Historik: Španielska chrípka skoro vyľudnila oblasti v Európe. Jej odlišnosti od dnešnej pandémie sú ale dôvod na optimizmus
Monika Hanigovská
Monika Hanigovská

Historik: Španielska chrípka skoro vyľudnila oblasti v Európe. Jej odlišnosti od dnešnej pandémie sú ale dôvod na optimizmus

Odpovede sme hľadali u Jaroslava Valenta z magazínu Historická revue.

Na ľavo kolorizovaný historický záber — Foto: FOTO: TASR - Martin Baumann, Instagram/yvonnegold99

BRATISLAVA 8. apríla - Svet sa pred sto rokmi zmietal v španielskej chrípke. Po dvoch rokoch si vydýchol, aby teraz opäť zabojoval proti neviditeľnému nepriateľovi. Vráťme sa spolu do minulosti a pozrime sa spolu na to, ako ľudstvo ovplyvnila španielska chrípka a čo by mohla urobiť s dnešným svetom - očami Jaroslava Valenta z magazínu Historická revue, archeológa – historika, podľa ktorého nebol v tom čase na španielsku chrípku pripravený prakticky nikto. Pozrite sa na svet v čase španielskej nákazy  - s prepojením na súčasnú pandémiu.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

#corona#coronaitaly#spanishflu#1918#coronaturkiye#mask

Príspevok, ktorý zdieľa AYV (@asagidayatakvar),

Ako svet v minulosti zmenila španielska chrípka, prípadne iné epidémie?

Pokiaľ hovoríme o španielskej chrípke, ktorá sa v Európe i po celom svete šírila v rokoch 1918 – 1920, musíme mať na pamäti, že tomu tak bolo v čase globálneho konfliktu, známeho ako prvá svetová vojna. Reálne dôsledky tohto vírusu a vysoké počty obetí si spočiatku preto nikto nevšímal a v záplave počtov padlých na frontoch tejto vojny spočiatku nevyvolávala táto choroba veľký rozruch. Až neskôr – koncom roka 1918 a v nasledujúcom roku 1919 sa desivé dôsledky pandémie naplno prejavili aj u civilného obyvateľstva.

Foto: Foto: Wikipedia.com

Dnes vedci a epidemiológovia odhadujú, že mohla postihnúť stovky miliónov ľudí a mohlo jej podľahnúť podľa niektorých odhadov 50 až 100 miliónov ľudí. Sú to však naozaj len veľmi hrubé odhady. Dnes je prakticky nemožné rekonštruovať presnú štatistiku obetí. Preto hovoríme naozaj len o odhadoch. V dejinách Európy je porovnateľnou katastrofou tzv. Čierna smrť, teda morová nákaza z polovice 14. storočia, ktorá postihla predovšetkým západnú časť kontinentu.

„V dejinách Európy to bol významný medzník, keďže niektoré oblasti zostali takmer vyľudnené.“

 

Kto sa podľa vášho názoru na španielsku chrípku viac pripravil. Bola to povedzme Európa, prezývaná ako starý svet, alebo skôr ten nový svet, teda Amerika?

V tomto čase nebol na španielsku chrípku pripravený prakticky nikto. Keď choroba po prvý raz prepukla 11. marca 1918 v americkom vojenskom tábore vo Funstone v USA (hovoríme len o prvých zaznamenaných prípadoch), stále pokračovala vojna. Americkí vojaci potom zaniesli ochorenie na frontové línie v Európe. V prostredí, kde sa vojaci tiesnili v úzkych zákopoch sa epidémia, pochopiteľne, ľahko šírila. Po skončení vojny v novembri 1918 ju zasa vracajúci sa vojaci rozniesli domov aj medzi civilistami, týmto spôsobom španielska chrípka nadobudla globálny charakter. 

Foto: FOTO: greelane.com

V odpovedi na túto otázku ale treba uviesť – nielenže nikto nebol na epidémiu pripravený, ale informácie o nej boli systematicky cenzurované a utajované vojnovou propagandou všetkých bojujúcich strán.

Ak by sa totiž poplašná správa o šíriacej sa chorobe dostala na jednotlivé bojiská, mohla by v armáde vyvolať rozvrat a to vojenské velenie nechcelo pripustiť. Preto často vojaci zomierali na neznámu chorobu, ktorá mala pomerne rýchly priebeh. S tým súvisí aj názov ochorenia „španielska chrípka", toto vírusové ochorenie rozhodne nepochádza zo Španielska, ale keďže Španielsko nebolo zapojené do vojny, mohla sa miestna tlač slobodnejšie zmieňovať o novom nebezpečnom ochorení a bola vlastne prvá, ktorá ho otvorene popísala... z tohto dôvodu sa začalo hovoriť o tejto epidémii ako španielskej.

Ako postupovala - prebiehala španielska nákaza?

