Dobré noviny
Príšerná karanténa v Gabčíkove? Omyl, Košičanka tvrdí, že mala stravu ako od babičky a všetci boli milí
Ľubomíra Somodiová
Ľubomíra Somodiová

Príšerná karanténa v Gabčíkove? Omyl, Košičanka tvrdí, že mala stravu ako od babičky a všetci boli milí

Barbore je vďačná všetkým, ktorí sa starajú o ľudí v karanténe v Gabčíkové.
Barbore je vďačná všetkým, ktorí sa starajú o ľudí v karanténe v Gabčíkové. — Foto: Archív/B.G. TASR/Martin Baumann

Barboru na slovenskej hranici s Rakúskom obarila správa, že musí podstúpiť karanténu v Gabčíkove. Vedela si predstaviť, že pôjde hocikam, len nie tam, keďže celé dni čítala, aké zle podmienky panujú v karanténnom centre na juhozápade Slovenska.

GABČÍKOVO 14. apríla - O Gabčíkove počula len to najhoršie. Keď sa Košičanka Barbora Gmitterová vracala z Kanady domov na Slovensko, modlila sa, aby nemusela podstúpiť karanténu práve v Gabčíkove. Na hranici sa dozvedela, že nemá na výber. „Mala som doslova paniku, keď som tam išla,“ priznala pre Dobré noviny.

Pohľad do karanténneho centra v Gabčíkove.
Pohľad do karanténneho centra v Gabčíkove. Foto: TASR /Vladimír Benko

Čakala katastrofické scenáre

„Ľudia toto miesto vykresľujú úplne katastrofálne, v mediach písali, že ľudia tam vyhadzujú matrace a skrine z balkóna,“ povedala s tým, že sa obávala, ako bude vyzerať samotné ubytovanie, akú stravu dostane, ale hlavne toho, že bude na izbe s ďalšími cudzími ľuďmi.

Hneď od prvého mementu, čo prišla do zariadenia, bola však milo prekvapená. „Všetci boli milí, ústretoví a zdvorilí,“ opísala. Dokonca, keď poprosila, či by na izbe mohla byť sama, vyhoveli jej požiadavke.

Na izbe bola sama

„Na izbách boli aj viacerí ľudia, ale len takí, ktorí pricestovali spolu. V tom prípade ich dali na jednu bunku. Nerobili to tak, že človek tam už bol deň alebo dva a potom mu dali ďalšieho na izbu,“ vysvetľuje mladá Košičanka.

Izba bola podľa jej slov čistá, posteľné prádlo voňalo a čakal ju tam uterák aj mydlo.

Strava ako od babky

Sama si dobre uvedomovala, že to bola karanténa a nie dovolenka v Dubaji, preto neočakávala na raňajky „avokádo a na obed lososa.“ Zo stravy bola aj napriek tomu priam nadšená. Pochutnala si na všetkom, čo dostala. „Strava chutila úplne ako od babky. Segedín, guláš, kolienka, cestoviny, polievky, rožky, chlebiky,  jogurt a párky, šalát s kuracím mäsom,“ poctivo vymenovala Barbora. 

Priznala, že v Kanade jej slovenské jedlo nesmierne chýbalo. „Nie som žiadny vegetarián ani vegán, milujem mäso a pravé slovenské jedlá. Samozrejme, je tam aj možnosť vegetariánskeho jedla,“ povedala a s úsmevom a dodala, že dokonca v gabčíkovskej karanténe pribrala. Jediné, čo jej chýbalo, bola minerálka alebo čaj. „Pije sa len voda z vodovodu,“ ozrejmila. 

Barbora si stravu nevedela vynachváliť. — Foto: Archív/ B.G.
Barbora si stravu nevedela vynachváliť. — Foto: Archív/ B.G.
Barbora si stravu nevedela vynachváliť. — Foto: Archív/ B.G.
Barbora si stravu nevedela vynachváliť. — Foto: Archív/ B.G.
Barbora si stravu nevedela vynachváliť. — Foto: Archív/ B.G.
Barbora si stravu nevedela vynachváliť. — Foto: Archív/ B.G.

Nápomocný taxikár

Na druhej strane, keď ľuďom niečo chýba, tak majú možnosť zavolať taxikárovi, ktorý im ochotne urobí každý deň nákup a dobrovoľníci ho donesú priamo pred dvere. „Je veľmi milý a nápomocný,“ myslí si Barbora.

Navrátilcov podľa nej v Gabčíkove obklopuje milý personál, ktorému nechýba ani zmysel pre humor. „Na linke call centra v Gabčíkove kedykoľvek zavoláte, odpovedajú milo aj na tie najhlúpejšie otázky, ktoré vám v panike a strese napadajú,“ opisuje.

Nechýbal smiech

„Ľudia, ktorí roznášajú jedlo, púšťajú hudbu, prajú vám krásny deň a dobrú chuť. Ľudia, ktorí testujú, sú slušní a profesionálni. Tí, ktorí mi prišli povedať výsledky testov, boli veľmi vtipní, tak sme spolu aj žartovali,“ hovorí so slovami, že je všetkým, ktorí sa starajú o ľudí v Gabčíkove, vďačná.

Dostať sa domov bolo náročné

Barbora je nesmierne šťastná, že sa je vôbec podarilo dostať na Slovensko. Mala kúpenú letenku, ktorú jej dva dni pred odletom zrušili. Kontaktovala veľvyslanectvo a žiadala o repatriáciu, ale po pár dňoch jej oznámili, že sa viac konať nebude.

Každý deň sledovala lety. Nakoniec sa jej podarilo kúpiť ďalšiu letenku. Z Viedenského letiska mala deň dopredu objednaný taxík. „Taxikár ma čakal na letisku s tabuľkou s mojím menom. Cena jazdy bola 65€. Takáto je momentálne minimálna cena taxi služieb vo Viedni,“ tvrdí mladá žena. 

„Na hraniciach ma dali do miestnosti, kde sa čaká na autobus, ktorý vás odvezie na karanténneho centra. Predtým je potrebné volať 112-ku a nahlásiť sa,“ vysvetľuje.

Tešila sa na zodpovedných ľudí

Barbora je už od minulej soboty doma v Košiciach. V Gabčíkové strávila päť dní. Testy na koronavírus mala negatívne. Najviac zo všetkého sa tešila na rodinu a kamarátov, aj keď ich ešte dlhšie kvôli karanténe neuvidí. „Tešila som sa aj na to, že máme na Slovensnku zodpovedných ľudí. Ľudia tu nosia rúška a nerobíme si korona party, ako v niektorých krajinách,“ priznala. 

„v Kanade ľudia rúška nenosia, aj keď sú všade vypredané a bola som im niektorým na smiech, keď som nosila rúško,“ uzavrela.

Už ste čítali?