Juraj Hipš: Korona spustila reformu školstva, tak to, prosím, nepokazme pri návrate do školy

BRATISLAVA 4. mája - Známy slovenský dokumentarista, ekológ Erik Baláž, a učiteľ Juraj Hipš sa spojili, aby svojou trochou pomohli rodinám s deťmi, ktoré zostali počas pandémie nového koronavírusu doma. Vzdelávanie a učenie sa zrazu pripadlo do značnej miery  rodičom či samotným deťom, ktoré však doteraz neboli samy zvyknuté učiť sa samostatne bez dozoru učiteľa. Erik Baláž a Juraj Hipš si v spolupráci s Telekomom pripravili interaktívnu online edukačnú reláciu pre mládež, v rámci ktorej sa budú môcť deti, ale aj ich rodičia naučiť niečo nové aj o divokej slovenskej prírode či o živote divokých zvierat v slovenských horách. Počas živého vysielania, ktoré nájdete v utorok 5. mája na YouTube kanáli Telekomu si budú deti (ale zapojiť sa môžu aj dospelí) môcť overiť svoje znalosti z oblasti životného prostredia a zároveň vyhrať atraktívne ceny. Zvýšiť šance na správne odpovede si môžete zhliadnutím dokumentárneho filmu Strážcovia divočiny od Erika Baláža, ktorý nájdete práve na YouTube kanáli Telekomu. 

Pri tej príležitosti sme sa spýtali oboch nielen na súčasnú situáciu, či to, ako môže možno koronakríza naše školstvo posunúť, ale napríklad aj na najrozšírenejší mýtus o medveďoch. Ako tvrdí Erik Baláž, autor dokumentov, ktoré si budú môcť ľudia pozrieť naživo: „Predstava o krvilačnosti medveďov je úplne mimo reality. Denne robíme mnoho rizikovejších činností, ako je napríklad cesta autom do práce.“

Juraj Hipš: Korona spustila reformu školstva, po ktorej mnohí tak volali

Pandémia koronavírusu zmenila a akosi zastavila celý svet, vrátane školstva a vzdelávania. Čo podľa vás dokáže súčasná situácia, keď sa skutočne začalo učiť úplne inak, naučiť našich učiteľov do budúcna a čo dá možno zasa deťom? Aké pozitíva vieme v tejto situácii nájsť?

Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale korona priniesla do školstva mnoho pozitív. Korona vlastne spustila reformu školstva, po ktorej tak dlho mnohí volali. A išlo to zrazu za pár týždňov. Máme tu redukciu učiva a začína sa konečne pripravovať zmena obsahu vzdelávania. Naše deti sa roky učia množstvo zbytočností a teraz sa konečne možno dočkáme zmeny. Dokonca podľa posledného prieskumu si to želá aj väčšina rodičov. Roky odborníci hovorili o tom, aby sme sa začali viac zaoberať slovným hodnotením. A vďaka korone je dnes umožnené slovné hodnotenie aj na druhom stupni základných škôl. Doteraz to štát povolil len jedinej škole na Slovensku. Teraz majú túto možnosť všetci. A nebyť korony, tak by sa o tomto opatrení určite diskutovalo ešte roky. A ono to išlo spraviť za pár dní. Samozrejme, korona priniesla aj mnoho problémov. Napríklad tu máme viac ako 30 000 detí, ktorých rodičia si nemôžu dovoliť internet. Tieto deti sme vylúčili zo vzdelávania a to je veľký problém. Oni aj pred krízou mali menšiu šancu dosiahnuť v škole úspech, teraz sa to prehĺbi ešte viac. Pričom vzdelávanie by naopak malo šance vyrovnávať, nie ich znižovať.

V rozhovore pre Eduworld ste spomenuli, že deti teraz, keď sú doma a nesmú navštevovať školy, oveľa viac túžia po spoločnosti spolužiakov, diskutovaní, debatách, objavovaní, experimentovaní… Ako to dokážu učitelia napríklad v novom školskom roku podchytiť, aby sme práve tieto veci v deťoch aj naďalej rozvíjali?

Pravdou je, že bádanie, diskusie alebo robenie pokusov neboli vôbec hlavnou metódou učenia ani pred koronou. Všetky prieskumy ukazujú, že najčastejšou formou výučby na našich školách je výklad spred tabule. To je zároveň tá najmenej efektívna forma učenia. Zažil to asi každý z nás a vie, aké je to utrpenie. Ja teraz hovorím, že mnoho detí sa do školy opäť teší. Tak to, prosím, nepokazme a nezačnime opäť s diktovaním poznámok spoza katedry. To skutočne môžu ostať deti doma a zapnúť si Skype. Máme šancu priniesť do škôl nové spôsoby výučby, očakávajú to deti aj rodičia, tak nepremrhajme túto šancu.

