Dobré noviny
So znečistením ovzdušia v mestách najúčinnejšie bojujú stromy. Ktoré fungujú najlepšie?
Michaela Mäsiarová
Michaela Mäsiarová

So znečistením ovzdušia v mestách najúčinnejšie bojujú stromy. Ktoré fungujú najlepšie?

Ilustračné foto
Ilustračné foto — Foto: Pixabay.com

Stromy ako pľúca ekosystému môžu výrazne dopomôcť poklesu miery znečistenia ovzdušia. Rozhodujúcim faktorom je štruktúra a povrch listov.

BRATISLAVA 9. mája - Deficit stromov a rastlín v husto osídlených mestách sa časom výrazne podpísal pod mieru znečistenia ovzdušia, ktorá v mnohých prípadoch dosahuje život ohrozujúce hodnoty. Príroda v mestách modernej civilizácie však v posledných rokoch dostáva opäť zelenú a proces revitalizácie sa nielen z ekologického hľadiska javí viac ako len prospešným.

Stromy sú malý zázrak, no svoje by sme mali urobiť najmä my, ľudia

Stromy majú pozoruhodnú škálu vlastností, ktoré môžu pomôcť znížiť znečistenie ovzdušia v mestách. Začiatkom minulého roka starosta Londýna oznámil, že do konca roka 2020 bude v meste vysadených 7 000 stromov.

Čínska provincia Che-pej zasa pracuje na akomsi „zelenom rastlinnom náhrdelníku,“ ktorý by mohol pomôcť znížiť mieru znečistenia ovzdušia pre nikdy neutíchajúce továrne v okolí hlavného mesta Číny. Paríž zasa plánuje vysadiť mestský les v snahe prispôsobiť sa zmene klímy a tiež zlepšiť kvalitu ovzdušia vo francúzskom hlavnom meste.

Hoci sú stromy všeobecne účinné pri znižovaní hodnôt znečistenia ovzdušia, samotný princíp nie je zasa až taký jednoduchý. V skutočnosti to nefunguje na princípe „čím je viac stromov v meste, tým lepší bude vzduch“. Mnohé totiž závisí od konkrétnych druhov stromov.

Správne zvolené stromy vedia byť pri filtrácii znečisťujúcich látok zo vzduchu podstatne účinnejšie ako iné. Ak chcete čo najviac ovplyvniť kvalitu ovzdušia na ulici alebo v meste, musí to byť ten správny strom pre daný priestor. Na detaily sa pozreli výskumníci z redakcie Future Planet, informácie priniesol portál BBC.

Na snímke ľudia relaxujú počas slnečného dňa pod rozkvitnutými stromami v  kráľovskom parku vo štrvrti St. James's v Londýne 13. apríla 2016.
Na snímke ľudia relaxujú počas slnečného dňa pod rozkvitnutými stromami v kráľovskom parku vo štrvrti St. James's v Londýne 13. apríla 2016. Foto: TASR/AP

Pľúca ekosystému

Treba však zdôrazniť, že stromy ako také sú len spôsob, akým filtrovať už znečistený vzduch. Ideálny prípad hovorí o budúcnosti, v ktorej človek dbá na „postupné znižovanie emisií znečisťujúcich látok“, poznamenal vedecký pracovník lesníckej služby USA David Nowak, ktorý už 30 rokov študuje vplyv rastlín na kvalitu ovzdušia.

Stromy môžu byť veľmi nápomocné a priamo či nepriamo zlepšovať kvalitu ovzdušia. Nepriamo môžu pomôcť zatienením povrchov a znížením teplôt. Ak sú budovy zatienené stromami, znižuje to potrebu konvenčnej klimatizácie a emisií skleníkových plynov. Nižšie teploty navyše znižujú riziko škodlivých látok, ako je prízemný ozón, ktorý sa bežne vyskytuje v mestských oblastiach počas horúcich dní,“ hovorí Nowak.

