Nepremeškajte! Už čoskoro nočnú oblohu rozžiari nádherný ružový supermesiac
Nezmeškajte nebeské divadlo. Mesiac si pre vás pripravil krásne predstavenie aj v apríli.
BRATISLAVA 6. apríla - Vo februári mohli milovníci pozorovania hviezdnej oblohy sledovať snehový supermesiac, v marci červí a v apríli si taktiež prídu na svoje. V noci zo 7. na 8. apríla budú môcť pozorovať ružový supermesiac. Dostal prívlastok „ružový“ na základe farby kvetov rastliny flox šidlolistý, ktorá v tomto období kvitne.
Osvetlená časť Mesiaca
Mesiac obieha okolo Zeme, čo spôsobuje, že pozorovateľ na Zemi vidí, ako sa mení osvetlená časť Mesiaca. „V prípade, že sa Mesiac nachádza na oblohe v blízkosti Slnka, nastáva nov, kedy ho nevidíme. Od novu sa pohybuje smerom na východ, až príde do takzvanej prvej štvrti, kedy pripomína písmeno D, ľudovo sa tomu hovorí, že dorastá. Nasleduje spln, kedy sa Mesiac nachádza presne na opačnej strane oblohy ako Slnko. Keď Slnko zapadá, Mesiac vychádza. Vtedy je pozorovateľný počas celej noci a je osvetlená celá privrátená strana Mesiaca. Ďalej ide posledná štvrť pripomínajúca písmeno C, až nastane opäť nov. Perióda, s akou sa opakujú jednotlivé mesačné fázy, trvá približne 29 dní. Odborne tomu hovoríme takzvaná synodická perióda,“ opisuje pre Dobré noviny astrofyzik Patrik Čechvala z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie UK.
Mesiac má však k Zemi privrátenú vždy jednu stranu. „To je spôsobené takzvanou viazanou rotáciou, kedy sa doba obehu telesa rovná dobe, za ktorú sa otočí okolo svojej osi. V prípade Mesiaca je to približne 27 dní, pričom ide o takzvanú siderickú periódu. Vidieť, že je o niečo menšia ako perióda, s ktorou sa opakujú fázy. To je spôsobené ešte dodatočným pohybom, a to obehom samotnej Zeme okolo Slnka, čo spôsobuje, že Slnko sa takisto po oblohe zdanlivo pohybuje. Pokým teda nastane rovnaká konfigurácia, aby nastal napríklad spln, trvá to o niečo dlhšie ako samotná siderická perióda,“ dodal.
Fotografie hovoria za všetko
Obežná dráha Mesiaca okolo Zeme však nie je kruhová, ale je eliptická. „To spôsobuje, že vzdialenosť Mesiaca od Zeme sa mení v intervale približne od 360-tisíc do 400-tisíc kilometrov. Priemerná vzdialenosť je približne 380-tisíc kilometrov,“ vysvetlil Čechvala.
Najbližší bod Mesiaca k Zemi sa nazýva perigeum a najvzdialenejší apogeum. „V prípade, že sa Mesiac nachádza v období, keď nastáva spln v blízkosti perigea, nastáva jav, ktorý sa ľudovo nazýva supermesiac. Mesiac je vtedy na oblohe približne o 7 % väčší oproti priemernej uhlovej veľkosti a približne o 15 % jasnejší. Túto zmenu si však všimne predovšetkým už natrénované oko. Ideálne je túto zmenu možné badať pri porovnaní fotografií z klasického splnu a supermesiaca,“ objasnil astrofyzik.
Prečo je aprílový supermesiac ružový?
Aprílový supermesiac budú môcť pozorovať aj Slováci v noci zo 7. na 8. apríla. „Mesiac bude vychádzať na východnom horizonte po západe Slnka približne o pol siedmej. Blízko horizontu bude mať sprvu naoranžovelú farbu, podobne ako Slnko, keď zapadá alebo vychádza. Neskôr počas noci vystúpi vyššie a bude jasne svietiť bielym odrazeným slnečným svetlom. Pozorovateľný tak bude počas celej noci pre všetkých, ktorí už budú mať Slnko pod horizontom a jasné počasie. Samotný spln sa však neodohráva počas celej noci, ale je to moment, kedy je Mesiac presne na opačnej strane voči Slnku,“ objasnil s tým, že tento okamžik nastane o 4:34 hod. stredoeurópskeho letného času.
V perigeu sa podľa jeho slov bude nachádzať už 7. apríla krátko po ôsmej hodine večer stredoeurópskeho letného času. Aprílový supermesiac dostal prívlastok ružový. „Nie je to tým, že by bol sfarbený do ružova. Tento prívlastok dostal na základe farby kvetov rastlinky flox šidlolistý, ktorá sa hojne pestuje napríklad v Severnej Amerike a v tomto období práve kvitne. Tento spln je však zaujímavý aj z iného pohľadu. Je to prvý spln po jarnej rovnodennosti a na jeho základe sa počíta dátum Veľkej noci,“ uzavrel Patrik Čechvala.
