A vy ešte neseparujete? Robili to už aj starí Rimania, dokazuje nový výskum z Pompejí
Podľa analýzy pôdy z Pompejí obyvatelia mesta triedili odpadové materiály pre opätovné použitie.
POMPEJE 1. mája - Archeológovia pracujúci v starovekom meste našli dôkaz o recyklačnom programe, v ktorom obyvatelia Pompejí hromadili odpadky na mestských hradbách a triedili ich na opätovné použitie v rámci nových projektov. Informáciu priniesol Smithsonian Magazine.
Vedecký tím pod vedením archeologičky Allison Emmersonovej analyzoval vzorky pôdy získané v meste a jeho okolí. Pôda so smeťami sa líšila v závislosti od toho, kde presne sa odpadky nachádzali. Niekde išlo o stopy organickej pôdy, zatiaľ čo odpadky vyhodené na ulici alebo nahromadené mimo mestských hradieb boli pokryté piesočnatými usadeninami.
Pomôže im v zisťovaní
„Rozdiel v pôde nám umožňuje zistiť, či odpad vznikol na mieste, kde sa našiel, alebo ho odniekiaľ priniesli, a teda prichádzalo k recyklácii, aby materiál mohli znova využiť,“ uvádza Emmersonová pre The Guardian.
Archeologička spolu s kolegami našla stopy piesočnatej pôdy prítomnej vnútri pompejských múrov, pričom jadrá týchto štruktúr boli vyrobené z opätovne použitých materiálov od dlaždíc až po hrudky malty, či sadry. Vonkajšie povrchy stien boli pokryté vrstvou omietky, ktorá podľa nej skrývala „zvyškový materiál“.
Vyvracajú predchádzajúcu teóriu
Zistenia tímu vyvracajú predchádzajúcu teóriu o pôvode skládok odpadu. V tlačovej správe zo Cincinnati v roku 2012 sa archeológovia z 19. storočia domnievali, že hromady predstavovali sutiny vypratané z Pompejí po zemetrasení, ku ktorému prišlo 17 rokov pred sopečnou erupciou. Väčšina hromádok bola archeológmi odstránená počas 20. storočia.
Podľa Emmersonovej starí Rimania videli prímestské kopce na odpadky inak, ako my v dnešnej dobe: „Namiesto odstraňovania odpadu do oblastí vzdialených od bežného života sa tieto skládky rozvíjali v najrušnejších oblastiach predmestia, čo by mohlo slúžiť ako východisko pre procesy recyklácie a opätovného použitia,“ tvrdí archeologička.
„Z väčšej časti sa nestaráme o to, čo sa stane s našimi odpadkami potom, čo ich odvezú. To, čo mi dali Pompeje, je úplne nový pohľad na túto problematiku. Obyvatelia Pompejí definitívne žili omnoho bližšie k svojmu odpadu, ako by väčšina z nás dnes považovala za prijateľné. Avšak nie preto, že by mesto nemalo infraštruktúru, alebo naopak, že by na odpad kašľali. Je to výsledok úplne iného systému mestského manažmentu,“ dodáva Emmerosnová.
