Dobré noviny
Etnografka zhrnula svoj trojročný výskum ľudových piesní do knihy
TASR
TASR

Etnografka zhrnula svoj trojročný výskum ľudových piesní do knihy

Výsledkom je publikácia s názvom Písanka s pesničkami, ktorá obsahuje stovku piesní.
Výsledkom je publikácia s názvom Písanka s pesničkami, ktorá obsahuje stovku piesní. — Foto: TASR/Jozef Poliak

Nielen zber a zápis ľudových piesní, ale aj podoba nárečia boli cieľom takmer trojročného výskumu zvolenskej etnografky Andrey Jágerovej v blízkej obci Ostrá Lúka.

Ostrá Lúka 13. mája (TASR) - Nielen zber a zápis ľudových piesní, ale aj podoba nárečia boli cieľom takmer trojročného výskumu zvolenskej etnografky Andrey Jágerovej v blízkej obci Ostrá Lúka. Výsledkom je publikácia s názvom Písanka s pesničkami, ktorá obsahuje stovku piesní.

„Počas výskumu som absolvovala desiatky rozhovorov s tamojšími obyvateľmi. Veľkú časť materiálu mi tiež poskytla pani Anna Bartošová, ktorá vedie miestny folklórny súbor a zbiera ľudové piesne,“ povedala pre TASR Jágerová.

„Pomohli mi pri tom aj bohaté archívy nahrávok Slovenského rozhlasu, Slovenskej akadémie vied či Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra a Slovenského národného múzea v Martine,“ dodala.

Podľa nej je už dnes veľmi ťažké určovať pôvod piesní, teda meno obce a miesta, kde tá ktorá pesnička vznikla. „Ľahšie je to už s piesňami, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne, keď vznikala takzvaná povojnová piesňová tvorba. V čase združstevňovania totiž vzniklo veľa družstevných pesničiek, z ktorých mnohé už majú aj svojich autorov,“ priblížila.

Okrem zberu a zápisu piesní sa zaoberala aj jazykom a tamojším nárečím. „Z pôvodného nárečia existujú dnes v obci už len jeho zlomky. Zaujímavé je, že v Ostrej Lúke sa využívalo takzvané druhotné mäkčenie. Miestni napríklad povedia ‚ťeň mlaďý chlapec‘, uviedla ďalej.

Špecifikom Ostrej Lúky je, že ľudia tam do dnes vo veľkom používajú ‚n‘ namiesto ‚m‘. Tak napríklad nepovedia ‚tam‘, ale ‚tan‘, namiesto ‚chodím‘, hovoria ‚chodín‘ a podobne. Pri podstatných menách sa používali tvary, ako napríklad gombíke, rebríke, cukríke.

„Zistila som však, že podobným spôsobom hovoria aj obyvatelia susednej Dobrej Nivy a tiež v neďalekej obci Breziny či Dubové, ale napríklad aj v trochu vzdialenejších Pliešovciach a Sáse. Ľudia sa domnievajú, že tieto nárečové prvky sú v Ostrej Lúke vplyvom nemeckého elementu, ktorý bol v tejto oblasti prítomný celé stáročia," uzatvorila.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z BANSKOBYSTRICKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

Barborka Palušová. / Jedna z posledných fotiek celej rodiny.

Namiesto stužkovej jej pripravovali pohreb. Barborka si nestihla splniť veľký sen, no darovala život

Počas svojho krátkeho života bola anjelik, ktorý všade rozdával…

List od neznámeho dievčaťa zmenil jeho život. Slovák Marián sa vo Vietname zaľúbil a našiel cestu ku káve

Mal som asi naivnú predstavu, že ľudia, čo robia s kávou, sú bohatí, spomína…

Fotograf Miroslav Ondruš a jeho snímka, ktorá ohúrila verejnosť.

Lesník Miroslav Ondruš stál zoči-voči bojujúcim medveďom: Keď odišli, zachvátila ma poľovnícka triaška

Medvedica zaútočila na medveďa a ten sa dlho spamätával z toho, čo sa vlastne…

Seriálový Juan s milovanou Broňou a ich spoločnou dcérkou / Mario Cimarro v Dobrých novinách a Dobrom rádiu

Nikdy nezabudne, ako na pláži uvidel krásnu Slovenku. Mario Cimarro spoznal Broňu po mnohých omyloch

Pozrela sa na mňa s tými svojimi úžasnými modrými očami, až sa…