Neuropsychológ varuje: Ľudia, ktorí sledujú negatívne správy, by sa čudovali, ako vyzerá ich mozog
Od začiatku pandémie sa na ľudí valí množstvo negatívnych správ a informácií, no tí čoraz viac prahnú po pozitívnych novinkách. Prečo sú pozitívne a inšpirujúce správy a informácie dôležité?
BRATISLAVA 11. júna – Od začiatku pandémie sme počúvali množstvo negatívnych správ a informácií, pričom z niektorých krajín k nám prichádzali doslova katastrofické obrázky. Toto obdobie akoby len umocnilo pretlak negatívnosti, ktorá nás obklopuje.
Ako to všetko vplýva na naše duševné zdravie a naše správanie? Prečo sú dôležité pozitívne a inšpirujúce správy a informácie? V špeciálnom vydaní relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom sa o tejto téme rozprávali neuropsychológ Robert Krause a zakladateľ portálu Dobré noviny Róbert Sedlák.
Dopyt po pozitívnych správach
Ako vyplýva z posledných výskumov, čitatelia po celom svete čoraz viac prahnú po pozitívnych správach. Podľa webu Google Trends napríklad dosiahlo vyhľadávanie výrazu „dobré správy“ v apríli tohto roku najvyššiu úroveň od roku 2004, keď Google začal takéto údaje zbierať. Pred niekoľkými mesiacmi pritom čitatelia venovali dobrým správam len štvrtinu z toho, koľko v apríli.
Podobnú skúsenosť opisuje aj zakladateľ portálu Dobré noviny Róbert Sedlák. Ako tvrdí, portál neustále rastie už od svojho spustenia v roku 2012, no vrchol záujmu zažil práve v „pandemickom“ marci, keď historicky prvýkrát prekonal hranicu 2 miliónov unikátnych čitateľov.
A to aj napriek - alebo vďaka - tomu, že sa rozhodol pokračovať v nastolenej ceste. „Rozhodli sme sa ísť – tak ako vždy doteraz – tou cestou, že sme na rozdiel od väčšiny médií prinášali skôr pozitívne informácie. Informácie, ktoré môžu ľudí nejakým spôsobom potešiť, alebo inšpirovať,“ uviedol Róbert Sedlák.
Odpoveď na otázku, či je o to záujem
Pripomína, že vždy, keď dôjde k frustrujúcej situácii v spoločnosti, ukáže sa, že záujem o pozitívne správy rastie: „Internetová populácia na Slovensku je zhruba nejaké tri milióny reálnych používateľov, a keď si uvedomíme, že asi dva milióny z toho si v marci vyhľadali práve pozitívne správy, do určitej miery nám to dáva odpoveď na otázku, či o pozitívne spravodajstvo je záujem a či je potrebné.“
Podobnou filozofiou, ktorou je informovanie o pozitívnych správach, sa riadi aj sesterský projekt Dobré rádio. Ten zároveň prináša hudbu, ktorú majú ľudia radi, či rôzne zaujímavé rozhovory. Okrem toho sa do budúcnosti plánuje aj expanzia. „Chceli by sme spustiť aj nejaký ženský magazín. Postupne ako keby začíname koncentrovať viacero tematických webov, ktoré chceme spojiť do jedného mediálneho domu, ktorý budujeme. Volá sa Dobré médiá. Práve tu chceme sústreďovať weby, ktoré budú buď inšpiratívne, alebo budú prinášať nejaký zaujímavý a užitočný obsah,“ uzatvára Róbert Sedlák.
Váš mozog ovplyvní každá skúsenosť
„Každá skúsenosť, v ktorej sa jednotlivec ocitne, významne ovplyvní aj štruktúry samotného mozgu,“ vysvetľuje neuropsychológ Robert Krause. Ľudia si podľa neho dávajú pozor, čo konzumujú ústami, no na to, aké informácie prijímajú, si už pozor nedávajú. „Preto je veľmi významné, aby dbali na to, aké informácie vpustia do svojho mozgu, lebo ten s nimi pracuje,“ hovorí.
