Nový Zéland sa stáva vzorom pre celý svet. V čom spočíva jeho sila?
Michaela Mäsiarová
Michaela Mäsiarová

Nový Zéland sa stáva vzorom pre celý svet. V čom spočíva jeho sila?

Jedna z najprogresívnejších krajín sveta ukazuje, „ako sa to má robiť“ už celé veky.

Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová a unikátna krajina pozdĺž trasy Routeburn Track v novozélandskom Glenorchy. — Foto: TASR/AP

WELLINGTON 19. mája - O Novozélanďanoch sa hovorí, že je to jeden z najspokojnejších národov na svete. Sami seba vraj vnímajú ako maximálne praktických ľudí, ktorí sú schopní zvládnuť úplne všetko.

„Zručnosť vedieť žiť“ vraj majú v krvi a kooperatívny duch je rovnako ich veľkou doménou. Prototypom takéhoto Novozélanďana je aj súčasná premiérka krajiny Jacinda Ardernová.

Vzor pre ďalšie krajiny

Väčšina sveta upriamila výraznejšiu pozornosť na Nový Zéland až teraz, práve v čase prepuknutia pandémie COVID-19. Postupy a princípy, akými sa v boji proti vírusu angažovala a stále angažuje práve premiérka, sú príkladom pre mnohé krajiny. Rozhodla sa ísť do boja „tvrdo a skoro“ a nie je klamstvom, ak povieme, že práve Nový Zéland bol jednou z prvých krajín, ktoré prijali tvrdé, ale účinné opatrenia.

Za tri roky svojho pôsobenia v mandáte sa 39-ročná politička zmenila na známu, no najmä globálne uznávanú líderku svetového kalibru. Nie je náhoda, že ju The New York Times zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta.

Nezabúda byť ani matkou

Jej empatické vedenie po útoku na mešity Christchurch v marci 2019 bolo oslavované ešte veľmi dlho. Takisto aj nebojácnosť v komunikácii s valným zhromaždením OSN, pričom nezabúda byť matkou svojej niekoľkomesačnej dcérke.

Na archívnej snímke z 6. apríla 2014 ranné svetlo dopadá na kopce, ktoré sú súčasťou 60 km okruhu Kepler Track v novozélandskom Te Anau.
Na archívnej snímke z 6. apríla 2014 ranné svetlo dopadá na kopce, ktoré sú súčasťou 60 km okruhu Kepler Track v novozélandskom Te Anau.. Foto: TASR/AP

Jej súcit, paradoxne aplikovaný v tvrdej politike - kde by podľa nej „nemal byť úspech meraný len úrovňou HDP národa, ale predovšetkým lepším a kvalitnejším životom, ktorí by ľudia mali žiť“ – spôsobil, že Nový Zéland je aktuálne vnímaný ako „bašta progresívnej a správnej vlády“.

Korene dnešnej úspešnej politiky Nového Zélandu však siahajú ďalej

Tento tichomorský národ, ktorý sa v rámci populácie blíži k 5-miliónovej hranici, kladie narastajúci nárok najmä na sociálne a politické pokroky už roky: vytvorenie domorodých parlamentných kresiel (1857); udelenie práva hlasovať ženám (1893); obhajoba osemhodinového pracovného času (1840); najrozsiahlejší systém dôchodkov a sociálneho zabezpečenia na svete (1938); a jeho jedinečný systém kompenzácie nehôd (1974).

Cieľ tejto krajiny je stále rovnaký. Odhodlanie merať pokroky na vnútroštátnej úrovni pri dosahovaní vytýčených cieľov so zámerom dopriať obyvateľom blahobyt po každej stránke, a teda zvyšovanie príjmu a zlepšovanie environmentálneho a sociálneho komfortu.

Rovnosť je odpoveď

Znie to ako mimoriadne progresívna politika Nového Zélandu, ktorá v krajine, zdá sa, vládne stovky rokov. Ako je to vôbec možné? Stephen Levine, profesor politológie na Victoria University vo Wellingtone hovorí, že prvotní britskí osadníci a politici boli totiž motivovaní myšlienkami rovnosti, spravodlivosti a čestnosti.

Jacinda Ardernová
Jacinda Ardernová Foto: TASR/AP

„V roku 1948 prvý profesor politológie Nového Zélandu Leslie Lipson napísal, že ak sa Novozélanďania rozhodnú postaviť sochu, ako je Socha slobody, so stelesnením politického výhľadu, pravdepodobne by to bola Socha rovnosti,“ píše. „Prezrádza to o počiatkoch novozélandskej politiky zásadnú vec. Rovnosť, nie sloboda, bola pre Nový Zéland najdôležitejšou politickou hodnotou, a tak i najväčšou motiváciou spoločnosti usilovať o ňu a chrániť ju.,“ dodáva profesor Levine pre The Guardian.

Treba dodať, že na rozdiel od iných britských kolónií neboli tieto ostrovy dobyté, ale boli založené na zmluve, alebo skôr dohode o zaistení bezpečnosti osadníkov.

Nepoškvrnená história, prirodzený vývoj kolónie s vodcami so srdcom na správnom mieste, a v neposlednom rade zvláštnosť, ktorá núti človeka uvažovať, že tento gén v sebe nosí každý Novozélanďan – dnes na čele s mimoriadnym prínosom v podobe Jacindy Ardernovej. Aj to je pôvodom dnešného úspechu krajiny menom Nový Zéland.

Mimoriadne pútavo píše o histórii zrodu novozélandskej politiky práve spomínaný profesor politológie Lipson. Podrobnosti nájdete tiež v rozhovore, ktorý ponúkol pre The Guardian.

Už ste čítali?

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…