Dobré noviny
Vypustite stáda zvierat do Arktídy. Mohli by pomôcť zmierniť klimatickú zmenu
Michaela Mäsiarová
Michaela Mäsiarová

Vypustite stáda zvierat do Arktídy. Mohli by pomôcť zmierniť klimatickú zmenu

Na snímke Aljaška.
Na snímke Aljaška. — Foto: Pixabay/Jacqueline Schmid

Dostatočným počtom zvierat v tejto oblasti by sa mohlo zachovať až 80 percent všetkých trvalo zamrznutých plôch po celom svete.

ARKTÍDA 28. apríla - Štúdia vo forme počítačovej simulácie s využitím skutočných údajov zozbieraných z terénu tvrdí, že dostatočný počet zvierat vypustených do Arktídy by do roku 2100 spôsobil zachovanie až 80 percent permafrostov (z angl. permanently + frost - trvalo zamrznutý, pozn. redaktora). Informuje portál Eco Watch.

Výskum bol inšpirovaný experimentom v meste Chersky na Sibíri, ktorý nedávno odvysielalo spravodajstvo televízie CBS News. Reportáž predstavila divákom excentrického vedca Sergeja Zimova, ktorý presídlil pasúce sa zvieratá do časti arktickej tundry pred viac ako 20 rokmi.

Topenie permafrostu spôsobuje mnoho problémov

Zimov je prinajmenšom nekonvenčný. Kedysi dokonca nabádal genetikov, aby s ním pracovali na akomsi zmŕtvychvstaní vyhynutého mamuta, pričom verí, že ho treba jednoducho nájsť. V priebehu rokov on a jeho syn Nikita pozorovali pozitívne vplyvy vpúšťania pasúcich sa zvierat do permafrostovej oblasti, ktorú nazval „pleistocénovým“ parkom, akýmsi posledným kúskom doby ľadovej (pleistocén - významné obdobie striedania ľadových a medziľadových dôb, pozn. redaktora).

Permafrost je hrubá vrstva pôdy, ktorá zostáva po celý rok zamrznutá. Kvôli rýchlo sa otepľujúcemu podnebiu v arktických oblastiach však väčšina permafrostu už nezamŕza natrvalo. Rozmrazovanie permafrostu uvoľňuje do atmosféry skleníkové plyny zachytávajúce teplo, ktoré boli pochované v zamrznutej pôde desiatky tisíc rokov.

Zvieratá by mohli svojimi kopytami rozryť pôdu, rozptýliť sneh, a tak aj ochrániť permafrost.
Zvieratá by mohli svojimi kopytami rozryť pôdu, rozptýliť sneh, a tak aj ochrániť permafrost. Foto: Unsplash/Medena Rosa

Vedci sa obávajú, že tento mechanizmus môže byť pre našu planétu fatálnym. Zahreje atmosféru, rozmrazí viac pôdy, uvoľní viac skleníkových plynov a ešte viac oteplí atmosféru. Minulý rok sa ich obavy do istej miery potvrdili, keď štúdia vedcov z Výskumného centra Woods Hole odhalila, že v Arktíde sa už neukladá toľko uhlíka, ako sa vypúšťa späť do atmosféry.

V zime permafrost v meste Chersky zostáva na 14 stupňoch. Vzduch však môže byť oveľa chladnejší a klesá na 40 ° C pod nulou. V zime je typickou hustá pokrývka snehu, ktorá izoluje pôdu, chráni ju pred chladným vzduchom a udržuje ju miernejšou.

Pasúce sa zvieratá by mohli kopytami rozptýliť sneh a ochladiť pôdu

Myšlienka experimentu Zimovho terénneho pleistocénu spočívala v tom, že pasúce sa zvieratá sa so svojimi kopytami dostanú priamo do zeme, rozptýlia sneh, stlačia zem a ochladia pôdu.

V jeho počiatočnom výskume sa ukázalo, že to funguje. 100 presídlených zvierat na ploche jedného kilometra štvorcového znížilo priemernú výšku snehovej pokrývky na polovicu, čím dramaticky znížilo izolačný účinok, vystavilo pôdu prekrývajúcemu sa chladnejšiemu vzduchu a zintenzívnilo zmrazenie permafrostu.

V snahe zistiť, aký vplyv by táto metóda mohla mať v oveľa väčšej miere, za hranicami pleistocénskeho parku, profesor Christian Beer z University of Hamburg vykonal simulačný experiment. Jeho tím použil špeciálny klimatický model na zopakovanie dopadu na povrch pôdy počas všetkých polárnych permafrostových pôd na severnej pologuli v priebehu celého roka.

Výsledky publikované v časopise Nature Reports dokazujú, že ak budú emisie naďalej nekontrolované, môžeme očakávať zvýšenie teploty permafrostu o 7 stupňov, čo by spôsobilo, že do roku 2100 by sa polovica všetkého permafrostu mohla roztopiť.

Naopak, pri stádach zvierat znovu osídľujúcich tundru by sa pôda zahriala len o 4 stupne. To by stačilo na zachovanie 80 % súčasného permafrostu do konca storočia. „Tento typ prirodzenej manipulácie v ekosystémoch, ktoré sú zvlášť dôležité pre klimatický systém, sa doteraz doteraz len málokedy skúmal, má však obrovský potenciál,“ uviedol Beer.

Tento príbeh sa pôvodne objavil v správach CBS News.

Už ste čítali?