Etnografka zhrnula svoj trojročný výskum ľudových piesní do knihy
TASR
TASR

Etnografka zhrnula svoj trojročný výskum ľudových piesní do knihy

Nielen zber a zápis ľudových piesní, ale aj podoba nárečia boli cieľom takmer trojročného výskumu zvolenskej etnografky Andrey Jágerovej v blízkej obci Ostrá Lúka.

Výsledkom je publikácia s názvom Písanka s pesničkami, ktorá obsahuje stovku piesní. — Foto: TASR/Jozef Poliak

Ostrá Lúka 13. mája (TASR) - Nielen zber a zápis ľudových piesní, ale aj podoba nárečia boli cieľom takmer trojročného výskumu zvolenskej etnografky Andrey Jágerovej v blízkej obci Ostrá Lúka. Výsledkom je publikácia s názvom Písanka s pesničkami, ktorá obsahuje stovku piesní.

„Počas výskumu som absolvovala desiatky rozhovorov s tamojšími obyvateľmi. Veľkú časť materiálu mi tiež poskytla pani Anna Bartošová, ktorá vedie miestny folklórny súbor a zbiera ľudové piesne,“ povedala pre TASR Jágerová.

„Pomohli mi pri tom aj bohaté archívy nahrávok Slovenského rozhlasu, Slovenskej akadémie vied či Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra a Slovenského národného múzea v Martine,“ dodala.

Podľa nej je už dnes veľmi ťažké určovať pôvod piesní, teda meno obce a miesta, kde tá ktorá pesnička vznikla. „Ľahšie je to už s piesňami, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne, keď vznikala takzvaná povojnová piesňová tvorba. V čase združstevňovania totiž vzniklo veľa družstevných pesničiek, z ktorých mnohé už majú aj svojich autorov,“ priblížila.

Okrem zberu a zápisu piesní sa zaoberala aj jazykom a tamojším nárečím. „Z pôvodného nárečia existujú dnes v obci už len jeho zlomky. Zaujímavé je, že v Ostrej Lúke sa využívalo takzvané druhotné mäkčenie. Miestni napríklad povedia ‚ťeň mlaďý chlapec‘, uviedla ďalej.

Špecifikom Ostrej Lúky je, že ľudia tam do dnes vo veľkom používajú ‚n‘ namiesto ‚m‘. Tak napríklad nepovedia ‚tam‘, ale ‚tan‘, namiesto ‚chodím‘, hovoria ‚chodín‘ a podobne. Pri podstatných menách sa používali tvary, ako napríklad gombíke, rebríke, cukríke.

„Zistila som však, že podobným spôsobom hovoria aj obyvatelia susednej Dobrej Nivy a tiež v neďalekej obci Breziny či Dubové, ale napríklad aj v trochu vzdialenejších Pliešovciach a Sáse. Ľudia sa domnievajú, že tieto nárečové prvky sú v Ostrej Lúke vplyvom nemeckého elementu, ktorý bol v tejto oblasti prítomný celé stáročia," uzatvorila.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z BANSKOBYSTRICKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

Už 8 mesiacov nebol mladík v obchode. Všetko potrebné si dopestuje…

Mladý muž neuteká do obchodu, aby si urobil zásoby – vďaka svojej…

Cestovateľ Tomáš: Naozaj dávate rodičov do starobinca? Pýtali…

Cestovateľ Tomáš Benedik z východného Slovenska má veľa…

Rómka Dominika študuje v Anglicku na prestížnej univerzite:…

Rodičia ju už od detstva podporovali v štúdiu. Dnes je druháčkou na University…

Najradostnejší kvetinár v Bratislave. Patrik s Downovým syndrómom…

Lekári Danku a jej manžela presviedčali, aby dali syna s Downovým syndrómom…

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…