Dobré noviny
Pandémia má aj pozitíva: Slováci sa vo veľkom vracajú k činnostiam našich mám
Lenka Miškolciová
Lenka Miškolciová

Pandémia má aj pozitíva: Slováci sa vo veľkom vracajú k činnostiam našich mám

Kto nekváskuje, ako keby v dnešnej dobe ani nežil. Znovu sme v sebe objavili aj chuť šiť, 83-ročný senior vytiahol po rokoch šijací stroj, ktorý našiel pohodený v kanáli.
Kto nekváskuje, ako keby v dnešnej dobe ani nežil. Znovu sme v sebe objavili aj chuť šiť, 83-ročný senior vytiahol po rokoch šijací stroj, ktorý našiel pohodený v kanáli. — Foto: Facebook/Lubica Rajznerova, TASR/Ivan Kríž

Kto nekváskuje, ako keby ani nežil v čase koronavírusovej pandémie. Ktorej z týchto činností ste prepadli vy?

BRATISLAVA 23. apríla - Pandémia nového koronavírusu prinútila takmer celý svet prakticky zo dňa na deň zostať doma. Mnohí počas prvých dní izolácie túto zmenu privítali. Šéfovia zrazu neboli proti tomu, aby sa pracovalo z domu, človek nemusel v skorých ranných hodinách vstávať, aby sa dopravil do práce, a pokojne si ju mohol odrobiť aj v pyžame, ak mal na to chuť. Časom však ľuďom predsa len izolácia, ľudovo povedané, začne liezť na nervy. 

Aj kvôli tomu, aby sa ľudia v domácnosti zabavili, no aj z praktických dôvodov, sa tak Slováci začali vo veľkom vracať k činnostiam, ktoré boli pre nás typické najmä v minulosti. Medzi ne patrí najmä šitie, domáce majstrovanie, pečenie si vlastného chleba, či napríklad aj samostatná starostlivosť o svoj vlastný účes. Ktoré činnosti sme zrazu znovuobjavili a čo sme sa pri nich naučili?

Absolútnym hitom pandémie je kváskovanie

Pečenie si vlastného chleba už nie je len akousi romantickou predstavou, no v čase pandémie, keď sa chcete vyhnúť obchodom plných ľudí, sa stalo aj rozumným riešením. Kváskovaniu prišli na chuť skutočne mnohí. Ešte pred časom, keď kváskovanie nebolo až takým „mainstreamom“, ako je dnes, sme vyspovedali Naty Žúrekovú, ktorá o tradičnom kváskovaní napísala aj knihu. Práve ona sa podelila s ideálnym receptom, ako si kvások doma vyrobiť a ako sa oň starať. 

O svoje prvé vydarené pokusy o pečenie vlastného kváskového chleba sa s nami podelili aj naše čitateľky Renata a Alice.
O svoje prvé vydarené pokusy o pečenie vlastného kváskového chleba sa s nami podelili aj naše čitateľky Renata a Alice. Foto: Facebook/Renatka Ivancikova, Alice Goliatova

Bude to znieť možno zvláštne, no stačí vám len múka a voda. Nič viac kvások nepotrebuje, pretože to je jeho zloženie. Na založenie svojho materského kvásku potrebujeme múku - najlepšie ražnú - a vodu,“ povedala pred časom pre Dobré noviny.

Ako si vypestovať kvások a starať sa oň? Postupujte nasledovne:

  • 1. deň navážime do skleneného (zaváraninového) pohára 15 g celozrnnej ražnej múky a 30 g vody. Premiešame a viečko len položíme na pohár. Tento pomer a postup opakujeme 2x denne prvé 3 dni.
  • Na 4. deň si necháme asi len 60 g, pridáme 30 g vody a 30 g ražnej múky chlebovej a premiešame. V tento deň kŕmime ešte 2x, teda ráno aj večer.
  • Od 5. až do cca 14. dňa kvások už kŕmime len 1x denne ako na 4. deň (30 g vody+ 30 ražnej chlebovej múky). Fixkou si na pohár značíme výšku, kde sa nachádzal ako čerstvo dokŕmený, a výšku, kam narástol do ďalšieho kŕmenia. Rozdiely medzi nakŕmeným a najedeným kváskom sa postupne ustália, budú rovnaké. Vtedy máme kvások vypestovaný s potrebnou silou a množstvom dobrých baktérií, ktoré prinášajú veľké benefity pre naše zdravie.

