Šéfka Profesie radí zamestnancom: Buďte pokorní, zamestnávatelia majú veľmi ťažké časy. Veľké prepúšťanie sa ešte len začne
Pandémia nového koronavírusu má vážny dopad na ekonomiku, vrátane zamestnanosti, resp. nezamestnanosti. Veľké prepúšťanie sa podľa šéfky najväčšieho pracovného portálu ešte len začne.
BRATISLAVA 23. mája – Pandémia nového koronavírusu má vážny dopad na ekonomiku, vrátane zamestnanosti, resp. nezamestnanosti. Šéfka pracovného portálu Profesia.sk Ivana Molnárová v relácii KRIŽOVATKY s Martiánom Balázsom hovorí o radikálnom prepade pracovného trhu.
Ako vysvetľuje, zatiaľ čo v januári portál evidoval 23-tisíc ponúk, v apríli to bolo už iba 8-tísic. „Dopad na pracovný trh bol okamžitý,“ myslí si. Zároveň dodáva, že štatistiky na úradoch práce sa neukazujú hneď, pretože firmy vyčkávali, čo sa bude diať a aké opatrenia urobia vlády jednotlivých krajín.
Zatiaľ čo z hľadiska počtu ochorení a celkového šírenia nového koronavírusu na Slovensku sme na tom relatívne dobre, nie všetko je ružové. „Mnohé krajiny mali oveľa pružnejšiu vládu, ekonomické opatrenie, pomoc podnikateľom. Dokonca Chorváti mi rozprávali, že už dva-tri týždne potom, čo došlo k prepadu trhu, dostali peniaze na účet. To sa nám na Slovensku ani nesníva,“ kritizuje šéfka najväčšieho pracovného portálu na Slovensku.
Veľké prepúšťanie ešte len začne
Dôsledky celého systému podľa nej vidno hneď. Prvých 6-8 týždňov bola spomalená aj reakcia uchádzačov o prácu. Napríklad cestovný ruch či služby mali prepad pracovných ponúk o 100%, pokles bol enormný aj pri baroch a reštauráciách. „Niektoré segmenty ako IT, ale aj zdravotníctvo či farmácia, sa držali v relatívne dobrých číslach,“ uviedla.
Po tom, čo si vraj firmy uvedomili nedostatočnú pomoc zo strany štátu, však začína rásť aj aktivita uchádzačov o prácu. „Nezamestnanosť nám začne prudko rásť. Chvíľu sme si mysleli, že to ustojíme a že prepúšťanie a rast nezamestnanosti nebude taký enormný, ale myslím si, že prepúšťanie ešte začne,“ povedala pre Dobré noviny Ivana Molnárová, ktorá zároveň odhaduje rast nezamestnanosti na 9 až 10%.
V porovnaní s krízou v rokoch 2008 a 2009 prišlo prepúšťanie okamžite. „Zrazu niektorí pocítili, že prílev tržieb a schopnosť platiť svoje záväzky zrazu nie sú. Tí podnikatelia, ktorí nemali vytvorenú finančnú rezervu, zrazu zostali s príjmami na nule,“ tvrdí Ivana Molnárová. Urobili preto najnutnejšie opatrenia – začali s rokovaním o nájmoch, rušili benefity, ktoré mohli zrušiť okamžite, a následne sa rozhodovali, ktorých zamestnancov potrebujú a ktorých nie.
Súčasnú situáciu pocítia zamestnanci aj platovo, keďže mnoho firiem sa dohodlo na znížení platov napríklad na 80%: „Určite ľudia pocítia, že budú mať nižšie príjmy." Spomalí sa tak aj tlak na rast miezd, keďže firmy si budú môcť viac diktovať podmienky.
Pomoc podnikateľom mala byť rýchlejšia
Prepad bol prudký vo všetkých regiónoch. Ivana Molnárová tvrdí, že nebol jediný región, ktorý by zaznamenal menší prepad. Profesia preto vydáva report covid.profesia.sk, kde každý pondelok aktualizujú dáta o aktuálnej situácii na pracovnom trhu. „Ekonomická časť vlády chce robiť opatrenia, uvedomuje si vážnosť situácie. Na druhej strane, niektorí to nechceli počúvať, lebo pre nich boli dôležitejšie čísla ochorení a podobne,“ vysvetľuje šéfka Profesie.
