Dobré noviny
Uznávaná psychiatrička bije na poplach: Na Slovensku sa z depresie lieči iba štvrtina tých, ktorí by sa mali
Marián Balázs
Marián Balázs

Uznávaná psychiatrička bije na poplach: Na Slovensku sa z depresie lieči iba štvrtina tých, ktorí by sa mali

Psychiatrička a terapeutka Soňa Belanská tiež upozorňuje, že pandémia dokázala každého z nás za dva mesiace nesmierne zmeniť a s návratom do bežného života by sme mali byť veľmi opatrní.

BRATISLAVA 9. júna - Uvoľňovaním prísnych opatrení sa dostávame do akéhosi medziobdobia - do štádia medzi pandémiou a obdobím normálneho života spoločnosti a jednotlivcov. Aké poznatky a skúsenosti si nesieme z predošlých týždňov a mesiacov?

Psychiatrička a psychoterapeutka Soňa Belanská v relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom rozprávala aj o tom, s čím máme v tomto medziobdobí rátať a ako sa pripraviť na obdobie po pandémii.

Nikto nemal plán B

„V podstate to boli iba dva mesiace, ale prežívali sme ich veľmi intenzívne,“ uviedla Soňa Belanská pre Dobré noviny. „Život každého z nás sa náhle zmenil – prakticky z večera do rána sa zmenili mnohé veci a každý sme sa museli prispôsobiť.“ Pripomína, že nikto nemal plán B a nikto nebol pripravený.

Dodáva však, že hoci samotná situácia bola nová, neznamená to, že náš predchádzajúci život niekam zmizol. „Preto tie vzťahy v domácnosti, ktoré boli dobre konštituované aj pred pandémiou, sa možno dokázali rýchlejšie a lepšie adaptovať,“ myslí si.

Neriešené otázky duševného zdravia

Podľa Belanskej nám pandémia tak trochu nastavila zrkadlo. „My sme sa v ňom mohli vidieť aj so životom, ktorý žijeme. Mohli sme sa stretnúť v úvodzovkách sami so sebou a zistili sme, ako vlastne žijeme v našom živote,“ vysvetľuje psychiatrička. Tvrdí taktiež, že pandémia nám vzala niekoľko aspektov života, a tak nám zostali najmä domáce prostredie a vzťahy, ktoré sme následne museli prežívať veľmi intenzívne.

Otázky duševného zdravia počas pandémie a po nej sa podľa odborníčky istý čas navyše vôbec neriešili, hoci uznáva, že prvoradým bolo „prežiť" a zabezpečiť ľudí a krajinu po linkách, ktoré súvisia s prežitím.

„Trvalo však pridlho, kým sa do verejného priestoru dostali otázky zdravia ako takého, pretože aj počas pandémie nešlo len o fyzické zdravie, o epidémiu respiračného ochorenia a prípadných komplikáciách, ale, samozrejme, niet zdravia celkového bez zdravia duševného. To je alfa a omega," pripomína psychoterapeutka. Za to, že sa táto téma pomaly dostala do popredia, môžeme podľa nej vďačiť jej kolegom a Lige za duševného zdravie.

Nerozprávajme iba o negatívnych veciach

Ohľadom pandémie je dôležité uvedomiť si, že toto krátke a intenzívne obdobie každému z nás do života niečo prinieslo, aj niečo z neho vzalo. „To, čo nám prinieslo, je poznatok a skúsenosť - o sebe, o svojich najbližších, o svete. O tom, ako fungujem ja, ako funguje môj najbližší svet," vysvetľuje Soňa Belanská. Aj svojich pacientov vedie k tomu, aby vyextrahovali nejakú skúsenosť z tohto prežitého obdobia, hoci môže byť negatívna.

„Aby sme nerozprávali iba o negatívnych veciach. Samozrejme, mnohé vzťahy prešli prehĺbením a väčším zblížením. Aj domácnosti zrazu zistil, že hektika, ktorou sme žili predtým, nie je tak podstatná pre kvalitu života, ako sú podstatné vzťahy," upozorňuje psychoterapeutka.

Zatiaľ čo existuje viacero oblastí, ktoré budeme riešiť v najbližšom období, najdôležitejšou je podľa Soni Belanskej ekonomická linka: „To, čo ľudí najviac trápi, je, či dokážu ustáť najbližšie obdobie po ekonomickej stránke. Toto má asi najväčšiu naliehavosť."

