Boj s koronavírusom pomáha aj ovzdušiu. Miera jeho znečistenia zostáva v Európe nízka
Nové čísla preukazujú pretrvávajúcu nízku úroveň koncentrácie oxidu dusičitého v ovzduší v rámci celej Európy. Niekde ide o skutočne dramatické rozdiely.
BRATISLAVA 16. apríla - Miera znečistenia ovzdušia klesla na niektorých miestach v Európe skutočne dramaticky. Deje sa tak súbežne s opatreniami, ktoré súvisia so zastavením šírenia nového koronavírusu. Jednoducho povedané, keď sme doma, aj vzduch tam vonku je čistejší. Najnovšie tabuľky mapujúce koncentráciu nebezpečných látok v ovzduší sú toho opäť dôkazom.
Nové údaje zo satelitu Copernicus Sentinel-5P z programu Európskej únie Copernicus (ktoré si podrobnejšie môžete preštudovať aj na esa.int) dokazujú, že niektoré mestá zaznamenali v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka pokles úrovne znečistenia až o 45 - 50%.
Najväčšie rozdiely sú v Madride či Paríži
Ak chceme konkrétne dáta, ide o snímky zaznamenávajúce koncentráciu oxidu dusičitého od 13. marca do 13. apríla 2020 v porovnaní s priemernými koncentráciami od marca do apríla 2019.
Najväčšie rozdiely nájdeme v Madride, v Miláne a v Ríme (45% pokles), zatiaľ čo v Paríži došlo k ešte dramatickejšiemu poklesu, a to o 54%.
Vedci z Kráľovského Holandského meteorologického ústavu (KNMI) v posledných mesiacoch intenzívne monitorovali znečistenie ovzdušia v Európe s pomocou údajov z prístroja Tropomi zo satelitu Copernicus Sentinel-5P.
Len pre kompletné zhrnutie informácie - oxid dusičitý pochádza najmä z elektrární, vozidiel a iných priemyselných zariadení, môže mať významný vplyv na ľudské zdravie a výrazne zvyšuje pravdepodobnosť vzniku respiračných problémov.
Miera oxidu uhličitého v atmosfére závisi od emisíí, ale aj od počasia
Koncentrácie oxidu dusičitého v našej atmosfére sa každý deň značne líšia v dôsledku kolísania emisií, ako aj kolísania poveternostných podmienok. Táto variabilita vyvolaná počasím je však zložitá na vyvodenie záverov len na základe denných alebo týždenných meraní, takže je potrebné analyzovať údaje za podstatne väčšie časové obdobie, aby sa odstránili akékoľvek anomálie.
Henk Eskes z Kráľovského holandského meteorologického ústavu (KNMI) poznamenal: „V každej krajine sú značné rozdiely počasia od jedného dňa k druhému, čo má veľký vplyv na rozptyl oxidu dusičitého. Priemerovanie údajov za dlhšie časové obdobie nám však umožňuje vidieť zmeny v koncentráciách v dôsledku ľudskej činnosti omnoho jasnejšie. Z tohto dôvodu mapy zobrazujú koncentrácie za mesačné obdobie sprevádza 15% neistota, ktorá odráža variabilitu počasia nezohľadnenú v použitých mesačných priemeroch.“
Keďže opatrenia v súvislosti so šírením nového koronavírusu budú v najbližšej dobe viac-menej pokračovať, tím KNMI bude naďalej pracovať na podrobnejšej analýze ďalších krajín aj v severnej Európe.