Zo včiel, stromov a rastlín urobili na predmestí Kostariky občanov. Prospeje to aj ľuďom
Nová infraštruktúra predmestia San José v rámci projektu „Sladké mesto“ sa drží motta „ak sa tu bude žiť dobre im, bude sa aj ľuďom“.
KOSTARIKA 5. mája - Predmestie hlavného mesta Kostariky možno namotivuje i ďalších. Zo včiel, rastlín, stromov a ďalšieho užitočného hmyzu urobili občanov. Týmto krokom ponúka mesto ďalšiu z možností, ako využiť mestskú infraštruktúru postavenú na základe ekosystémových služieb v prospech ľudí, spolu s voľne žijúcimi živočíchmi.
„Kľúčom boli ‚opeľovači‘. Práve tí sú vo svete niečo ako špecialisti na rozmnožovanie. Plán zahŕňa premenu každej ulice na biokoridor a každého susedstva na ekosystém, ktorý by vyžadoval vytvoriť si k nim vzťah,“ hovorí starosta Curridabatu Edgar Mora, ktorý sa po dvanástich rokoch svojho pôsobenia vo funkcii rozhodol urobiť z každej včely, kolibríka, či motýľa dôležitého občana.
Projekt Sladké mesto
Urbanistické plánovanie Curridabatu, aktuálne známeho ako Ciudad Dulce – „Sladké mesto“ (čo je tiež názov projektu), je teda najnovšie zamerané najmä na „neľudskú“ zložku obyvateľstva. Vedenie mesta v tom má jasno: „Keď sa v meste bude žiť dobre im, bude sa tu dobre žiť aj ľuďom,“ povedal starosta Edgar Mora pre The Guardian.
Kostarika priťahuje každoročne mnoho turistov najmä svojou prírodou, mestá však zeleňou zďaleka neoplývajú v takej miere, akoby jedného dňa mohli: „San José napríklad len ťažko využijete k propagácii krás našej zeme. So starostlivosťou o krásy našej prírody, sú mestá zatiaľ skrátka pozadu.“, vyjadrila sa Irene Garcia, vedúca inovácii v kancelárii starostu Curridabatu, ktorá odhliada práve na projekt „Sladké mesto“.
Ciele medzimestských koridorov
Od roku 1992 sa rozloha mestských oblastí zdvojnásobila. Do polovice storočia bude podľa OSN žiť 68 % ľudstva práve v mestách. Tlak na ekosystémy bude stále väčší. Keďže sivá infraštruktúra spôsobuje prehrievanie mesta, prepojenie zelených oblastí by ich malo dostatočne schladiť a hojiť.
„Medzimestské biokoridory majú tri ciele – posilniť biologickú rozmanitosť, zlepšiť kvalitu ovzdušia a vody, a stať sa miestom pre odpočinok a zábavu,“ vysvetľuje Magalli Castro Álvarez, ktorá dohliada na sieť biokoridorov Kostariky v rámci organizácie SINAC.