Z manažéra taxikár, ale nie definitívne

Bez práce sa ocitlo a môže sa ocitnúť množstvo ďalších ľudí: „Každý si môže prijať túto situáciu ako výzvu posunúť sa k ďalšiemu zamestnaniu. A to ďalšie zamestnanie môže byť úplne iné ako to, čo sme robili doteraz,“ upozorňuje Belanská.

Z manažéra sa tak možno stane taxikár a zo sekretárky kvetinárka, prognózuje Soňa Belanská. „Myslím si, že sa to aj bude diať v realite, že mnohí ľudia, ktorí doteraz pracovali na administratívnych pozíciách, tak budú možno robiť výrobné pozície,“ tvrdí.

Táto situácia možno mnohých dostane do situácie, ktorá si bude vyžadovať viac flexibility voči sebe samému. Zároveň nepríjemné momenty, ktoré pre mnohých v tomto období nastanú, netreba vnímať ako konečné: „To nie je definitíva. To je len prechodné obdobie... Kde niečo končí, niečo iné začína. Nie je to žiadna definitíva, len treba k tomu pristupovať bez predsudkov a obmedzení," myslí si Soňa Belanská.

Nie je potrebné, aby pomohli rovno odborníci

Ako kríza ukázala, dôležité sú aj medziľudské vzťahy. „Akcent na vzťahy bol neprimerane malý. Až nám pandémia ukázala, aké je to dôležité,“ hovorí psychiatrička a dodáva, že to bude dôležité aj pri hľadaní zamestnania a pri riešení akejkoľvek krízy, ktorá príde po pandémii. „Je dôležité si uvedomiť, kde mám tú podporu. Či ju mám sám v sebe, či si ju viem dať sám, viem sa vysporiadať, viem si to v hlave zrovnať. Ak nie, tak ju musím hľadať v najbližšom období – vo vzťahoch,“ tvrdí

Psychiatrička zároveň prízvukuje, že pomoc nemusia poskytovať iba odborníci. Často pomôžu blízki ľudia. „Nie je potrebné, aby to boli odborníci. Nemusia to byť psychológovia. Úplne stačí, že ten vzťah je podporný, že ho budú počúvať, že môžu spolu zdieľať, že sa na tie témy môžu rozprávať. A hľadať možno riešenia, alebo spolu nadávať, alebo spolu plakať. Je to úžasná podpora aj emocionálna,“ upozorňuje Belanská. Ak však takéto zázemie človek vytvorené nemá, odporúča odborníka.

Vrhneme sa znovu po zážitkoch?

Či na Slovensku nastane to, že sa ľudia bezhlavo vrhnú po všetkých zážitkoch, ktoré sme žili predtým, si nie je istá. „Mám taký pocit, že tie dva mesiace nás každého veľmi zmenili,“ hovorí. Ako príklad uvádza jednu svoju klientku, ktorá jej vysvetlila, že ak sa s niekým stretne bez rúška, cíti sa trochu „nahá“.

Ako to bude ďalej, to ešte povedať nevie, hoci si myslí, že na nosenie rúška sme „scitliveli“. „Sme voči tomu oveľa ústretovejší, ako sme boli pred pandémiou. Teraz sme na to tak citliví, že efekt ostrakizácie až tak výrazný nebude,“ povedala. Ak by sa však niečo takéto stalo, treba si podľa nej povedať, že je to hlavne problém iných – my sme zodpovední sami za seba.

Lieči sa iba štvrtina tých, ktorí by sa mali

Slováci sa v období pandémie podľa Belanskej častejšie obracali na odborníkov. „Linky dôvery registrovali asi päťnásobne väčší počet volaní oproti obdobiu pred pandémiou,“ upresňuje psychiatrička. A zatiaľ čo u jej pacientov sa stav nezhoršil, zažíva nával nových. To je podľa nej dôkazom toho, že počet ľudí, ktorí by sa mali liečiť z vážnych zdravotných problémov ako sú nespavosti, depresie či úzkosti, je oveľa väčší, než počet skutočne liečených pacientov. Na Slovensku je liečených okolo 260-tisíc pacientov, ale to je len jedna štvrtina z tých, ktorí by sa mali liečiť,“ varuje psychiatrička.

Viac sa dozviete z priloženého videorozhovoru.

Už ste čítali?