Ostrovania z Okinawy svojou dlhovekosťou fascinujú svet: Čo je tajomstvom storočných obyvateľov?

OKINAWA 16. mája – Na svete je niekoľko málo miest, kde vysoký vek je akýmsi bežným číslom na občianskom preukaze. Z pohľadu Európana a veľkej časti sveta, však takéto dátumy narodenia popierajú nielen prevažne európsky, ale aj celosvetový štandard v rámci dĺžky života.

Podľa Európskej komisie, ktorá vypracovala zdravotný profil Slovenska spätne za rok 2019 sa Slováci priemerne dožívajú 77,3 roka života a v rámci Európskej únie sa číslo ustálilo na 80,9 roka života.*

Avšak, na niektorých miestach na svete nie je vôbec prekvapením, ak niekto z rodiny, alebo známych oslávil, či ešte len oslávi okrúhlu stovku – pričom niektorí z nich sfúknu narodeninovú tortu ešte niekoľkokrát. Istí ostrovania nás môžu inspirovať v tom, ako dosiahnuť dlhovekosť.

Vydajte sa s nami do krajiny vychádzajúceho slnka, presnejšie na ostrov Okinawa, ktorý je súčasťou súostrovia Rjúkjú, kde sa nachádza veľká koncentrácia storočných spokojných obyvateľov.

Ešte pred storočnicou mnohí žijú naplno

Ostrov Okinawa sa už dlhodobo drží na pomyselnom rebríčku niekoľkých krajín, alebo miest, kde sa nachádza najväčšia koncentrácia storočníkov. Odborníkov, médiá, ale aj laickú verejnosť už roky fascinuje ich dlhovekosť.

„Koniec koncov, existuje veľa 50-ročných, ktorých zdravie je viac podobné zdraviu 70-ročných. Opak je však tiež často pravdou,“ informoval o tom Sanjay Gupta, hlavný lekársky korešpondent CNN, ktorý chcel nájsť odpoveď na otázku dlhovekosti v tejto lokalite - a preto sa v jedno leto rozhodol vycestovať do samotnej Okinawy.

„Štatistika skutočne zaujala: takmer dve tretiny obyvateľov Okinawy stále fungujú nezávisle vo veku 97 rokov. To znamená, že sú stále vo svojich domovoch, varia si vlastné jedlá a žijú svoj život naplno a to takmer ako 100-roční,“ informoval.

Filozofia hara hachi bu

Všetko možno stojí na japonskej zásade hara hachi bu. Tú by sme mohli voľne preložiť ako, prestaň jesť, ak si už na 80 % plný (najedený). Obyvatelia Okinawy odsunú od seba počas jedenia tanier už vtedy, ak cítia, že sú ešte trochu hladní. Túto zásadu vyskúšal doslova na svojej vlastnej koži aj sám S.Gupta a časom si ju pochvaľoval a dokonca si ju aj vylepšil.

„Keď som si túto prax osvojil sám, častejšie som preskočil dezert, zmenšil som veľkosť porcie, používal menšie taniere a jedol pomalšie.“ Ľudia v tejto ostrovnej komunite propagujú myšlienku, že menej jedla priamo súvisí s dlhovekosťou. Dôležité je pre ostrovanov aj to, čo jedia.

Kým priemerná spotreba kalórií pre amerického muža je 2 500 kalórií denne, v Okinawe je to bližšie k 1 900 kalórií. Uvádza lekár pre porovnanie.

Pozrime sa na chvíľu do Európy. V roku 2017 bol obézny každý siedmy dospelý, čo je pod priemerom EÚ a táto miera zostáva posledných 15 rokov zhruba stabilná. V rokoch 2016 a 2018 boli zavedené niektoré politické opatrenia, napríklad kontrola uvádzania nezdravých potravín a nápojov na trh pre deti s cieľom zabrzdiť rast obezity u detí, ale vplyv týchto opatrení ešte nebol hodnotený. Informuje o tom Európska komisia vo svojej správe.

Biologický dôvod, prečo s pocitom hladu počkať

Po jedle trvá nášmu žalúdku asi približne 20 minút, keď začne vysielať do mozgu signály, že sme sa najedli.„Bohužiaľ, väčšina ľudí môže v krátkom čase dojedať ďalších niekoľko sto kalórií. Namiesto toho, ak odtlačíte tanier preč a chvíľu len počkáte, budete jesť menej a stále sa budete cítiť spokojní,“ vysvetľuje autor štúdie.

Zdravé jedlo v bento boxu

Počas pobytu na ostrove si autor štúdie všimol, že jedlo obyvatelia konzumujú hneď v niekoľkých malých porciách neservírovaných v tzv. bento boxoch. Japonské obedové krabičky bento sa tešia medzi obyvateľmi veľkej obľube. Sú známe aj širokou škálou zdraviu prospešných potravín.

„Naše jedlo sme dostali na šiestich priehradkách, známych ako bento boxy, ktoré sa už radikálne odlišovali od toho, ako zvyčajne prijímame obed v USA. Jesť v štýle bento box znamenalo, že sme jedli menšie porcie a širšej škále potravín. Našich šesť priehriadok v krabičke prišlo s ryžou (ktorá sa podáva pri väčšine jedál vrátane raňajok), sladkými zemiakmi, jedlom z horkého melónu známeho ako goya, veľmi malým kúskom rýb, koreňovej zeleniny a porcie ovocia. Bola tam aj malá misa mäsovej polievky a zeleného čaju.“

Tradičná japonská strava je prevažne čerstvá a nespracovaná, s veľmi malým množstvom rafinovaných potravín alebo cukru.

Štúdia odborného časopisu British Medical Journal zistili, že tí, ktorí sa rozhodli priblížiť stravovacej japonskej filozofii s vysokým obsahom obilnín a zeleniny, s miernym množstvom živočíšnych produktov a sóje a minimálnym množstvom mliečnych výrobkov, mali menšie riziko skorého úmrtia na srdcové choroby alebo mozgovej príhody.

„Krajina nesmrteľných nám stále pripomína, čo je možné, či už žijete v Okinawe alebo kdekoľvek inde na svete,“ uzatvára svoje štúdia v Okinawe lekársky pozorovateľ.

*stredná dĺžka života - tento ukazovateľ, známy aj pod pojmom nádej na dožitie, vyjadruje počet rokov, ktorých sa dožije novorodenec za predpokladu zachovania úmrtnostnej situácie v období jej výpočtu.