Tri štvrtiny Slovákov neriešia svoje psychické problémy. Pomôcť môže aj jeden telefonát alebo klik
Lucia Čížová
Lucia Čížová

Tri štvrtiny Slovákov neriešia svoje psychické problémy. Pomôcť môže aj jeden telefonát alebo klik

Budú ma mať za blázna, povedia si Slováci a nejdú za psychológom, aj keď majú problémy. Boja sa, hanbia sa, nevedia presne, na koho sa obrátiť. Povieme vám, ako na to.

Ľudí so psychickými problémami je na Slovensku veľa. — Foto: pexels.com/Polina Zimmerman

BRATISLAVA 19. júna - Keď nás bolí zub, ideme k zubárovi, keď si zlomíme ruku alebo nohu, dáme si ju zafixovať a keď si poraníme nejakú inú časť tela, ošetríme si to. Čo však robíme, keď nás bolí duša alebo nerozumieme vlastným myšlienkam? Často nič, v horšom prípade si ešte priťažíme zlým jedlom, alkoholom, nedostatkom pohybu či spánku. Málo z nás sa rozhodne vyhľadať pomoc.

Kladiete si otázku, prečo je to tak? Prečo dnes povedať „chodím k psychológovi“ je ešte stále tabu? Najväčšou prekážkou je určite spoločenská stigmatizácia duševných porúch a predsudky. Ľudia sa boja, že budú označení za bláznov, za nespoľahlivých alebo že im to uškodí v súkromnom alebo pracovnom živote,“ potvrdzuje Martin Knut z Ligy za duševné zdravie, pod ktorú patrí linka dôvery Nezábudka. Týka sa to však aj problémov detí.Niekedy sa stretávame s obavami zo strany rodičov, že v prípade ambulantnej návštevy psychológa to bude mať ich dieťa v záznamoch a ako sa na nich bude pozerať okolie, je však ale aj veľa rodičov, ktorí sa po rozhovore s našimi poradcami rozhodnú predsa len pre svoje dieťa vyhľadať odborníka,“ potvrdzuje Táňa Ivanič Rybanská, zástupkyňa Linky detskej istoty. Podcenený problém môže mať závažné následky a za jeho riešenie sa netreba vôbec hanbiť.
 

Ľudia časo bojujú so samotou.
Ľudia časo bojujú so samotou. Foto: pexels.com/Nathan Cowley

Na Slovensku duševné zdravie príliš neriešime

Duševné choroby u nás sú naozaj vážnym problémom. Na psychiatrické diagnózy sa u nás lieči cez 350-tisíc ľudí, väčším problémom je však počet ľudí, ktorý sa nelieči. „Na základe výskumu epidemiologičky Alexandry Bražinovej z Univerzity Komenského v Bratislave vieme, že sa dnes na Slovensku nelieči približne 67 percent ľudí, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou trpia depresiou. Spomedzi ľudí s príznakmi závislosti od alkoholu sa nelieči až 80 percent z nich a s príznakmi úzkostných porúch je to až 84 percent ľudí,“ dodáva Knut.

Napriek týmto hrozivým číslam sa téme duševného zdravia doteraz nevenovala dostatočná pozornosť a vo veľkej miere zlyháva štát. Prevencia a osveta je takmer žiadna, finančná podpora neziskovým organizáciám minimálna, sieť následnej zdravotnej a sociálnej pomoci je zastaralá a nepostačujúca, odborníkov je málo. Ani v školách nás neučia, že starostlivosť o duševné zdravie by malo byť rovnaké ako o to fyzické od útleho detstva. Niečo málo sa však zmenilo počas posledných pár mesiacov. „Je smutné, že na zviditeľnenie takej dôležitej témy musela prísť pandémia ochorenia COVID-19,“ hovorí Marek Madro programový riaditeľ Občianskeho združenia IPčko.

A téma duševného zdravia sa konečne, historicky po prvýkrát, dostala aj do Programového vyhlásenia vlády. K systémovej osvete, riešeniu prevencie a emocionálnej a psychologickej podpore Slovákov sa rozhodla prispieť aj Nadácia Orange podporením Iniciatívy za duševné zdravie a taktiež spolupracovať s tromi najväčšími linkami pomoci u nás, aby mali dostatok kapacít pomáhať. S ich pričinením teda vznikla platforma pomozeme-krizovelinky.sk a nový web patriaci pod združenie IPčko krizovalinkapomoci.sk.

Telefonát na linku pomoci býva prvým krokom riešenia problému.
Telefonát na linku pomoci býva prvým krokom riešenia problému. Foto: pexels.com/Engin akyurt

Linky pomoci sú v pandémii preťažené

Na psychologickú podporu a krízovú intervenciu máme reálne 3 nonstop linky pomoci, ktoré pokrývajú približne 10 percent potrebných kapacít. Pre porovnanie, v Českej republike je bez ohľadu na pandémiu štandardne 23 liniek dôvery. Málokto si však uvedomuje, že sila poradenstva cez telefón a on-line je v tom, že anonymné prostredie prirodzene vytvára bezbariérový priestor, dospelí aj deti sú otvorenejší, vedia priznať viac informácií dôležitých pre identifikáciu problému.