Náš mozog pracuje spôsobom, že porovnáva to, čo zažil v minulosti s tým, čo sa deje aktuálne: „Ak preto hovoríme o pretlaku negatívnych informácií, treba brať do úvahy to, že to, čo vpustíme do našej mysli, významne kooperuje na tom, akým štýlom potom myslíme.“
Krause však dodáva, že hoci občas nedokážeme ovplyvniť to, v akej situácii sa ocitneme, môžeme ovplyvniť to, ako na ňu zareagujeme. „Preto samotná kríza môže byť produktívna, ak nemá príchuť katastrofy,“ vysvetľuje. „Z evolučného hľadiska je náš mozog naprogramovaný na to, aby viac centroval pozornosť na to negatívne, keďže to je to, čo nás môže ohroziť,“ upresňuje, zároveň ale pripomína, že náš mozog sa vyvíja a ako jediný tvor na planéte dokážeme rozmýšľať nad tým, ako premýšľame.
Je rád, že existuje platforma ako Dobré noviny
Musíme však začať sami sebou. „Ak jednotlivci začnú byť opatrnejší a budú viac selektovať informácie, ktoré prijímajú, môžu začať tou zmenou, ktorú chcú vidieť vo vonkajšom svete,“ upozorňuje a dodáva: „Práve aj pozitívne informácie nám poskytujú nádej. Ľudia milujú nádej, mozog miluje nádej.“ Rôzne prieskumy vraj napríklad hovoria, že ak ľudia začnú byť vďačnejší za to, čo v živote majú, tak sa zlepšia ich kognitívne funkcie.
Ľuďom preto odporúča, aby sa viac venovali informáciám, o ktorých predpokladajú, že by pre ich život mohli byť prospešnejšie. „Tiež som veľmi rád za to, že existuje platforma Dobrých novín, ktorá ponúka iný pohľad na dané situácie. Lebo je na nás, akým štýlom sa na situácie budeme pozerať,“ tvrdí.
O mozog sa mnohí nestarajú, lebo ho nevidia
Podľa Krauseho môže pozitívne zarámcovaná optika pomôcť prekonávať krízy: „V momente, keď začneme situácie viac zhodnocovať a prestaneme ich hodnotiť, kritizovať, v tom prípade máme možnosť absorbovať inú skúsenosť. A my už vieme, že aj skúsenosti významne ovplyvňujú štruktúry nášho mozgu."
Mnoho ľudí venuje pozornosť napríklad svojej pleti, lebo ju vidí v zrkadle, rovnakú pozornosť však svojmu mozgu nevenujú, keďže ho nevidia. „Akonáhle by sme absolvovali magnetickú rezonanciu, respektíve CT, SPECT, to sú rôzne zobrazovacie metódy nášho mozgu, tak množstvo jedincov by zostalo prekvapených z toho, v akom stave majú samotný mozog," dodáva neuropsychológ.
„Sú rôzne výskumy, zobrazovacie metódy, ktoré nám krásne ukázali, že ľudia, ktorí nadmerne fajčia, majú nadmierne prestimulovaný mozog negatívnymi informáciami, športovci, ktorí robia kontaktné športy - tak ich štruktúry mozgu sa významne menia. Množstvo jednotlivcov môže byť napríklad nadmierne agresívnych po úraze," hovorí.
Robert Krause upresňuje, že štruktúra mozgu sa mení aj v informačnej rovine: „Nie je to len tak povedať, že je jedno, akú informáciu príjmem, nebudem na to až tak dbať. Dnes už vieme, že tie informácie sa výrazne spolupodieľajú na tom, ako ten náš mozog vyzerá."
Viac sa môžete dozvedieť v priloženom videorozhovore.