Leto bude možno jednou z najsilnejších zbraní proti vírusu. Epidemiológovia sledujú zmeny
Odborníci pozorne sledujú, či sa potvrdí charakter sezónnej chrípky a koronavírus SARS-CoV-2 pod vplyvom slnečných lúčov začne slabnúť. Definície sú však stále rozporuplné.
BRATISLAVA 14. apríla - Jar je definitívne tu. Na Slovensku sme zažili mimoriadne teplú a slnečnú Veľkú noc a podobne je na tom aj niekoľko európskych krajín. V niektorých regiónoch prekročil teplomer hranicu 20-tich stupňov, čo sa nie lendobre počúva, ale ešte lepšie vychutnáva.
Teplé počasie však so sebou prináša aj ďalšie výzvy - ustriehnuť ľudí, kontrolovať davy a zabrániť zhromažďovaniu. Príchodom slnka totiž pandémia nekončí a ani opatrenia s ňou súvisiace. Utešiť sa myšlienkou, že práve príchod jari môže túto dobu výrazne skrátiť, či dopomôcť úspešnému ukončeniu boja s koronavírusom, je v poriadku. Aspoň zatiaľ sa však netreba spoliehať iba na slnko.
Vedci stále nemajú v súvislosti s konkrétnym typom nového koronavírusu, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, jednoznačnú odpoveď. Treba mať na pamäti, že ide o úplne nový typ vírusu a jeho ďalšie správanie pod vplyvom počasia je z vedeckého hľadiska stále rozporuplné a nejasné. Preto treba byť v predstavách zatiaľ opatrný.
Kompetentní sa už dlhšie domnievajú, že práve nástup teplejších dní by mohol priniesť na samotný koronavírus SARS-CoV-2 nový pohľad. Dnes je cieľom preskúmať konkrétne reakcie v súvislosti so zmenou počasia.
Koronavírusy vs. SARS-CoV-2
Bežná chrípková epidémia má tendenciu po skončení zimy prirodzene vymiznúť. Počiatočné štúdie iných koronavírusov - bežných odrôd, ktoré spôsobujú prechladnutie - naznačujú rovnako spomínaný sezónny charakter, pričom k vrcholu prichádza počas zimy a na jar vírus mizne. V lete sa teda môže zdať, že je možné prenášať len minimálne množstvo koronavírusov.
Môže teda slnečné žiarenie podobne ovplyvniť aj správanie nového koronavírusu a zminimalizovať jeho šírenie? Ide o kľúčovú otázku a epidemiológovia budú tieto zmeny pozorne sledovať.
Vedci z University College London minulý týždeň uverejnili kľúčovú štúdiu o bežných koronavírusoch - HCoV-NL63, HCoV-OC43 a HCoV-229E. Analýzou vzoriek zozbieraných pred niekoľkými rokmi zistili vysokú mieru koronavírusových infekcií vo februári, zatiaľ čo v lete boli tieto hodnoty veľmi nízke.
Treba byť opatrný, no v lete sa iné koronavírusy prenášali menej
Iné štúdie dokazujú, že koronavírusy majú sezónne správanie v miernom podnebí. Vedúci autor štúdie Rob Aldridge však pristupuje k týmto informáciám opatrne. „V lete sme mohli vidieť pokračujúce, ale nižšie hladiny prenosu koronavírusu. V zime sa to však môže zvrátiť, ak v tom čase bude stále väčšia časť populácie náchylná,“ tvrdí.
„Vzhľadom na to, že ide o nový vírus, nevieme, či si v lete zachová sezónny charakter, a to najmä vzhľadom na vysokú mieru náchylnosti obyvateľstva. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sme všetci teraz konali podľa aktuálnych zdravotných odporúčaní,“ povedal autor štúdie pre portál The Guardian.
Túto pointu podporujú aj ďalší vedci. Tí varujú, že COVID-19 je úplne nový infekčný agens, a preto neexistuje šanca, aby si populácia vybudovala imunitu. V dôsledku toho je pravdepodobné, že sa bude naďalej rozširovať aj napriek príchodu teplých dní.
„Som si istý, že pri šírení vírusu zmena počasia a nástup teplých dní zohrajú svoju úlohu," uviedol virológ Michael Skinner z Imperial College London, no dodáva: „Ale v porovnaní s účinkom, ktorý v boji proti vírusu máme vďaka sociálnemu dištancovaniu, to bude vplyv veľmi malý. Môže to mať určité okrajové účinky, ale tie nenahradia účinky samostatnej izolácie.“
Ben Neuman z Reading University bol dôraznejší: „Tento vírus začal v Číne v takmer mrazivých podmienkach a rovnako rýchlo rastie na Islande, v Brazílii, alebo v Ekvádore. Hoci zima odišla a prišla jar, ochorenia pribúdajú. Toto nie je vojna svetov. Musíme tento vírus poraziť sami.“
Jar neovplyvňuje len vírus, ale aj našu imunitu. Aj to môže byť odpoveď
Príchod jari však neovplyvňuje len samotný vírus a jeho správanie. Vedci zdôrazňujú, že dôležité sú najmä zmeny v imunitnom systéme človeka. „Náš imunitný systém vykazuje denný rytmus, ale menej známe je to, ako sa to líši od obdobia k obdobiu," uviedla imunologička Natalie Riddell zo Surrey University.
Riddell a ďalší vedci z univerzít v Surrey a Columbii študujú imunitné zmeny u ľudí v jednotlivých ročných obdobiach, ale aj v určitých fázach dňa. Biologické vzorky odoberali dobrovoľníkom počas zimných a letných slnovratov a v čase jarnej a jesennej rovnodennosti.
Počiatočné nálezy naznačujú, že podskupina bielych krviniek, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v imunitnom systéme, sa zdá byť v určitých časoch dňa zvýšená, čo naznačuje, že systém reaguje v rôznych časoch odlišne. Takto napríklad zistili, že „B bunky“, ktoré produkujú protilátky, mali zvýšenú koncentráciu v noci.
Dopad ročných období na bunkové rytmy sa však stále skúma, dodala vedúca štúdie Micaela Martinez: „Poznanie zraniteľnosti nášho tela voči chorobám a vírusom v priebehu celého roka by mohlo dopomôcť k lepšiemu načasovaniu očkovania, ktoré nám pomôžu znićiť infekcie.“
