Rúška rozdali doktorom, predavačkám aj deťom z detských domovov: Šikovné Trnavčanky ich ušili už viac ako tisíc
Monika Hanigovská
Monika Hanigovská

Rúška rozdali doktorom, predavačkám aj deťom z detských domovov: Šikovné Trnavčanky ich ušili už viac ako tisíc

Libuša a Jana jednoducho vedeli, že môžu pomôcť. Nezištne začali šiť rúška ľudom v prvej línii, ale aj seniorom, deťom v detskom domove i bezdomovcom.

Šikovné Trnavčanky ušili spolu už viac ako tisíc rúšok. Pani Janke pomáhal aj syn. — Foto: Facebook/Jana Dóková Mišeková, Trnava

TRNAVA 12. apríla - Pandémia na Slovensku akosi viac zomkla ľudí. Aj dve šikovné ženušky z Malého Ríma vôbec nerozmýšľali, a pustili sa ako dobrovoľníčky do šitia rúšok. Pravdepodobne však samé netušili, že sa takpovediac prešijú až do takých čísel. 

Libuša Poláčková a Jana Dóková Mišeková dokázali od prepuknutia koronavírusu ušiť veľké množstvo rúšok, pričom prvá menovaná Trnavčanka, nie vždy všetky rátala, keďže situácia si podľa jej slov vyžadovala a neustále vyžaduje čo najrýchlejšiu pomoc.

Pod rukami šikovných ženičiek „padli za obeť“ najprv plachty, potom silonky - ktoré v čase núdze používali  ako gumičky a neskôr aj látky od ľudí z okolia. Zo žien sa stali naraz aktívne šičky a ich rúška dnes nosia sestričky, doktori, deti v detských domov, predavačky, ale aj ľudia v núdzi.

Trnavčania si pomáhajú
Trnavčania si pomáhajú Foto: Facebook/Libusa Poláčková

Začali v rodine, skončili pri ľuďoch

Pani Jana doteraz robila v obchode. Ten museli zavrieť a naraz ostala doma, preto začala šiť rúška najprv rodine. „Najprv som rúška začala šiť pre rodinu a potom pre neznámych. Poprosili ma, tak každý priniesol nejakú látku a potom môj syn Jakub sa pozná s Ladislavom Beňom a ten nás oslovil (dobrovoľník-poz.red.), či by sme nešili pre nemocnicu. Čo budem sedieť doma?,“ rozpovie sa, pričom jedným dychom dodáva, že šitie išlo jedna radosť, aj keď najprv si v tom musela nájsť systém.

Usmievavú Libušu zase oslovila kamarátka, či by sa pridala k dobrovoľníkom. „Neváhala som, a túto výzvu som s radosťou prijala, opisuje svoj začiatok.

Šikovné  Trnavčanky ušili už viac ako tisíc rúšok.
Šikovné Trnavčanky ušili už viac ako tisíc rúšok. Foto: Facebook: Trnava

Dôvod neexistoval, konali od srdca

Obe Trnavčanky si uvedomovali, že situácia spred dvoch týždňov bola zložitá. Nemocniciam chýbali základné pomôcky, akými sú aj rúška. Rozhodli sa od srdca. „Na takéto niečo neexistuje dôvod. Sú to situácie, kedy človek koná od srdca a práve toto nešťastie, ktoré postihlo celý svet, ma naštartovalo pomáhať,“ prezrádza Libuša.

Aj pani Jana nad situáciou nerozmýšľala a konala. „V nemocniciach toho mali málo. Ale ja som nad tým nerozmýšľala, jednoducho bolo treba pomôcť. Jednoducho rúška nemali, tak som šila a ráno som ich odovzdávala dobrovoľníkom.“

Pod Jankinými rukami prešlo dovedna 600 až 700 rúšok, pričom druhá „šička“ ich nestíhala ani rátať. „Nie vždy som ich rátala, keďže situácia si vyžadovala a neustále vyžaduje čo najrýchlejšou pomoc. Denne som priemerne ušila 80 rúšok a šijem ich doteraz,“ vraví nám Libuša. 

Najprv padli pod ich rukami za obeť bavlnené plachty, tričká, košele, zbytky látok - ale aj a pančušky, ktoré používali miesto gumičiek. Neskôr prinášali látky aj ľudia z okolia. Látku vyvarili, vyžehlili a pripravili na niekoľko kôpok. Obe sa zhodujú na tom, že sa strihalo všetko vhodné, čo im neutieklo pod rukami. Hotové rúška balili do sáčkov.

Našli si cestu

Jankine a Libušine rúška smerovali do polikliniky v Trnave, ďalej putovali do trnavskej nemocnice - konkrétne na infekčné, onkologické oddelenie i oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny ale potešili aj deti v detskom domove. Šikovné šičky mysleli aj na najzraniteľnejšiu generáciu a ich rúška sa ocitli aj v zariadeniach pre seniorov.

Jankine rúška si našli cestu aj predavačkám v obchodoch a ľudom bez domova, pričom ľudí bez domova zásobuje rúškami priebežne. „Oprať si to nemajú kde, tak aby aspoň mali na výmenu,“ myslí takto na nich vopred.

Foto: Facebook/ Jana Dóková Mišeková

Zúfalá, že by nemohla pomôcť

Rúšok mohlo byť menej. „Stroj sa mi pred touto výzvou pokazil a ja som bola zúfalá. Kamarátka mi od niekoho požičala stroj, ani neviem, koho to je - a mám ho doteraz. Tej žene chcem veľmi pekne poďakovať,“ prezrádza Libuša.  

„Úplné som sa celá triasla, že odkiaľ zoberiem stroj. To ste mali vidieť, dva metre som skákala,“ smeje sa schuti.  „Spolu to všetci dáme, musíme veriť,“  vlieva nám nádej, pričom sa chystá opäť šiť.

Už ste čítali?

Marek 13 rokov tvorí pár s Rómkou: Keď to zistili kamaráti,…

Odhovárali ich. Vraj ju chce ten „gadžo“ len využiť, a potom ju odkopne.…

Príšerná karanténa v Gabčíkove? Omyl, Košičanka tvrdí, že mala…

Barboru na slovenskej hranici s Rakúskom obarila správa, že musí podstúpiť karanténu v Gabčíkove.…

Slovák z Taiwanu o tom, ako si krajina poradila s vírusom: Ak…

Cestovateľ a fotograf Aleš Tvrdý opísal, ako sa s vírusom…

Muž, ktorý porazil koronavírus: Zachovajte pokoj. Závažné na…

Muž, ktorému ako prvému v Nemecku potvrdili nákazu koronavírusom,…

Slovenka žijúca v Singapure nakrútila video, ako krajina bojuje…

Ingrid vo videu uviedla 8 konkrétnych príkladov, ako štát bojuje…

Uznávaný český neurológ: Deti do 3 rokov by sa vôbec nemali…

Mladí ľudia, ktorí trávia viac ako dve hodiny denne na Facebooku, nevedia…

Šéfka Profesie: Ľudia po 50-tke sa nedostanú ani na pohovor.…

Hosťom relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom bola Ivana Molnárová,…

Strávili sme noc v iglu pre bezdomovcov: Jeho výrobcov sa pýtali,…

Hoci sú Vianoce za dverami a väčšina z nás sa teší,…