Myslíte si, že súčasná situácia, keď sa internet stal akousi pravou rukou učiteľa, prispeje aj k tomu, že moderné technológie a formy výučby si v budúcnosti ľahšie nájdu cestu do slovenských škôl?

Korona zvýšila digitálne zručnosti učiteľov za pár týždňov tak, ako to miliónové a mnohokrát zbytočné eurofondové projekty nedokázali za desať rokov. Ukázalo sa, že tu máme mnoho učiteľov, ktorí majú chuť na sebe pracovať a učiť sa nové veci. Tých treba čo najviac podporiť, aj keď treba povedať, že štát v tomto už roky absolútne zlyháva. Zároveň sme ale zistili, že tu máme aj učiteľov, ktorí raz za týždeň pošlú cez Edupage správu, čo si treba z učebnice spoznámkovať, a to je všetko. Toto považujem za obrovský problém.

Spolu s Erikom Balážom a spoločnosťou Telekom pripravujete špeciálnu edukačnú reláciu pre deti a ich rodičov. Deti si pozrú dokumentárne filmy a môžu sa zapojiť do diskusie s ich autorom. Myslíte si, že by sme mali v školách možno viac vyučovať aj takouto formou? Pustiť deťom dokument, rozvíjať v nich kritické myslenie a besedovať s autormi?

V prvom rade si myslím, že deti majú menej pozerať o prírode a viac v nej byť. Je hlúposť ukazovať deťom strom na interaktívnej tabuli, keď za školou rastie mohutný dub. Dnes ale máme mimoriadnu situáciu a ja preto veľmi vítam, že môžeme deťom priniesť vyučovania o prírode k nim domov. A obzvlášť ma teší, že to nebude pasívne, pretože prostredníctvom aplikácie sa budú môcť všetci do relácie aj zapojiť.

Erik Baláž: Predstava o krvilačnosti medveďov je úplne mimo reality

O vašom filme Strážca divočiny tvrdíte, že búra zažité mýty o tatranských medveďoch. Viete nám teda priblížiť, aké najčastejšie mýty na Slovensku o medveďoch kolujú? Ktorý z nich je podľa vás úplne scestný a možno najškodlivejší?

Tých mýtov je, samozrejme, viac. Len málo ľudí si vie napríklad predstaviť, že medveď žerie celé mesiace takmer výlučne trávu a na lúke odhryzáva sladké kvety. Naopak, prevláda predstava o krvilačnosti medveďov, čo je úplne mimo reality. V skutočnosti je útok medveďa na človeka veľmi nepravdepodobný. Denne robíme mnoho rizikovejších činností, ako je napríklad cesta autom do práce. V horách vám hrozí pošmyknutie a pád omnoho viac ako napadnutie medveďom, no sú ľudia, ktorí nepôjdu do lesa kvôli medveďom, rizika pošmyknutia sa pritom neobávajú. Prehnaný strach z medveďov je to, čo im ubližuje najviac.

Problematiku lesov, životného prostredia riešite už dlhodobo, no teda, pochopiteľne, najmä s dospelými. V spolupráci s Telekomom teraz chystáte edukačnú reláciu pre deti aj ich rodičov. Už ste sa o význame lesov a ochrane životného prostredia napríklad niekedy rozprávali aj s deťmi? Zaskočili vás možno niektoré ich otázky? Čo ich najčastejšie zaujíma?

S deťmi sa stretávame pomerne často na školách, chodia na environmentálne festivaly, aj na večerné premietania našich filmov s rodičmi. Myslím, že deti zaujíma príroda úplne prirodzene ešte viac ako dospelých, a niekedy mám pocit, že o nej aj viac vedia. Ak mám povedať pravdu, deti najviac zaujímajú stretnutia s divokými zvieratami, pýtajú sa na príbehy, zážitky. Ja sa snažím cez tie príbehy porozprávať aj nejaké ponaučenia. Keď napríklad hovorím o tom, ako dokážu medvede liezť na stromy, tak im viem vysvetliť, že lesy so starými stromami sú pre medvede veľmi dôležité, pretože staré stromy produkujú viac potravy. Deti majú bujnú fantáziu, takže niekedy sa pýtajú aj veci, na ktoré odpovede nepoznám… 

Čo si myslíte, že si deti odnesú z týchto filmov Aké posolstvo by ste im chceli predať? 

Pre mňa je dôležité, aby sa deti nadchli pre divokú prírodu. Vzbudiť nadšenie pre nejakú vec je asi najviac čo môžete deťom dať. Dnes si možno neuvedomujú, čo všetko na Slovensku máme. Už to, že tie veci uvidia, bude znamenať, že si uvedomia ich existenciu, dúfam, že sa začnú o prírodu viac zaujímať, pôjdu napríklad na výlet do divočiny… Ja verím tomu, že ak sa im filmy budú páčiť, tak divokej prírode prisúdia určitú hodnotu, čo je základ pre ich budúcu ochranu.