Dobré noviny
Poklady Slovenska prežili požiare aj epidémie, dnes chátrajú: Teraz môžu byť zachránené, je to aj na vás
Lenka Miškolciová
Lenka Miškolciová

Poklady Slovenska prežili požiare aj epidémie, dnes chátrajú: Teraz môžu byť zachránené, je to aj na vás

Zahlasujte sa poklad Slovenska, ktorý potrebuje pomoc a aj vďaka vám sa ho podarí zachrániť.
Zahlasujte sa poklad Slovenska, ktorý potrebuje pomoc a aj vďaka vám sa ho podarí zachrániť. — Foto: Nadácia VÚB

Hlasujte za jednu z pamiatok, ktorá bude obnovená.

BRATISLAVA 19. mája - Na Slovensku máme množstvo krásnych pamiatok, ktorým sa však často nedostáva toľko pozornosti, ako by si zaslúžili. Nejde však len o chátrajúce hrady, zámky či kaštiele. Napríklad aj ťažké epidémie dodnes pripomínajú morové stĺpy naprieč celým Slovenskom. Vojny mnohé historické objekty takmer úplne zrovnali so zemou a umelecké diela nenávratne zničili. No zub času sa na pamiatkach podpísal aj v novodobých dejinách. Stali sa terčom vandalizmu, nezáujmu a obciam či správcovským inštitúciám chýbajú dlhodobo peniaze na ich obnovu.

Hlasujte za pamiatku, ktorá bude zachránená

Práve v dôsledku aktuálnej situácie sa môže, žiaľ, tento nedostatok zdrojov prejaviť ešte intenzívnejšie. „Preto v týchto časoch nepoľavujeme ani v našom dlhodobom úsilí prispievať k záchrane historických diel našich predkov. Každému z nás teraz niečo chýba. Ochota pomáhať nám však chýbať nemôže. Záleží nám na tom, aby z pamiatok nezostali iba spomienky. A všetkých, ktorí to cítia rovnako, pozývame, aby sa k nám pripojili a dali tejto iniciatíve svoj hlas,“ hovorí predseda správnej rady Nadácie VÚB Alexander Resch. Práve Nadácia VÚB stojí za osvetovou iniciatívou Poklady Slovenska a tento rok vyhlásila už jej jedenásty ročník, počas ktorého môžu ľudia hlasovaním vybrať jednu konkrétnu pamiatku, ktorá bude zachránená. 

Víťazný historický objekt či dielo získa na svoj prerod od Nadácie VÚB sumu až do výšky 50-tisíc eur. Čas zapojiť sa do hlasovania máte do 31. mája.

Pozrite si zoznam pokladov Slovenska, ktoré súťažia o vašu podporu.

Brhlovce: súbor neskorobarokových obrazov Antona Schmidta v kostole Sedembolestnej Panny Márie

Foto: Nadácia VÚB

Veľkoformátové neskorobarokové obrazy z Brhloviec z kostola Sedembolestnej Panny Márie vytvoril slávny rakúsky maliar Anton Schmidt (1713–1773). Jeho olejomaľby s christologickými námetmi (Snímanie Krista k Kríža, Ukladanie Krista do hrobu, Extáza sv. Terézie z Avily, sv. Alojz z Gonzága) patria k tomu najlepšiemu, čo je dnes z diela tohto umelca známe. Obrazy sú mimoriadne vzácne, kvalitné a dokladajú vplyv Viedne na pamiatkový fond Slovenska. Obrazy boli pred reštaurovaním v havarijnom technickom stave, ich autenticita bola narušená sekundárnymi premaľbami a retušami.

Modrý Kameň: obraz Sedembolestnej Matky Božej na Kalvárii

Foto: Nadácia VÚB

Modrokamenská kalvária je jedným z hlavných symbolov mesta Modrý Kameň. Patrila k hradu, ktorého majiteľ, barón Anton Balaša v pol. 19 stor. postavil na vrchole kopca nad pôvodnou barokovou kaplnkou novú kaplnku Sedembolestnej Panny Márie. Priťahovala množstvo pútnikov a pamätníci spomínajú, že tu bolo vidieť najmä chorých a slabých ľudí, ktorí verili v zázračnú uzdravovaciu silu obrazu. V roku 1945 bol kalvársky kopec miestom krutých bojov, ale obraz v kaplnke neutrpel žiadnu ujmu. Púte na Kalváriu prerušila normalizácia, miesto spustlo a stalo sa obeťou ľudskej ľahostajnosti a vandalizmu.

Dúbravica: fresky v stredovekom kostole svätej Žofie

Foto: Nadácia VÚB

V stredovekom kostole sv. Žofie v obci Dúbravica na predhorí Poľany boli objavené vzácne nástenné maľby. Nový výskum odkryl doposiaľ neznámu maliarsku výzdobu vytvorenú na prelome gotiky a renesancie (15.-16. st.) technikou al secco, teda maľbou na suchú omietku. Ikonografické scény z vrcholového obdobia nástennej maľby vo vidieckom sakrálnom umení pokrývajú steny temer v celom objekte. Popri ornamentoch sú odkryté aj figurálne biblické motívy, na víťaznom oblúku heraldické motívy a v sakristii erb Dúbravických. Obnova fresiek umožní rozšíriť zoznam stredovekých nástenných malieb na Slovensku.

