Etnografka zhrnula svoj trojročný výskum ľudových piesní do knihy
TASR
TASR

Etnografka zhrnula svoj trojročný výskum ľudových piesní do knihy

Nielen zber a zápis ľudových piesní, ale aj podoba nárečia boli cieľom takmer trojročného výskumu zvolenskej etnografky Andrey Jágerovej v blízkej obci Ostrá Lúka.

Výsledkom je publikácia s názvom Písanka s pesničkami, ktorá obsahuje stovku piesní. — Foto: TASR/Jozef Poliak

Ostrá Lúka 13. mája (TASR) - Nielen zber a zápis ľudových piesní, ale aj podoba nárečia boli cieľom takmer trojročného výskumu zvolenskej etnografky Andrey Jágerovej v blízkej obci Ostrá Lúka. Výsledkom je publikácia s názvom Písanka s pesničkami, ktorá obsahuje stovku piesní.

„Počas výskumu som absolvovala desiatky rozhovorov s tamojšími obyvateľmi. Veľkú časť materiálu mi tiež poskytla pani Anna Bartošová, ktorá vedie miestny folklórny súbor a zbiera ľudové piesne,“ povedala pre TASR Jágerová.

„Pomohli mi pri tom aj bohaté archívy nahrávok Slovenského rozhlasu, Slovenskej akadémie vied či Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra a Slovenského národného múzea v Martine,“ dodala.

Podľa nej je už dnes veľmi ťažké určovať pôvod piesní, teda meno obce a miesta, kde tá ktorá pesnička vznikla. „Ľahšie je to už s piesňami, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne, keď vznikala takzvaná povojnová piesňová tvorba. V čase združstevňovania totiž vzniklo veľa družstevných pesničiek, z ktorých mnohé už majú aj svojich autorov,“ priblížila.

Okrem zberu a zápisu piesní sa zaoberala aj jazykom a tamojším nárečím. „Z pôvodného nárečia existujú dnes v obci už len jeho zlomky. Zaujímavé je, že v Ostrej Lúke sa využívalo takzvané druhotné mäkčenie. Miestni napríklad povedia ‚ťeň mlaďý chlapec‘, uviedla ďalej.

Špecifikom Ostrej Lúky je, že ľudia tam do dnes vo veľkom používajú ‚n‘ namiesto ‚m‘. Tak napríklad nepovedia ‚tam‘, ale ‚tan‘, namiesto ‚chodím‘, hovoria ‚chodín‘ a podobne. Pri podstatných menách sa používali tvary, ako napríklad gombíke, rebríke, cukríke.

„Zistila som však, že podobným spôsobom hovoria aj obyvatelia susednej Dobrej Nivy a tiež v neďalekej obci Breziny či Dubové, ale napríklad aj v trochu vzdialenejších Pliešovciach a Sáse. Ľudia sa domnievajú, že tieto nárečové prvky sú v Ostrej Lúke vplyvom nemeckého elementu, ktorý bol v tejto oblasti prítomný celé stáročia," uzatvorila.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z BANSKOBYSTRICKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…

Marek 13 rokov tvorí pár s Rómkou: Keď to zistili kamaráti,…

Odhovárali ich. Vraj ju chce ten „gadžo“ len využiť, a potom ju odkopne.…

Príšerná karanténa v Gabčíkove? Omyl, Košičanka tvrdí, že mala…

Barboru na slovenskej hranici s Rakúskom obarila správa, že musí podstúpiť karanténu v Gabčíkove.…

Slovák z Taiwanu o tom, ako si krajina poradila s vírusom: Ak…

Cestovateľ a fotograf Aleš Tvrdý opísal, ako sa s vírusom…

Muž, ktorý porazil koronavírus: Zachovajte pokoj. Závažné na…

Muž, ktorému ako prvému v Nemecku potvrdili nákazu koronavírusom,…

Slovenka žijúca v Singapure nakrútila video, ako krajina bojuje…

Ingrid vo videu uviedla 8 konkrétnych príkladov, ako štát bojuje…