Práve linky pomoci, vo forme telefonátu, chatu alebo emailu, bývajú prvými krokmi, ktorými sa rozhodneme riešiť náš problém. Kto vás čaká na druhej strane? Ľudia s odborným vzdelaním (psychológia, psychiatria, sociálna práca, špeciálna a liečebná pedagogika), ktorí si okrem toho prešli stovkami hodín školení a tréningov. „Naši poradcovia na linke sú často prvými, s ktorými ľudia zdieľajú to, čím si prechádzajú. Majú silu a odhodlanie svoje ťažkosti riešiť, ale zároveň je pre nich náročné obrátiť sa na odborníka - vnímame, že práve cesta k odborníkovi je sama o seba obrovskou výzvou, ktorá začína dávno pred samotným vyšetrením,“ dopĺňa Madro, ktorý je sám skúseným psychológom. Ak zavoláte so svojim problémom k nim, pomôžu vám ho nájsť vo vašom okolí, zavolajú mu a v prípade potreby s vami počkajú aj v čakárni. Prvý krok je niekedy najťažší. Ak máte v okolí blízku osobu, ktorej sa zveríte a ktorej veríte, celkom isto to pre vás urobí tiež. Nebojte sa požiadať o pomoc.

Cesta k odborníkovi je sama o seba obrovskou výzvou, ktorá začína dávno pred samotným vyšetrením.

A s akými problémami sa ľudia zverujú? Na linku dôvery Nezábudka najčastejšie volajú ľudia s depresívnymi stavmi a úzkosťami, ale odborníci riešia vzťahové problémy (rodinné, partnerské, pracovné) a pomerne veľkou kategóriou sú ľudia, ktorí už v minulosti prešli liečbou a hovoria o živote s psychickým ochorením, postojoch blízkych, ale aj spoločnosti, samote či opätovnom začlenení sa do bežného života a podobne. Na Linku detskej istoty sa zase mladí obracajú najmä pre osamelosť, vzťahy v rodine, ale aj so spolužiakmi s učiteľmi, zažívajú šikanovanie, strach, úzkosť, depresiu či sebapoškodzovanie. „Majú potrebu niekomu sa vyrozprávať, zdôveriť so svojím prežívaním, hľadať riešenia alebo potrebujú okamžitú pomoc,“ potvrdzuje Táňa Ivanič Rybanská z Linky detskej istoty, ktorú kontaktujú 100-tisíc krát ročne.
 

Počas pandémie bolo ťažké udržiavať kontakt.
Počas pandémie bolo ťažké udržiavať kontakt. Foto: pexels.com/Edward Jenner

A ako to bolo od marca tohto roka dodnes? „V marci sme zaznamenali až 85-percentný nárast kontaktov oproti februáru. Drvivá väčšina hovorov na Linke detskej istoty sa týkala koronavírusu, volali však aj dospelí aj seniori,“ dopĺňa Ivanič Rybanská. Podobné to bolo aj na linke Nezábudka. Kým koniec marca bol najmä o strachu a neistote z nepoznaného ochorenia a množstva informácií, sprevádzané zhoršenými depresívnymi stavmi, úzkosťami, panickými atakmi, ktoré mnohí ľudia zažívali prvýkrát, v apríli už na ľudí začali doliehať aj dôsledky opatrení. „Začali sa nám vo zvýšenej miere ozývať seniori, ktorí hovorili o osamelosti a zhoršených psychosomatických príznakoch a riešili sme aj rodinné a partnerské vzťahy, ľudia boli časom vyčerpaní z práce a starostlivosti. V máji sme zaznamenávali viac kontaktov s témou závislostí a v tomto období sa už ozývajú ľudia v existenčnej neistote, ktorí v dôsledku krízy prišli o prácu, finančné zabezpečenie, nevedia čo bude ďalej,“ dodáva Martin Knut.

LINKY POMOCI

Linka dôvery Nezábudka
linkanezabudka.sk - 0800 800 566

Krízová linka pomoci s podporou Nadácie Orange
krizovalinkapomoci.sk - 0800 500 333

Linka detskej istoty
ldi.sk - 116 111

Všetky linky, vrátane tej ktorá patrí pod združenie IPčko, zaznamenali niekoľkonásobný nárast počtu kontaktov. Okrem telefonátov, sa u nich využíva aj e-mail ci chat. „Počas pandémie sa nám zrazu na chate objavovali seniori, ktorí v túžbe po pomoci prekonávali aj technické a technologické bariéry. Práve preto vznikla Krízová linka pomoci, kde je možnosť využiť aj video poradňu,“ dodáva Madro. Skúsenosti na Linke detskej istoty ukazujú, že deti a mladí ľudia stále chcú a potrebujú telefonovať - rozprávať sa s niekym priamo - počuť hlas. „Ale zároveň je pre nich dôležité zostať v anonymite, bez toho, aby povedali konkrétne kto sú a odkiaľ volajú,” dodáva Ivanič Rybanská.
 