Celé Slovensko v sebe objavilo krajčíra, rúška šil takmer každý

Slovensko bolo prvou európskou krajinou, ktorá zaviedla povinnosť nosiť na verejnosti rúško alebo inú ochrannú pomôcku. Ľudia veľmi rýchlo pochopili, že rúška majú naozaj zmysel. Problém však zároveň bol ten, že v lekárňach boli nedostatkovým tovarom. Avšak netrvalo dlho a ľudia začali šiť rúška sami.

Návody na to, ako si doma ušiť rúško so strojom, či bez neho, sa stali najvyhľadávanejšími na slovenskom internete. Šil skutočne každý, kto mohol. Mnohé firmy, dobrovoľníci, či krajčírky dokonca aj zadarmo, aby potrebné rúška rozdali seniorom či iným ohrozeným skupinám. Pri manipulácii s rúškami, ktoré sa stali našou každodennou súčasťou, však netreba zabúdať ani na ich pravidelné pranie a najmä žehlenie

Na snímke vľavo pracovníčka šamorínskej HANDMADE CORINNA, ktorá vyrábala detské rúška a rozdávala ich úplne zadarmo. Vpravo dielňa v Šuňave. Ľudia z obce sa zomkli a vyrábali rúška, ktoré dobrovoľníčky neskôr rozdali najprv seniorom, potom mladším.
Na snímke vľavo pracovníčka šamorínskej HANDMADE CORINNA, ktorá vyrábala detské rúška a rozdávala ich úplne zadarmo. Vpravo dielňa v Šuňave. Ľudia z obce sa zomkli a vyrábali rúška, ktoré dobrovoľníčky neskôr rozdali najprv seniorom, potom mladším. Foto: Facebook/HANDMADE CORINNA, Ján Pleteník

Rozmohli sa „domáce kaderníctva“

Asi len málokto by si pred pandémiou bol pomyslel, že jedna z vecí, ktoré nám budú najviac chýbať, budú práve kaderníctva. No tak, ako sa kedysi ľudia sami starali o svoje vlastné účesy, aj moderní Slováci museli pochopiť, že ak sa chcú ostrihať, musia to urobiť sami, prípadne s pomocou šikovnejšieho rodinného príslušníka.

A tak vzniklo aj mnoho humorných situácií, ako napríklad aj tie na fotografii nižšie. Nie každý má jednoducho kadernícky talent a očividne ani správny strojček na zastrihnutie vlasov.

Domáce kaderníctva boli často aj zdrojom pomerne humorných situácií. Na snímke vpravo fotka, ktorú mama a „kaderníčka“ v jednom nazvala:  Čistá katastrofa.
Domáce kaderníctva boli často aj zdrojom pomerne humorných situácií. Na snímke vpravo fotka, ktorú mama a „kaderníčka“ v jednom nazvala: Čistá katastrofa. Foto: Facebook/Macúšová Michaela, Marta Poláková

Slováci sa pripravujú na dovolenku na Slovensku 

Tak, ako v minulosti boli najpopulárnejšími turistickými destináciami pre Slovákov Zemplínska Šírava, Liptovská Mara, Vysoké Tatry, či okolie Pienin, tak to zrejme bude aj tento rok. Zatiaľ nie je vôbec jasné, kedy sa otvoria naše hranice a dovolenku v zahraničí si tak zrejme tento rok užije len málokto.

Napríklad aj predajca DATART hlási v tieto dni zvýšený záujem o bazény a vírivky, z čoho jasne vyplýva, že Slováci sa už pomaly pripravujú na leto strávené u seba doma. 

Vrátime sa na obľúbené miesta, ktoré tak radi navštevovali naši rodičia? 

Na archívnej snímke z 27. augusta 1963 leto v Pieninách a vpravo záber z 31. júla 1970 na Zemplínskej Šírave.
Na archívnej snímke z 27. augusta 1963 leto v Pieninách a vpravo záber z 31. júla 1970 na Zemplínskej Šírave. Foto: TASR/Štefan Petráš, Ján Valko

Už ste čítali?