Dobré noviny
Jej žiaci nemajú internet. Obetavá učiteľka nosí deťom zadania priamo do schránky
Dominika Pacigová
Dominika Pacigová

Jej žiaci nemajú internet. Obetavá učiteľka nosí deťom zadania priamo do schránky

Na snímke je pani učiteľka Jana Karľová, Ilustračná snímka
Na snímke je pani učiteľka Jana Karľová, Ilustračná snímka — Foto: Facebook - Juraj Hipš - SPOLU zlepšíme školstvo / Gaštanový koník

Vyberá farebné, veselé a zaujímavé zadania, aby si deti pri ich vypracovaní niečo zopakovali, zapamätali, ale aj zabavili sa. Teší ju, že sa pridávajú aj ďalší učitelia. 

HUMENNÉ 4. apríla - Jana Karľová sa od roku 1987 venuje vzdelávaniu rómskych detí s mentálnym postihnutím na základnej škole. Posledných trinásť rokov učí na Špeciálnej základnej škole v Humennom. Zatiaľ čo mnohí slovenskí žiaci dostávajú zadania cez internet, väčšina jej študentov nemá ani počítač. Veľkou prekážkou bezkontaktného vzdelávania je aj zdravotné znevýhodnenie detí, práve preto začala rozmýšľať, akým spôsobom by im mohla pomôcť. Prišla s myšlienkou zadaní, ktoré dostávajú do poštovej schránky. Vypracované úlohy nehodnotí známkou, žiaci dostávajú len písomné pochvaly a povzbudenia. 

„Nezameriavam sa na nové učivo, iba na úlohy súvisiace s opakovaním. Vyberám zadania farebné, veselé a zaujímavé, aby si dieťa pri ich vypracovaní niečo zopakovalo, zapamätalo, ale aj zabavilo sa. Dôležité je, aby ich dokázalo vyriešiť samo,“ hovorí pre Dobré noviny učiteľka Jana Karľová, ktorá bola v roku 2018 nominovaná na ocenenie Učiteľ Slovenska.

V rozhovore s Janou Karľovou sa dozviete:

  • ako vyzerá deň učiteľa v dnešných dňoch,
  • s akými problémami bojujú nielen učitelia, ale aj žiaci,
  • prečo sa rozhodla roznášať študentom zadania do poštových schránok,
  • o aké úlohy ide, 
  • akým spôsobom hodnotí žiakov.

Ako vyzerá v dnešných dňoch deň slovenského učiteľa? 

Prvé dni vznikal chaos, nervozita z diania okolo, sledovali sme nové informácie, no postupne sme sa začali upokojovať a pravidelne komunikovať s vedením školy. Vošli sme do nového sveta vzdelávania, v ktorom ešte nemáme vytvorené podmienky, ale hlavné je, že som obklopená ľuďmi, ktorým nechýba chuť.

Čo priniesla podľa vás koronakríza do života slovenských učiteľov, rodín a detí? 

Vnímam to ako výstražný prst, aby sme sa na chvíľu zastavili a uvedomili si, že na prvom mieste je ľudský život, zdravie a rodina. Že nie je podstatné, aké mám auto či kabelku, že vôbec nezáleží na tom, či máme jemne perlivú alebo neperlivú minerálku. Teraz si uvedomujem, aké sú potrebné počítačové zručnosti, ale aj empatia s tými, čo doma také vymoženosti nemajú. Bez školy sú aj deti s ťažkým zdravotným znevýhodnením, ktoré s veľkými problémami zvládajú danú situáciu.

Neverili sme našim starým rodičom pri rozprávaní podobných historiek, že by sa niečo podobné mohlo zopakovať v dnešnej dobe. Neboli sme na to pripravení ani v zdravotníctve, ani v sociálnej oblasti či školstve. Uvedomujem si, že problém je aj v rodinách, kde sa päť detí strieda na jednom počítači alebo tam, kde dvaja učitelia zdieľajú jeden notebook. Koronakríza priniesla podobné zamyslenia do všetkých rodín. Verím, že sa z toho poučíme, nájdeme riešenia a keď odložíme rúška, úsmev na tvárach bude väčší a podanie ruky ešte mocnejšie.

Čomu by sa podľa vás mali učitelia v týchto dňoch vyhnúť? 

Určite by sme sa mali vyhnúť nezmyselným zadaniam z teórie športovej prípravy, nemali by sme trvať ani na preberaní nového učiva.​ Zdieľam názor Ľubky Noščákovej, že „dištančné vzdelávanie je nové, dobrovoľné, nespadá do foriem vzdelávania základnej školy. Učitelia a rodičia nemajú nijako zákonom upravený spôsob výuky mimo školy. Bez dohody s vedením školy by deti nemali byť ani hodnotené známkou“. 

Mali by sme dbať na to, aby sa nestratil kontakt so žiakom, aby predkladané zadania boli pre žiakov príťažlivé, tvorivé, no najmä zo života. Môžeme sa zamerať na všedné činnosti dňa v rodine. Viem si predstaviť realizáciu matematického cvičenia v kuchyni pri príprave palaciniek alebo dokonca pokusy z chémie o znižovaní povrchového napätia kvapalín, aby deti nesedeli celé dopoludnie pred monitorom, ale práve naopak.

V škole využívajú tradície a sedliacky rozum 

Vy ste v týchto dňoch nielen pani učiteľkou, ale aj poštárkou, ktorá sa rozhodla pomôcť žiakom, ktorí nemajú pripojenie na internet. Študentom špeciálnej základnej školy pripravujete zadania, ktoré im následne dávate do schránok. Ako vznikla táto myšlienka? 

