Dobré noviny
Viceguvernér NBS: Ekonomika sa prepadne, pribudne armáda nezamestnaných. Ako sa ochráni bežný občan?
Marián Balázs
Marián Balázs

Viceguvernér NBS: Ekonomika sa prepadne, pribudne armáda nezamestnaných. Ako sa ochráni bežný občan?

Nový koronavírus má dopad na ekonomiku po celom svete. Čo možno očakávať na Slovensku? Ako sa táto situácia dotkne finančných istôt bežných ľudí?

BRATISLAVA 26. apríla – Nový koronavírus má dopad na ekonomiku po celom svete. Čo možno očakávať na Slovensku? Ako sa táto situácia dotkne finančných istôt bežných ľudí? Hosťom relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom bol viceguvernér NBS a ekonóm Ľudovít Ódor.

Ekonóm vysvetľuje, že neštandardné situácie sa týkajú väčšinou konkrétnych regiónov, teraz je však 60% tvorby sveta „nakazených pandémiou“. Do tejto kategórie spadajú všetky dôležité krajiny, čo znamená, že následky sú veľmi citeľné.

Hrozí až 10% pokles ekonomiky

Ako vidí budúcnosť? „Veľmi záleží od toho, ako dlho budeme v tejto situácii. Keby sme boli permanentne – napríklad 1 rok – naozaj by sme mohli stratiť aj tretinu celkového HDP,“ upozorňuje, no dodáva, že celkové prognózy nie sú takto pesimistické a hovorí skôr o dvoch-troch mesiacov v prípade postupného otvárania ekonomiky.

Za realistický odhad považuje celoročný pokles ekonomiky o 10%, a to aj v prípade Slovenska, pričom očakáva aj 70 až 130-tisíc nezamestnaných navyše. Dodáva, že ak by boli opatrenia efektívna, tak veľká časť strát by sa mohla nahradiť do konca budúceho roka - buď nejakými novými pracovnými príležitosťami, alebo nejakým iným spôsobom.

Táto kríza je potvrdením toho, že pre takú malú ekonomiku ako Slovensko je najlepšou poistkou voči krízam a finančným ťažkostiam mať relatívne nízku úroveň dlhu. Keď už máme lepšie ekonomické časy, treba ísť s tým dlhom nižšie, aby sme potom vedeli pomáhať ekonomike, keď treba,“ myslí si Ódor s dodatkom: „Nikdy nevieme, aká kríza príde, ale vieme, že raz príde. Preto je dôležité ísť do tých ťažkých období s nízkym dlhom, lebo potom tá pomoc pre obyvateľov a firmy môže byť rýchla a dostatočne veľká.“

Treba počkať s kúpou nehnuteľnosti?

Ódor vysvetľuje, že momentálne sme vo veľmi rizikovej situácii a pozor si musia dávať najmä domácnosti, resp. pracujúci, ktorí sú z pohľadu straty zamestnania zraniteľnejší. „Na trhu momentálne ešte stále sú relatívne dobré podmienky, čo sa týka úrokových sadzieb," hovorí, no pripomína, že pri rozmýšľaní o tom, že to musíme splácať 10, 20, či 30 rokov, nás nemôže zaujímať len úroková sadzba, ale aj naša schopnosť splácať to.

Ak človek pracuje v oblasti, ktorá nie je veľmi dotknutá pandémiu, nemá dôvod odkladať rozhodnutia o možnej kúpe nehnuteľnosti. Kríza však má veľký dopad na sektory ako ubytovanie či reštaurácie, kde nie je možnosť telepráce či práce z domu, ľudia majú často nižšie príjmy ako v iných odvetviach, a ľudia pracujúci v týchto sektoroch nemajú odložených až toľko peňazí, myslí si ekonóm. Na ich mieste by minimálne tri až štyri mesiace počkal, kým by spravil takéto vážne životné rozhodnutie.

Tým, že teda množstvo ľudí odkladá rozhodnutie, by ceny nehnuteľností mohli padnúť. „Môžeme očakávať to, čo hovorí väčšina trhových analytikov, že ceny nehntuteľností by počas pandémie mohli ísť ešte nižšie,“ prognózuje, no zároveň dodáva, že v prípade normalizácie situácie sa očakáva ich rast späť.

