Dobré noviny
Keď zavreli kostoly, kňaz začal robiť sanitára: Užitoční nie sme len v kostole, život kresťana sa začína za jeho múrmi
Monika Hanigovská
Monika Hanigovská

Keď zavreli kostoly, kňaz začal robiť sanitára: Užitoční nie sme len v kostole, život kresťana sa začína za jeho múrmi

Karol Lovaš zareagoval na epidémiu koronavírusu po svojom. Poháma v nemocnici.
Karol Lovaš zareagoval na epidémiu koronavírusu po svojom. Poháma v nemocnici. — Foto: archív Karol Lovaš/Milan Bureš

Keď mu koronavírus zavrel dvere, otvoril si úplne nové. Od polovice marca pôsobí ako sanitár v nemocnici.

PRAHA 25. apríla – Slovenskému rehoľnému kňazovi a publicistovi zakázala táto pohnutá doba na dlhší čas slúžiť sväté omše a oklieštené ostalo aj jeho vyučovanie na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe.

Chcel robiť niečo zmysluplné a ako prezradil pre Dobré noviny, inak by sa doma jednoducho zbláznil, preto napísal email do Nemocnice Pelhřimov, kde ho prijali za sanitára.

Napriek tomu, že v nej stále pracuje a rád by v práci pokračoval, vníma vírus a aktuálnu situáciu, ako šancu, pre nás všetkých opäť raz objaviť človeka v sebe a vedľa seba - za veľkým plotom, ktorý nás začal deliť. Prečítajte si rozhovor s bývalým novinárom a kňazom Karolom Lovašom.

Karol Lovaš vypomáha v nemocnici ako sanitár.
Karol Lovaš vypomáha v nemocnici ako sanitár. Foto: archív Karol Lovaš

Mal potrebu pomôcť, tak poslal email

Karol Lovaš zareagoval na epidémiu koronavírusu po svojom. „Potom, čo sa zatvorili kostoly i školy a ja som nemohol verejne pôsobiť ako kňaz, ani ako učiteľ, chcel som byť užitočný. Robiť aj ďalej niečo zmysluplné. Jednoducho sa doma úplne nezblázniť,“ prezradil pre Dobré noviny.

Dlho nečakal a rozhodol sa osloviť nemocnicu v Pelhřimove. „Napísal som email a ponúkol sa ako dobrovoľník. Prijali ma.“ Pokiaľ by to s nemocnicou nevyšlo, mal aj záložný plán„Ak by to nevyšlo s nemocnicou, išiel by som predávať do jedného z miestnych supermarketov.“

Študenti mu chýbajú, ale rád by ostal aj v nemocnici

Ako dobrovoľník pracuje v tamojšej nemocnici od pondelka do piatku, od šiestej rána do pol tretej popoludní. 

„V piatok (24.4-poz.red.) sa už u nás v Českej republike otvorili kostoly a ja znovu slúžim omše. V týždni som pripravoval tiež prednášky na fakultu."

„Ak zostaneme do konca semestra v online systéme výuky, rád by som v nemocnici pokračoval aj v máji. Nemocnice sa znovu dostávajú do klasického chodu fungovania, takže o prácu nebudem mať núdzu."

V myšlienkach sa čoraz častejšie v týchto dňoch vracia aj k svojim študentom na Fakultu sociálnych vied. S kolegami pripravujú prijímacie skúšky, ktoré by sa mali uskutočniť v júni a tiež blížiace sa štátnice. „Neskutočne mi všetci chýbajú,“ prezrádza o „svojich“ vysokoškolský učiteľ.

Skutočný život kresťana za začína za múrmi kostola

Koronavírus si ako rehoľný kňaz spája aj s cirkvou. Radosť mu urobila reakcia viacerých slovenských rehoľníkov. „Veľmi ma potešilo, ako na situáciu zareagovali. Rôzne iniciatívy rehoľných sestier, dobrovoľnícka činnosť bratov kapucínov - sú príkladné. Je dôležité, aj týmto spôsobom, nielen za oltárom, ukázať, že sme tu.“

Teší ho, že nepomáhali len modlitbou. „Že môžeme a vieme byť užitoční aj inak. Nielen v kostole. Lebo skutočný život kresťana za začína za jeho múrmi,“ vysvetľuje. S nadšením si prečítal správu, že biskupi na Slovensku venovali finančný dar talianskej biskupskej konferencii pre tamojších veriacich postihnutých koronavírusom.

