Nezvyčajné morské tvory pohlcujú neskutočné množstvo plastov. Pre Zem sú cenným pokladom
Nezvyčajné morské živočíchy filtrujú oceánsku vodu. Spolu s tým, ako klesajú na samé dno, so sebou nesú aj oxid uhličitý a mikroplasty, ktoré sa vďaka tomu nedostávajú do atmosféry.
KALIFORNIA 10. júna - Hlboké vody oceánov sú domov čudesných zvierat, o ktorých vieme žalostne málo. Mnohé z nich napríklad zohrávajú veľkú úlohu v boji proti klimatickým zmenám.
Patrí medzi ne aj mysteriózne vyzerajúci druh plášťovca, ktorý obýva oceány naprieč celým svetom - vršovka obrovská (Bathochordaeus charon). Tohto záhadného živočícha popísal prvýkrát v roku 1900 nemecký zoológ Carl Chun.
Slizové balóniky
Morskí biológovia chceli o živote tohto zvieraťa vedieť viac. Pomohlo im nové laserové skenovanie, ktoré odhalilo fungovanie jedných z najzáhadnejších organizmov v oceáne.
Najnovší výskum publikovaný vo vedeckom časopise Nature odhalili, že zvieratá pripomínajúce veľké balóny pokryté slizovou hmotou majú nezastupiteľnú úlohu pri čistení morí a oceánov. Pomáhajú pohlcovať oxid uhličitý, ktorý hrá rolu pri zohrievaní planéty.
Malý tvor s veľkým významom
Ich prívlastok „veľké“ je trochu mätúci. Na výšku majú menej ako jeden centimeter a dorastajú do šírky desiatich centimetrov.
Ako zistili vedci z výskumného centra Monterey Bay Aquarium Research Institute, aj napriek ich maličkej telesnej štruktúre odstránia z okolitej vody obrovské množstvo potravy bohatej na uhlík.
Keď sa ich slizové filtre upchajú (zvyčajne každých 24 hodín), v ich tele je obsiahnuté veľké množstvo karbónu, ale aj mikroplastov. Vtedy zvyčajne rýchlo klesnú na samé dno a zabránia tomu, aby sa oxidu uhličitý a mikroplasty dostali do atmosféry.
Morské filtre
„Nachádzajú sa všade v oceánoch. Ich zložité hlienové štruktúry im zabezpečujú proces kŕmenia, zdravie a ochranu,“ povedal Kakani Katija, hlavný inžinier výskumného centra.
Vršovky využívajú svoj chvost na to, aby neustále pumpovali vodu cez dva filtre. Za hodinu dokážu prefiltrovať 21 galónov vody (takmer 80 litrov).
Vedci vypočítali, že vršovky v zátoke Monterey Bay pri Kalifornii dokážu prefiltrovať tamojšiu vodu v hĺbke 100 až 300 metrov za necelých 13 dní. Podľa Los Angeles Times to zodpovedá približne 500 olympijským bazénom za hodinu.
Neprebádané oceány
Toto zistenie nadobúda na dôležitosti, pretože vedci odhadujú, že v oceánoch žije viac ako 99% biosféry planéty. Oceány tiež zohrávajú významnú úlohu pri zachytávaní emisií skleníkových plynov, ktoré otepľujú planétu.
Oceány, ktoré pokrývajú viac ako 70 percent zemského povrchu, absorbovali viac ako jednu štvrtinu oxidu uhličitého, ktorý ľudia vyprodukovali od priemyselnej revolúcie (začiatok v druhej polovici 18. storočia v Anglicku) a podľa odhadov Los Angeles Times asi 90 percent vyprodukovaného tepla.
„Sme blízko obrovskej zmeny v tom, ako vnímame a chápeme fungovanie oceánov,“ uviedol Bruce Robison, vedecký pracovník z Monterey Bay Aquarium Research Institute.