Hlohovec: empírové stropy na zámku v Hlohovci

Foto: Nadácia VÚB

Na kopci za Hlohovcom stojí zámok, ktorý vznikol prestavbami stredovekého hradu. Najväčšiu prestavbu vykonal gróf Jozef Erdődy na prelome 18.-19.stor., kedy vznikli aj maľované empírové stropy na 3. podlaží. Pôvodne mali všetky salóniky maľované stropy aj steny. V 20. storočí pri povojnovej prestavbe zámku na polepšovňu bola empírová výmaľba stien výrazne zničená. Stropné maľby s geometrickou výzdobou pretrvali a sú vzácnym dokladom dobovej výzdoby šľachtických sídel z obdobia okolo roku 1800, inšpirované tzv. pompejskou maľbou. Hlohovecké stropy sú ojedinelou pamiatkou tohto druhu na Slovensku.

Hlohovec: gotický portál farského kostola svätého Michala archanjela

Foto: Nadácia VÚB

Vzácny, vyše 600-ročný gotický portál farského kostola sv. Michala archanjela v Hlohovci je jediným gotickým portálom na západnom Slovensku so zachovanou kamenárskou úpravou. Tá je príkladom vplyvu českej gotiky na našom území. Heraldický znak odkazuje na donora Mikuláša Konta, uhorského palatína a zemepána Hlohovca. Keďže bol kostol viackrát prestavaný, vnútornú stranu portálu vypĺňa mladší renesančný portál a neogotický tympanon s kruhovým otvorom a rozetami. Vzácna sochárska výzdoba portálu bola značne znehodnotená vandalmi a prinavrátenie jej umeleckých hodnôt si vyžaduje odbornú obnovu.

Rakovo: novogotické mauzóleum rodiny Rakovských

Foto: Nadácia VÚB

Novogotická kaplnka v Rakove je poslednou stavebnou pamiatkou v obci, spojenou s rodinou Rakovských – známym zemianskym rodom z tejto oblasti Turca. Jeho najvýznamnejšími členmi boli Juraj Rakovský, od roku 1558 kráľovský komorník a vicepalatín Uhorského kráľovstva, a pozornosť si zaslúži aj náš prvý humanista a básnik Martin Rakovský. Stavbu s trojpodlažnou vežou, inšpirovanú gotickými kostolmi postavili v roku 1906. V kaplnke našli miesto posledného odpočinku šiesti príslušníci rodu, ktorí žili v 19. a začiatkom 20. storočia. Dlhodobo chátrajúci objekt už viac ako 10 rokov pomaly opravuje obec.

Kežmarok: barbakan stredovekých mestských hradieb

Foto: Nadácia VÚB

Mestské hradby chránili Kežmarok už začiatkom 14. storočia. Na severnej strane opevnenia stála Nižná brána, nazývaná aj Poľská. Jej najvýraznejšou a dodnes zachovanou časťou je torzo barbakanu, stavby na kruhovom pôdoryse, cez ktorú sa zalamovala trasa cesty tak, aby útočníci nemohli priamo ostreľovať bránu ani časť mesta za ňou. Zachované dva oblúky múrov barbakanu sú jediným stojacim pozostatkom mestských brán. Len strieľne v cimburí pre delá napovedajú o pôvodne obrannom charaktere stavby. Schátraný stav zvyškov barbakanu v susedstve obnoveného hradu si vyžaduje odborný zásah.

Dolná Krupá: socha Šípkovej Ruženky v rozáriu kaštieľa

Foto: Nadácia VÚB

V rozáriu kaštieľa v Dolnej Krupej sa nachádza torzo sochy ženy, známej ako Sediaca dáma alebo Šípová Ruženka. 120 cm vysokej soche na podstavci chýba hlava aj časť ľavej ruky. Mramor je poznačený časom a poveternostnými vplyvmi, na podstavci sa však dá rozoznať signatúra a datovanie. Sochu vytvoril v 19. stor. nemecký sochár Robert Cauer st. Jediný známy a v celistvosti zachovaný exemplár Cauerovej Šípovej Ruženky sa v súčasnosti nachádza v nemeckom Múzeu zámockého parku v BadKreuznachu. Múzeum uchováva Cauerov album, v ktorom je aj dobová fotografia našej sochy, keď bola ešte v celistvosti.

Brezová pod Bradlom: rokoková spovednica v Kostole svätej Trojice

Foto: Nadácia VÚB

V Kostole sv. Trojice v Brezovej pod Bradlom sa nachádza rokoková polychrómovaná spovednica z konca 18. stor. Je ojedinelým a výnimočným typom sakrálneho mobiliáru - vďaka svojej funkcii, obdobiu vzniku aj výtvarnej výzdobe. Tú tvorí rezbárska pozlátená dekorácia z ornamentov, strapcov a ľalií. Dvierka zdobí reliéf s výjavom z evanjelií, priamo poukazujúci na potrebu vyznávania hriechov a získania odpustenia. Ide o obraz návštevy v dome farizeja Šimona pred Veľkou nocou, keď Mária Magdaléna umýva slzami nohy Ježišovi Kristovi. Reštaurovaním sa vráti tomuto dielu jeho historický a jedinečný vzhľad.

Kde a ako hlasovať 

Pomôcť získať grant pre vybranú pamiatku, v ktorej obnove vidíte najväčší zmysel, alebo ktorá vám je lokalitou či srdcom najviac blízka, môžete zahlasovaním cez hlasovaciu stránku Poklady Slovenska.

Dátum: do 31. mája 

Nadácia VÚB už zachránila viacero slovenských pokladov

Vďaka veľkému záujmu a podpore Slovákov pomohla Nadácia VÚB v minulosti prostredníctvom hlasovacej súťaže Poklady Slovenska vrátiť stratenú krásu a obnoviť napríklad vitráže v Spišskej Kapitule, fresky v stredovekom kostolíku v obci Čerín, renesančnú zvonicu v podtatranskej obci Vrbov, dielo Majstra Pavla z Levoče, Leopoldovu bránu v Komárne, barokový organ v Španej Doline či historicky významný objekt Bajčiovskej veže v Oravskej Porube.

Už ste čítali?