Jeho meno sa vpísalo do literatúry, nesie ho poliklinika v Chile i planétka: Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín
Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, bol slovenský lekár, známejší ako prozaik, dramatik a publicista. — Foto: Instagram/slovakiana.sk, slovensko_citaj
Dokonca sa stal prvým lekárom Červeného kríža v Patagónii, kde dodnes vnímajú Kukučína ako veľkého humanistu a ľudomila.
Jasenová/Bratislava 17. mája (TASR) – Martin Kukučín patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského literárneho realizmu.
Hrdinov svojich próz hľadal medzi ľuďom a práve videnie skutočnosti očami dedinského človeka sa stalo východiskom jeho novátorstva, ktorým priviedol slovenskú prozaickú tvorbu na prah jej modernej epochy.
Mnohé jeho diela boli preložené do viacerých jazykov a mnohé jeho príbehy boli sfilmované. V nedeľu 17. mája uplynie od narodenia spisovateľa a lekára Martina Kukučína 160 rokov.
Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, sa narodil 17. mája 1860 na Orave, v dedine Jasenová v rodine slobodných sedliakov. Po absolvovaní stredoškolských štúdií na slovenskom gymnáziu v Revúcej, v Turčianskom Sv. Martine, Banskej Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom sa vrátil do rodnej dediny, kde v rokoch 1878 až 1884 pôsobil ako učiteľ.
Veľmi rád sa vracal do svojej rodnej obci
Počas svojho života sa Martin Kukučín vždy rád vracal k svojej rodnej obci. V jej archívoch pamätníci spomínajú, že „keď odchádzal na lýceum stále hľadel z čoraz väčšej vzdialenosti na trochu krivú jasenovskú vežičku kostolíka. A keď mu zmizol pred očami vrchol kostola so železným kohútom, prvý raz sa mu vytlačila z očí slza. Slza patriaca Jasenovej.“
Pôvodne sa chcel Martin Kukučín prihlásiť na teologickú fakultu v Bratislave, ale napokon sa po maturite v Šoproni rozhodol v roku 1885 pre štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, ktoré ukončil v roku 1893.
Počas vysokoškolských štúdií sa aktívne zúčastňoval na činnosti kultúrneho spolku slovenských študentov Detvan, ktorého bol dva roky aj predsedom.
Neuspel doma, odišiel do chorvátska
Po skončení vysokej školy sa pokúšal o prax vo svojej domovine, ale neúspešne a tak prijal ponuku chorvátskej veľkoobchodníckej rodiny Didoličovcov a stal sa obecným lekárom v mestečku Selca na ostrove Brač, kde pôsobil od 6. januára 1894 do 2. júna 1907.
Z Dalmácie sa so svojou manželkou Periciou Didoličovou vysťahoval do Južnej Ameriky – do Čile. Po ročnom pobyte v Santiagu, kde v tamojšej nemocnici zložil nostrifikačné skúšky, odišiel do najjužnejšieho čilského mesta na pevnine Punta Arenas.
Tam sa 14. decembra 1908 usadil medzi chorvátskymi vysťahovalcami a venoval sa najmä lekárskej praxi.
Dokonca sa stal prvým lekárom Červeného kríža v Patagónii, kde dodnes vnímajú Kukučína ako veľkého humanistu a ľudomila.
Hoci počas 15 rokov strávených za Atlantikom stratil kontakt so Slovenskom, po vzniku Československej republiky začal pomýšľať na návrat do vlasti. Stalo sa tak v roku 1922. V rokoch 1923 až 1925 žil striedavo v chorvátskych kúpeľných mestách a v Martine.
Literárne činný bol Martin Kukučín od roku 1883, keď začal publikovať krátke črty a poviedky najmä z dedinského prostredia ako napríklad Na hradskej ceste, Veľkou lyžicou, Sviatočné dumy, Tri roje cez deň, Hody, Hajtman.
V dielach sa spočiatku vracal do svojej mladosti a k svojim prvým zamestnaniam, ale zároveň podával obraz dedinského života a sedliackeho zmýšľania.
Vrchol jeho poviedkovej tvorby predstavujú diela Rysavá jalovica (1885), Neprebudený (1886), Mladé letá (1889), Keď báčik z Chochoľova umrie (1890), Na podkonickom bále (1891), Koniec a začiatok (1892) a Dies irae (1894).
Po niekoľkých poviedkach a cestopisných črtách napísal v Dalmácii román Dom v stráni (1903 — 1904), zachytávajúci nielen príbeh nerovnej lásky mladého statkára a sedliackeho dievčaťa vopred odsúdenej na neúspech, ale aj postupný rozklad patriarchálneho sedliactva. Týmto dielom, ktoré sa považuje za najlepšie románové dielo v slovenskej literatúre pred rokom 1918 založil Martin Kukučín tradíciu dedinského románu.
Tvoriť neprestal ani v Južnej Amerike a po návrate do Európy vydal cestopis Prechádzky po Patagónii (1922), Mladé letá (1922) a rozsiahle päťzväzkové dielo Mať volá (1926-1927).
V apríli 1928 Martin Kukučín ochorel na zápal pľúc, na ktorý v nemocnici v chorvátskom Pakraci 21. mája 1928 zomrel. Dočasne bol pochovaný v rodinnej hrobke Didoličovcov na záhrebskom cintoríne Mirogoj. Jeho telesné pozostatky boli ešte v roku 1928 prevezené na Slovensko a 29. októbra 1928 uložené na Národnom cintoríne v Martine.
Podľa Martina Kukučína je pomenovaná poliklinika v čilskom meste Punta Arenas, meno Kukučín nesie aj planétka s číslom 23444.
V jeho rodnom dome v Jasenovej je zriadené múzeum, ktoré bolo v roku 2010 obnovené a expozícia doplnená o dovtedy absentujúcu literárnu časť.