Zároveň si myslí, že pomoc podnikateľom mala byť oveľa rýchlejšia, flexibilnejšia a účinnejšia: „Lebo stále je lepšie podporiť podnikateľa, aby udržal pracovné miesta, ako mať tých ľudí na úrade práce, ktorým tak či tak budeme platiť a tak či tak budeme vynakladať obrovské množstvo peňazí. Firma si potom môže zvyknúť, že zefektívni svoje procesy, príde automatizácia, a uvedomí si, že tých ľudí už možno ani nebude potrebovať, a tí zostanú nezamestnaní.“
Podľa šéfky najväčšieho pracovného portálu sa z toho všetkého môže rýchlejšie spamätať najmä Bratislava, v ostatných regiónoch to však až tak optimisticky nevidí a môže sa podľa nej znovu prehĺbiť rozdiel medzi západom a zvyškom Slovenska. Dodáva, že ľudia z chudobnejších regiónov si často pomáhali zberom ovocia či sezónnymi prácami, a teraz nemajú šancu vycestovať, keďže podmienky na to nie sú dobré. „To, že bránime aj cestovaniu za prácou, ovplyvňuje hlavne tie regióny, kde ľudia odchádzali za prácou,“ pripomína a dodáva, že nehovorí, či je to dobré alebo zlé, príjem však jednoducho v takomto prípade vypadne.
Horšie dôsledky než samotná pandémia
Hoci sa opatrenia prijali rýchlo a aj Slováci sa k ním postavili zodpovedne, dnes už potrebujeme žiť a mať príjem, tvrdí Ivana Molnárová. „Tá neistota, ten strach, ktoré sú neustále vyvolávané v médiách, zhoršujú depresiu.“ Podľa rôznych prieskumov možno bude mať depresia a izolovanosť väčšie dôsledky ako samotná pandémia.
Aj toto sú vraj témy, ktoré treba otvárať a diskutovať o nich, pretože ak sa k týmto ľuďom nedostaví pomoc, môžu nastať skratové situácie: „Môže to ovplyvniť celú generáciu.“
Premiér by mal upokojovať, nie nadávať
Prejav premiéra Igora Matoviča, ktorí mnohí považujú za príliš expresívny a v ktorom často kritizoval tých, ktorí mu vytýkali isté kroky, považuje za dôsledok prílišnej zodpovednosti. Post predsedu vlády prirovnala k akémusi líderstvu vo firme a naznačila, ako by sa taký líder mal správať: „Mal by byť jednoznačný, mal by skôr upokojovať krajinu a mal by byť láskavý. Mal by dokázať chápať aj tú situáciu a nie rozprúďovať strach... Mal by akceptovať aj to, že sú tu hlasy, ktoré volajú, že treba zachrániť ekonomiku. Mal by byť veľmi jasný a nie nadávať a podobné veci,“ myslí si Ivana Molnárová.
„Myslím si, že by sa určite malo nastaviť smerovanie a vízia celého nášho školstva, celého nášho vzdelávania, aj ľudí, ktorí zostanú na úrade prace, kam by mali ísť. Znalostná ekonomika je predsa len stabilnejšia v každej jednej situácii,“ dodáva.
Šéfka Profesie poukazuje aj na nedostatky v poľnohospodárstve: „Aby sme boli sebestační. Aby sme mali opäť chov nejakého dobytka, aby sme v podstate boli sebestační v rámci vody a všetkých týchto vecí. To je dobrý moment na to, aby sme sa zastavili a povedali si, kam chceme, aby krajina smerovala. Keď to nevyužijeme, bude to veľká škoda.“
Zamestnanci by mali byť pokorní, zamestnávatelia majú ťažké časy
Molnárová na záver radí, aby ľudia mali so zamestnávateľom dobrý vzťah, otvorenú komunikáciu a aby k ním mali pokoru. „Boli síce dobré roky a zamestnávateľ mi plnil veci, ktoré mal, ale teraz musím mať pokoru, pretože ten zamestnávateľ má veľmi ťažké časy," pripomína.
V prípade, že sa človek ocitne na úrade práce, odporúča nechať si čas na vzdelávanie a hľadanie podpory, prípadne skúsiť nabrať skúsenosti v zahraničí, ak sa naskytne taká možnosť. „Ak nie, tak, samozrejme, využiť sezónne práce. Príde leto, čiže poľnohospodári budú potrebovať pomoc," radí Ivana Molnárová a uzatvára: „Vždy je to o nás, ako sa udržíme v kondícii, aj tej psychickej."
Viac sa dozviete z priloženého videorozhovoru.