Je úžasné, že už nie sme len v úlohe tých, ktorí nastavujú ruku, aby dostali, ale že vieme i sami dávať. Na ceste, po ktorej kráčame, sme celkom iste vyrástli. A to samozrejme zaväzuje.“

Mali by sme na svet pozerať inými očami

Všetko to, čo sa deje okolo nás, vníma ešte intenzívnejšie aj pre dobrovoľnícku činnosť, ktorú momentálne vykonáva v nemocnici. Počas rozhovoru sme zisťovali, kam sa podľa slov K. Lovaša posunieme ako ľudia, keď sa epidémia skončí a či sa budeme zásadne pozerať na svet inými očami.

„Mali by sme. V takom prípade by to bola využitá šanca. Žili sme si nad pomery. Ja sám som niekoľkokrát do roka lietal do milovaného Ríma. Nelietajte, keď ste si spiatočnú letenku mohli kúpiť za 50 eur! Nebolo to normálne. Ani v poriadku.“ 

Sám si uvedomoval, že všetko netrvá večne, ale ešte netušil ako nikto iný, že bežný život zásadne pretne „nejaký“ vírus. „Keď mi rodičia vyčítali, prečo toľko lietam, odpovedal som im vždy rovnako: Nebojte sa. Nebude to trvať dlho. Lietam, pokiaľ sa lietať ešte dá. Lebo sa nebude dať stále.“

Priznáva, že vtedy myslel skôr na ekonomickú stránku veci. „Aj cez neustále frflanie sme si žili nad pomery. Teraz sa to skončí. No zároveň je to šanca pre nás všetkých ako opäť raz objaviť človeka v sebe a vedľa seba - za veľkým plotom, ktorý nás začal deliť.“

Koronavírus ako dar

Koronavírus nám môže niečo aj takpovediac darovať. „Celosvetová kríza, ktorú odštartoval nám všetkým ukáže pravý význam slova ,samozrejmosť‘. Mnoho vecí už nebude samozrejmosťou ako doteraz. Napríklad európski biskupi, veľmi prezieravo, nabádajú k solidarite a potom k bdelosti nad obmedzovaním ľudských práv.“

Lovaš si myslí, že všetci máme a musíme byť ostražití „pri posudzovaní nevyhnutnosti a primeranosti reštriktívnych opatrení proti nákaze, aby neboli zavádzané na úkor základných ľudských práv.“  Všetko nové podľa jeho slov vždy zo sebou prináša pokušenie štvorakého zneužitia: politického, ekonomického, mediálneho a organizovaného zločinu.

Na ľudí môže v tejto pohnutej dobe podliehať aj tieseň. Lovašove odporúčanie je veľmi jasné. „Nepodliehať panike. Z vlastnej skúsenosti viem, že je lepšie sa zľaknúť, než sa báť.“

Mediálna masáž

Slovenský rehoľný kňaz a spisovateľ pôsobiaci v Českej republike odporúča pozerať sa na situáciu s nadhľadom. „Každý škandál trvá tri dni. Ak ho prežijete, pokračujete ďalej. V rámci pudu sebazáchovy, začínate potom informácie jednoducho filtrovať a vypúšťať. Z mediálneho a politického hľadiska sme si v prípade koronavírusu zažili a zažívame neskutočnú masáž.“

Obávam sa, že z pohľadu ďalšieho vývoja sa môže ukázať ako kontraproduktívna. Politici i médiá urobili pri informovaní mnoho chýb. Je dôležité sa z nich poučiť. Menej hyperbolizovať, byť viac vecný a konštruktívny. Aby sme boli uveriteľný a v očiach verejnosti nedopadli ako ten nadhánač v cirkuse, ktorý v obleku šaša, volal o pomoc: „Horí! Horí”. Nikto mu nepomohol. Ľudia na neho len ukazovali prstom a smiali sa. Súčasná kríza môže paradoxne odhaliť nových lídrov. Dôveryhodné osobnosti, ktoré majú šancu sa nimi v budúcnosti stať.“

Karol Lovaš chce veriť, že takí sa už narodili. „Lebo koronavírus je len začiatok neistej cesty, po ktorej kráčame. Budeme ich potrebovať.“

Už ste čítali?