„Rastliny všeobecne sú často považované za ‚pľúca‘ ekosystému, pretože absorbujú oxid uhličitý a emitujú kyslík,“ hovorí Rita Baraldi, rastlinná fyziologička z Ústavu biohospodárstva Talianskej národnej rady pre výskum. Podľa fyziologičky pôsobia tiež aj ako „pečeň“ ekosystému, keď prostredníctvom listov filtrujú atmosférické znečisťujúce látky, ako sú oxid siričitý a oxid dusičitý.

Čaro úspechu sa môže skrývať aj v listoch stromov.
Čaro úspechu sa môže skrývať aj v listoch stromov. Foto: Pexels

Nowak dodáva, že stromy sú obzvlášť účinné pri odstraňovaní tuhých znečisťujúcich látok (PM). PM prichádza vo forme malých častíc organických chemikálií, kyselín, kovov a prachu emitovaných z vozidiel a tovární na spaľovanie fosílnych palív, ako aj zo stavieb.

Najväčšie z týchto častíc merajú až 10 mikrometrov naprieč, čo je približne pätina šírky ľudského vlasu. Potom sú tu PM2,5, ktoré merajú naprieč 2,5 mikrometrov a ešte menšie znečistenie nanočasticami.

Jemné častice môžu ľahko preniknúť do dýchacích ciest človeka a spôsobiť pľúcne a kardiovaskulárne choroby, prípadne zhoršiť respiračné ochorenia. Súvisia tiež so zápalom a srdcovými chorobami. Podľa jedného odhadu by sa celosvetovo mohlo 8,9 milióna úmrtí ročne pripísať vystaveniu jemných tuhých častíc v prírode.

Čistenie vzduchu z hľadiska urbanizmu. V prípade stromov rozhodujú listy

Z hľadiska urbanizmu fungujú rastliny ako ľahko dostupný súbor čističiek PM. „Stromy môžu pomôcť znížiť množstvo PM dvoma hlavnými spôsobmi,“ hovorí Prashant Kumar, zakladajúci riaditeľ Globálneho centra pre výskum čistého vzduchu na Univerzite v Surrey.

Prvým spôsobom je disperzia - nárazom do stromov a rastlín sa koncentrované obláčiky drobných častíc rozptýlia a vzduch sa riedi vzduchom, čím sa znižuje riziko vdychovania ľuďmi. Druhým je depozícia. PM sa môže ľahko zachytiť vo voskovitých, chlpatých listoch stromov a kríkov. Keď prší, väčšinu z týchto častíc spláchne voda do odtokov.

„Rozsah, v akom jednotlivé druhy stromov vykonávajú takúto filtračnú činnosť, závisí väčšinou od veľkosti listu a štruktúry listu,“ hovorí Kumar. Väčšie listy môžu logicky zachytávať viac častíc ako tie menšie. Väčšie listy teda môžu zachytávať viac znečisťujúcich látok. „Pokiaľ ide o typ listu, sú to tie s drsnými a chlpatými povrchmi. Tie sú ako filtre pre PM úplným ideálom,“ dodáva Kumar.

Strieborná breza, tis a iné staršie stromy boli v zachytávaní nečistôt najúčinnejšie.
Strieborná breza, tis a iné staršie stromy boli v zachytávaní nečistôt najúčinnejšie. Foto: Pixabay

Stromy, ktoré sú najúčinnejšie v boji s nečistotami

Nedávny výskum naznačuje, že najmä malé chĺpky na listoch rastlín môžu hrať veľkú úlohu pri zachytávaní tuhých a tekutých častíc, ktoré tvoria PM. V jednej nedávnej štúdii Barbara Maher a jej kolegovia z Lancasterskej univerzity testovali schopnosť deviatich druhov stromov zachytiť PM pri experimentoch s aerodynamickým tunelom.

Strieborná breza, tis a staršie stromy boli pri zachytávaní častíc najúčinnejšie a prispeli k zníženiu o 79 %, 71 % a 70 %. Najmenej užitočnou spomedzi skúmaných typov sa potvrdila žihľava, hoci k zníženiu škodlivín vo vzduchu prispela úctyhodnými 32%.

Už ste čítali?