Ako som už naznačil, šírenie choroby malo úzky súvis s prvou svetovou vojnou. Z vojenských táborov USA sa spolu sa americkými vojakmi choroba šírila najskôr vo francúzskych prístavoch, kde sa americká armáda vylodila. Treba spomenúť historickú okolnosť, že Spojené štáty sa zapojili v r. 1917 do vojny proti Nemecku po boku Francúzska a práve v r. 1918 sa realizoval rozsiahly presun viac než miliónovej americkej armády na západný front. Ako náhle sa choroba dostala do zákopov, už ju nebolo prakticky možné zadržať a v otrasných hygienických podmienkach zákopovej vojny sa šírila medzi vojakmi jednej aj druhej strany. Keď sa vojna skončila, vojaci španielsku chrípku rozšírili aj doma v zázemí medzi civilné obyvateľstvo.

Treba uviesť, že v tom čase bola väčšina populácie výrazne oslabená 4 rokmi vojny, nedostatku základných potravín a chudobou.  Aj preto zomieralo pomerne veľa aj mladých ľudí. Ďalšia vlna šírenia choroby nastala už v roku 1919 počas mierových rokovaní v Paríži, keď delegáti, politici, novinári a najrôznejší sprievodný personál rozniesol chorobu z Paríža a Európy prakticky do celého sveta.

Foto: FOTO: greelane.com

Viete nám povedať, či existovala aj nejaká konkrétna oblasť, ktorej sa nákaza úspešne vyhla? Alebo v nej zaznamenali malé číslo v rámci nakazenosti?

Obávam sa, že na túto otázku neviem odpovedať, nakoľko ani dnes nemáme presné údaje o počte nakazených a mŕtvych, v každom prípade vysoká úmrtnosť na neznámu novú chorobu bola hlásená prakticky z každého kúta sveta.

Čo sa dá predpokladať, že urobí koronavírus s dnešným svetom podľa historickej skúseností?

Samozrejme, nie som epidemiológ, aby som vedel čokoľvek predpovedať. Treba ale uviesť, že v porovnaní so situáciou v r. 1918 – 1920 sa tu objavujú tri zásadné odlišnosti.

Po prvé, aktuálne, chvalabohu, neprebieha žiaden globálny vojnový konflikt, ktorý by na bojiská koncentroval milióny mužov a zároveň, ktorý by devastoval naše ekonomiky, zdravotnícky systém a ktorý by populáciu oslaboval jednak chudobou či nedostatkom potravín a podobne. A to je myslím zásadný rozdiel.

Po druhé, nebola zavedená žiadna cenzúra (aspoň vo väčšine sveta – v prípade Číny sú o tom značné pochybnosti) o výskyte a rozsahu choroby tak ako to bolo v rokoch vojnovej propagandy počas prvej svetovej vojny. Voči nebezpečenstvu sa tak môžeme aktívnejšie postaviť a mobilizovať.

Americký Červený kríž volal do služby ako vyškolené sestry, tak aj nevyškolených dobrovoľníkov.
Americký Červený kríž volal do služby ako vyškolené sestry, tak aj nevyškolených dobrovoľníkov. Foto: Foto: cdc.gov

A po tretie, lekárska veda všeobecne za posledné storočie výrazne postúpila vpred. V r. 1918 – 1920 sa často liečili veľkými dávkami aspirínu či chinínu, ale prakticky neexistoval účinný liek, keďže nikto príčinu choroby nedokázal spočiatku zadefinovať. Dnes sme v popise ochorenia a metód predchádzania tejto pandémie omnoho ďalej. Navyše nám ekonomická situácia v Európe či v Spojených štátoch dovoľuje sústrediť pomerne veľké finančné i materiálne prostriedky na boj s priamymi či nepriamymi dôsledkami tejto aktuálnej choroby. 

„Po súčte týchto odlišností by sme mohli mať, myslím, dôvod na optimizmus a nepanikáriť."

Máme nejaké zachované zdroje, podľa ktorých vieme povedať, ako sa ľudia chránili v čase prepuknutia španielskej chrípky?

V čase pandémie španielskej chrípky sa pomerne v masovej miere (už po prevalení informácie o pandémii)  rozširovali letáky a plagáty s výzvou na dodržiavanie hygienických návykov, zakrývanie si úst a nosa. Koniec-koncov, vidíme aj z dobových fotografií, že mnohí obyvatelia európskych miest nosili rúška a uplatňoval sa aj zákaz cestovať verejnou dopravou bez zakrytia nosa a úst, tak ako to poznáme dnes. O nejakej jednotnej národnej či medzinárodnej politike boja proti tomuto vírusu tak ako to poznáme dnes sa však nedalo hovoriť.

Samozrejme, asi najúčinnejším opatrením, ktoré sa realizovalo aj v tom čase, bola izolácia chorých v často improvizovaných lazaretoch – nemocniciach, školách či iných priestoroch. Podobne ako dnes však na to doplácal zdravotnícky personál, ktorý prichádzal do styku s týmto ochorením.

Už ste čítali?

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…