Pri investovaní nesmieme panikáriť

Čo sa týka investovania do akcií, dôležitých je podľa Ódora niekoľko vecí. Prvou je pravidelnosť – ak chceme mať stabilné úspory, najlepšie je, keď to robíme pravidelne: „Tým pádom investujeme aj v zlých časoch, aj v dobrých časoch, a nejako sa to spriemeruje.“

Najhoršia je vraj panika, keď sa človek zľakne napríklad pri páde akcií, predá všetky, a následne ich znova kúpi, keď už je ich cena vyššia. Z toho vraj pramenia najväčšie straty. „Druhá zásada je veľmi nepanikáriť, ak naozaj rozmýšľam dlhodobo so svojimi úsporami,“ upozorňuje a dodáva dôležitú vec: „Ani tí najväčší investori na svete nedokážu presne kupovať na spodku a potom predávať na vrchole.“

Odklad hypotéky zadarmo by bol zneužívaný

Omieľanou témou posledných týždňov je aj možný odklad splátok hypotéky až na deväť mesiacov. „Naozaj je to tak, že je možné požiadať o odklad splátok, ale ten nie je zadarmo. Úročí sa nejakou úrokovou sadzbou, ktorá ale nie je v súčasnosti veľká,“ pripomína ekonóm. „Ak by to bolo úplne zadarmo, tak by o to požiadal každý, nielen tí, ktorí to potrebujú,“ tvrdí. Banky však môžu klientom vyjsť v ústrety napríklad tým, ako nastavia splatnosť úveru.

Dôležité je však aj to, čo dokážeme urobiť v hospodárskej politike počas tých deviatich mesiacov na to, aby bolo čo najmenej ľudí, ktorí budú mať problém splácať hypotéky aj po kríze. „Ako zabrániť tomu, aby na Slovensku raketovo rástla nezamestnanosť, aby raketovo krachovali firmy? Toto je veľmi dôležité,“ vysvetľuje

Pomoc pre malé firmy

Väčšina firiem sa do ťažkostí nedostala vlastnou nezodpovednosťou, vysvetľuje Ódor. „Štát by preto mal zabezpečiť, aby tieto - všetko inak životaschopné - firmy dokázali prežiť toto obdobie, a prežiť takým spôsobom, aby plus-mínus udržali vzťahy so svojimi zamestnancami,“ tvrdí. Tým, že im vypadávajú tržby, to budú mať veľmi ťažké, pričom banky nemajú veľký dôvod požičiavať peniaze do odvetví, kde v súčasnosti tržby klesajú aj o 100%.

V takýchto prípadoch má dôležitú úlohu štát, aby garantoval preklenovacie úvery, aby dokázali prežiť aj malé firmy, malí živnostníci, resp. podnikatelia: „Preto, keď hovoríme o pomoci pre ľudí a pre firmy, tieto garancie z môjho pohľadu zohrávajú veľmi dôležitú úlohu, aby sme dokázali udržať nad vodou to, čo máme relatívne zdravé, len, bohužiaľ, ten koronavírus im spôsobuje ťažkosti.“

Dve percentá nie sú málo

Premiér Igor Matovič pred Veľkou nocou spomínal, že uvoľnenie opatrení by ekonomike pomohlo iba 2% HDP. Ódor hovorí, že pre neho nie sú málo ani tieto dve percentá. „To sú státisíce ľudí, ktorí pracujú v tých odvetviach. A tie majú prepojenia na ďalšie odvetvia,“ pripomína.

Treba preto prepájať epidemiológov a ekonómov, aby sa diskutovalo o rizikách uvoľňovania opatrení. „Aké je to riziko, že keď otvorím nejakú predajňu, tak tam rozšírim tú nákazu? Koľko ľudí sa nakazilo v potravinách za tie štyri týždne? Ak vieme, že veľmi málo, môžeme otvoriť niečo. Ak vieme, že veľmi veľa, tak, samozrejme, budeme veľmi opatrní,“ vysvetľuje s dodatkom, že najradšej sa rozhoduje na základe dát. Ekonóm verí, že po diskusii sa určite nájdu dobré východiská.

Zmena správania môže byť rýchlejšia

Podľa Ódora budú ľudia po kríze trochu meniť svoje správanie. „Nie je problém vypnúť stroj a zapnúť stroj, ale ten človek je trošku iný. To znamená, že budeme opatrnejší, možno v cestovaní budeme vyhľadávať iné destinácie než predtým, čo pre niektoré firmy, živnostníkov môže byť problém,“ hovorí.

Pri týchto zmenách správania sa tak môže stať, že niektoré menšie firmy môžu stratiť svoju opodstatnenosť. Malé a stredné podniky by mali možno premýšľať nad tým, ako zmeniť model a prispôsobiť sa pružnejšie. Zmena správania totiž môže byť rýchlejšia.

Ekonóm a viceguvernér NBS ľuďom odporúča, aby v súčasnej situácii nepanikárili, žili v rámci svojich možností a rezerv, a nebrali na seba ďalšie dlhodobé záväzky voči bankám či iným finančným spoločnostiam. „Určite by som možno využil aj ten čas, ktorý viacerí strávime doma - ak to situácia umožňuje, aj sa dovzdelávať v niektorých oblastiach,“ radí Ódor.

Viac sa môžete dozvedieť v priloženom videorozhovore.

Už ste čítali?