Na linku pomoci volali deti, dospelí, ale aj seniori.
Na linku pomoci volali deti, dospelí, ale aj seniori. Foto: pexels.com/Mathhias Zomer

Sedenie u psychológa? Zadarmo

Ako vedieť, kedy je už vás problém potrebné zveriť do rúk odborníka? Poradia vám už na spomínaných linkách pomoci. „Alebo pokiaľ nepríjemné stavy dokážeme zvládnuť sami či za pomoci blízkych ľudí, odborník nie je nutný. Ale pokiaľ duševné ťažkosti pretrvávajú viac ako dva týždne, dlhodobo ovplyvňujú náš výkon, vzťahy a prežívanie, je dobré vyhľadať odborníka. Ľudí dokáže presvedčiť podpora v ich okolí alebo napríklad aj podobné dobré skúsenosti a odporúčania iných ľudí. Dnes sú to napríklad pre mladých ľudí aj známe osobnosti,“ dodáva Martin Knut.

Využiť môžete ponuku mnohých súkromných terapeutov alebo psychiatrov, ale pomoc je pre vás aj zdarma. Poisťovňa v súčasnosti prepláca 25 psychoterapeutických sedení, pri odôvodnení terapeuta môže i viac. Tiež môžete vyhľadať občianske združenia, či iné typy neziskových organizácií v regióne, ktoré sa venujú pomoci a často ju poskytujú bezplatne. Psychológovia pracujú aj v mnohých detských domovoch a krízových centrách, Centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, psychologických ambulancií alebo oddelení na poliklinikách a v nemocniciach.

Je veľmi nápomocné, ak človek nezostáva zo svojim problémom sám, ale má niekoho, s kým môže svoju ťažobu zdieľať.  Najdôležitejšie je aktívne počúvanie – vypočutie bez posudzovania.

V psychiatrickej ambulancii liečba začína dôkladným vyšetrením a diagnostikou, aj tzv. diferenciálnou, ktorá môže objasniť, alebo vylúčiť iné somatické príčiny ochorenia. Bežné sú teda krvné testy, ale aj vyšetrenia u iných odborníkov. Najpodstatnejšiu časť tvorí rozhovor s človekom o jeho ťažkostiach. Následne lekár určí diagnózu a odporučí liečbu. Ďalej pacient chodí na pravidelné kontroly. V mnohých prípadoch je veľmi prospešné medikamentóznu liečbu kombinovať aj s psychoterapiou, pri ľahších poruchách môže byť indikovaná len psychoterapia,“ vysvetľuje Knut. Profesionál dokáže presnými technikami vedenia rozhovoru napomôcť klientovi upokojiť jeho myšlienky, ventilovať emócie, pohľadom „zvonka“ mu pomôcť  zorientovať sa v tom, čo prežíva. Treba byť však trpezlivý, nestačí jedno-dve sedenia, kde vám odborník povie čo máte urobiť, vy to urobíte a všetko bude lepšie. To by bolo príliš jednoduché.

Rozhovor s kýmkoľvek môže veľmi pomôcť.
Rozhovor s kýmkoľvek môže veľmi pomôcť. Foto: pexels.com/Polina Zimmerman

Preto nepodceňujte rozhovory so svojimi blízkymi. Aj malý rozhovor pomôže. „Je veľmi nápomocné, ak človek nezostáva so svojím problémom sám, ale má niekoho, s kým môže svoju ťažobu zdieľať. Najdôležitejšie je aktívne počúvanie – vypočutie bez posudzovania,“ uzatvára Knut. Niekedy aj jednoduchá myšlienka alebo rada dokáže pomôcť pozerať sa na veci s nadhľadom, upratať si v problémoch. Dôležité je vedieť, že môžete požiadať o pomoc a nie je to hanba.

V združení IPčko vytvorili pre jednoduché a prístupné hľadanie odborníka vo vašom okolí Mapu pomoci (zoznam odborníkov na duševné zdravie na Slovensku).

Tento článok vznikol v spolupráci s Nadáciou Orange Slovensko.

MYSLITE NA SVOJE ZDRAVIE NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

V talianskych Alpách sa mení sneh na ružovo: Čo to spôsobilo?…

V obľúbenej turistickej lokalite sa sneh mení na ružovo. Pozrite si tento…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…

Marek 13 rokov tvorí pár s Rómkou: Keď to zistili kamaráti,…

Odhovárali ich. Vraj ju chce ten „gadžo“ len využiť, a potom ju odkopne.…