Do riek sa vrátia lososy a úhory: Odstraňovanie doteraz najväčšej priehrady v Európe finišuje
Odstraňovanie doposiaľ najväčšej vodnej priehrady v Európe sa krok po kroku blíži ku koncu.
NORMANDIA 3. apríla - Francúzsko začalo s búraním 36-metrovej priehrady Vezins na rieke Sélune ešte v júni minulého roka.
Ako sa píše na stránkach organizácie European Rivers Network, v roku 2021 by sa malo v rámci dlhoročného projektu začať s búraním menšej priehrady na rieky - La Roche Qui Boit. Projekt ráta s obnovením prirodzenej riečnej krajiny a s návratom lososov a úhorov do rieky i do zálivu Mont-Saint-Michel.
Voda s nízkou kvalitou
Priehrady s vodnými elektrárňami spustili do prevádzky v 20. a 30. rokoch minulého storočia. Dnes sú však ich nádrže naplnené sedimentom, vytvárajú nízke zisky a v lete hostia toxické riasy.
„V tejto chvíli je odstránených už 95 percent priehradného múru,“ informuje na svojej stránke na Facebooku WWF (Svetový fond na ochranu prírody) Slovensko.
Návrat života do riek
„Odstránenie priehrady Vezins je ďalším signálom revolúcie v európskom prístupe k riekam. Namiesto budovania nových priehrad sa pozornosť krajín sústredí na obnovu biodiverzity a návrat života do riek,“ povedal prezident European Rivers Network (ERN) Roberto Epple ešte v júni minulého roka.
„Po odstránení priehrady príroda dokáže veľmi rýchlo obnoviť život na rieke. Teším sa, keď uvidím okolo Mont-Saint-Michel opäť plávať lososy, keď sa budú po rieke Sélune vracať na svoje niekdajšie neresiská. Bude to po prvý raz odvtedy, keď boli moji starí rodičia ešte deti,“ doplnil Epple, ktorý tento proces sleduje od začiatku.
Za odstránenie priehrady bojoval 20 rokov.
Aj malé vodné elektrárne sú hrozbou
Priehrady, malé vodné elektrárne a ďalšie umelé bariéry patria medzi najväčšie hrozby pre ekosystém riek. Bránia migrácii rýb a menia prirodzene tečúcu rieku na bazény so stojatou vodou s nízkym obsahom kyslíka, čo prispieva k ďalšiemu poklesu biodiverzity v riekach. Sladkovodné ryby tak dnes vo svete i u nás patria medzi najohrozenejšie druhy živočíchov.
Na Slovensku zažívame rozmach malých vodných elektrárni. Epple sleduje aj situáciu v našej krajine. V jednom z rozhovorov pre WWF Slovensko povedal, že podobná situácia je aj v iných krajinách vo východnej Európe, na Balkáne, dokonca aj vo Francúzsku.
Nie sú zdrojom zelenej energie
„Malé elektrárne niekde budujú s podporou štátu ako obnoviteľný zdroj energie. Túto politiku treba zmeniť, nejde o zelený zdroj energie. Objem energie, ktorý prinesie malá vodná elektráreň do siete, je malý v porovnaní s veľkými dopadmi na život rieky,“ vysvetľuje.
Hlavným cieľom budovania takýchto elektrárni je podľa jeho slov generovanie zisku a nie rozvíjanie obnoviteľných zdrojov energie. „Malé elektrárne nie sú dobré rovnako ako veľká priehrada, pretože je ich na rieke veľa. Pamätám si, keď ste stavali Gabčíkovo, a viem, aké hodnoty sme stratili,“ spomína.
„Verím, že sa vám podarí tento trend zvrátiť. Viete napríklad, že i pri Hainburgu mala stáť priehrada? Verejnosť sa však proti tomu postavila a dnes je tu národný park,“ uzavrel.
