípadov zranení francúzskych vojakov. Marie sa naučila, ako röntgenografické stanice obsluhovať, preštudovala si ľudskú anatómiu a naučila sa šoférovať. Spolu so svojou staršou dcérou Iréne, ktorá mala v tom čase iba 17 rokov a prerušila štúdium na Sorbonne, sa vybrali priamo na front, aby pomohli vojakom. Prvýkrát sa na fronte chopili práce v októbri roku 1914. Za menej ako dva roky však počet poľných röntgenografických staníc značne rástol a Curie spolu s dcérou učili aj iné ženy a zdravotné sestry, ako ich obsluhovať. Zachránili tak život a pomohli nespočetne veľkému množstvu vojakov. 

Vľavo na snímke Marie Curie so svojou dcérou Iréne počas 1. svetovej vojny. Vpravo Marie Curie šoféruje poľnú ambulanciu.
Vľavo na snímke Marie Curie so svojou dcérou Iréne počas 1. svetovej vojny. Vpravo Marie Curie šoféruje poľnú ambulanciu. Foto: Wikimedia CC

Vedkyňa Marie Curie-Sklodowska zomrela 4. júla 1934 v vo francúzskom meste Savoy vo veku 66 rokov na ochorenie krvi (aplastická anémia), ktoré bolo pripisované dlhodobému vplyvu radiácie. Bola prvou ženou, ktorú pochovali vo vychýrenom parížskom Panteóne vedľa jej milovaného Pierra.

Z iniciatívy Európskej komisie (EK) sa od roku 2012 udeľuje za výnimočné úspechy vo výskume cena Marie Curie. Cieľom tejto ceny je povzbudiť vedcov, aby rozšírili oblasť, v ktorej vynikajú, o inovácie, podnikanie a sprostredkovanie vedy. V marci 2012 slávnostne otvorili deviaty most vo Varšave cez rieku Vislu a pomenovali ho Most Marie Sklodowskej-Curie.

Marie Curie (tretia zľava v dolnom rade) ako jediná žena na konferencii v Solvay v roku 1912.
Marie Curie (tretia zľava v dolnom rade) ako jediná žena na konferencii v Solvay v roku 1912. Približne v strede v spodnom rade je aj Albert Einstein. Foto: Pixabay/Wikilmages

Marie Curie ožíva aj v novom filme

Príbeh geniálnej vedkyne láka aj filmárov, čo môže dokazovať aj nový film s názvom Radioactive. Ten mapuje život Marie Curie-Sklodowskej a neopomína ani detstvo traumatizované smrťou matky či katastrofy, ktoré neskôr už po jej smrti ľudstvo spôsobilo nehumánnym využívaním jej vynálezu. Marie si v novom filmovom spracovaní zahrala britská herečka Rosamund Pike (známa aj z filmov Stratené dievča či Pýcha a predsudok), Pierra Curieho stvárnil Brit Sam Riley. Vo filme sa mihla aj dcéra Marie - Iréne, tú si zahrala mladá, vychádzajúca hviezda Anya Taylor-Joy. Snímku režírovala Marjane Satrapi. 

Trailer si môžete pozrieť nižšie:

Zdroje: TASR, Biography, Spectrum, Marie Curie, Britannica, Ansnuclearcafe, Sciencealert

Už ste čítali?

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…

Marek 13 rokov tvorí pár s Rómkou: Keď to zistili kamaráti,…

Odhovárali ich. Vraj ju chce ten „gadžo“ len využiť, a potom ju odkopne.…