Keď sa začali na sociálnych sieťach množiť rôzne dostupné portály a aplikácie na online formu vzdelávania, uvedomila som si, že väčšina našich žiakov nemá možnosť pripojenia na internet, nemajú počítače a väčšina z nich nemá ani mobilný telefón.

Veľkou prekážkou bezkontaktného vzdelávania našich detí je aj ich zdravotné znevýhodnenie, teda mentálne postihnutie, kedy je potrebná individuálna pomoc aj pri práci s informačno-komunikačnými technológiami. Preto som začala rozmýšľať, ako mojim deťom pomôcť. V škole využívame tradície a sedliacky rozum našich predkov, preto som sa rozhodla ísť cez jednoduchú poštu. Zadania teda dostávajú do schránok.

Na snímke je pani učiteľka Jana Karľová, ktorá roznáša deťom úlohy do schránok.
Na snímke je pani učiteľka Jana Karľová, ktorá roznáša deťom úlohy do schránok. Foto: Facebook - Juraj Hipš - SPOLU zlepšíme školstvo

Koľkým slovenským rodinám pomáhate takýmto spôsobom?

V tomto školskom roku mám štyroch žiakov, ktorí sú v deviatom ročníku. Tri rodiny spolupracujú pravidelne. 

Ide len o žiakov, ktorých vyučujete vy? 

Nakoľko zatvorenie škôl na dlhší čas bolo neočakávaným prekvapením aj pre rodičov, aj oni začali doma rozoberať možnosť vzdelávania. V meste Snina dlhodobo spolupracujem s rómskymi rodinami cez občianske združenie Gaštanový koník, čo znamená, že ma poznajú. Keďže mám k nim bližšie ako ich učitelia, oslovili mňa. Veľmi rýchlo sa k nim pridali aj ďalší. Neskôr vysvitlo, že deti mali zadania od svojich vyučujúcich, no moje sú asi ľahšie. Okrem žiakov mojej triedy sa venujem ešte pätnástim deťom od materskej školy po deviaty ročník základnej školy zo Sniny a Humenného.

Pravdepodobne ide o náročný proces, nakoľko sa žiaci učia v domácom prostredí. Akým spôsobom sa snažíte upútať ich pozornosť? 

Oboznamujem sa s jednotlivými tematickými plánmi podľa ročníka základnej školy. Nezameriavam sa na nové učivo, iba na úlohy súvisiace s opakovaním. Vyberám farebné, veselé a zaujímavé zadania, aby si dieťa pri ich vypracovaní niečo zopakovalo, zapamätalo, ale aj zabavilo sa. Dôležité je, aby ich dokázalo vyriešiť samo.

Zadania dostávajú v pondelok 

Aké zadania dostávajú do schránok?

Každé dieťa má svoje portfólio s označením, kde ukladáme všetky vypracovania. Ak nerozumie úlohe alebo ak ju nedokáže vyriešiť, napíše mi odkaz. Najkrajší odkaz som dostala od prváčika Majka so slovami „Pani učiteľka, ja by som chcel plastelínu“.

Podľa schopnosti dostávajú deti jedno až tri zadania na jeden deň. Nájdu tam aj omaľovánky, krížovky, recepty a rôzne jednoduché návody na kreatívne tvorenie. K návodom pridám aj materiál. Takže deti si zhotovia vlnenú bábiku, jednoduchý model lietadla, rúško z papierovej vreckovky a podobne. Ani nevedia ako, no zopakujú si vybrané slová, násobilku či fyziku.

Archívna snímka, žiaci maľujú.
Archívna snímka, žiaci maľujú. Foto: Facebook - Gaštanový koník

Majú aj presne stanovený termín, dokedy musia úlohy vyriešiť? 

Deťom pripravujem a odovzdávam zadania vždy v pondelok, pričom mi donesú vypracované úlohy za predchádzajúci týždeň. V Snine mi donesú vypracované zadania do mojej poštovej schránky.

Dostávajú za vypracovanie úloh aj známky? 

Nie, za tieto zadania známky nedávam, ale píšem im písomné pochvaly a povzbudenia.​

S akými ohlasmi sa stretávate?

Ako učiteľka žiakov z rómskej osady Podskalka pri Humennom pracujem v škole posledných trinásť rokov. V tej škole som začínala svoje pedagogické pôsobenie už v roku 1987. Dnes poznám rodičov i starých rodičov niektorých žiakov. Ako triedni učitelia často navštevujeme rodiny našich detí, preto nevnímame ohlasy od najbližšieho okolia.

Stále viac som si však uvedomovala absenciu realizácie vzdelávania v komunite, kde nemajú prístup na internet. Na sociálnej sieti Facebook som založila skupinu Škola cez poštovú schránku. Za päť dní sa k nej pridalo skoro 300 členov – učiteľov. Tam spoločne hľadáme riešenia, zdieľame rôzne zadania a pracovné listy pre deti od materskej školy až po tínedžerov, zdieľame dobré nápady či navrhujeme riešenia.

Chce, aby z jej žiakov boli dobrí ľudia 

Čo pre vás vaša práca znamená?

Mám možnosť stretnúť každý deň človeka, rozprávať sa, smiať sa i spievať. Môžem byť vonku, keď svieti slnko, sedieť v triede, keď prší. Ja odovzdávam skúsenosti a vedomosti, no aj ja mám možnosť učiť sa. Pre mňa je to šťastie.

Akým spôsobom vyučujete žiakov počas bežných dní? 

Možno sa teraz bude niekomu zdať moje vyjadrenie príliš tvrdé, ale vieme, že z mojich žiakov nebudú právnici, lekári ani inžinieri. Ale aj k vymenovaným profesiám sú potrební dobrí pestovatelia zeleniny, upratovačky či ošetrovatelia zvierat. Počas vzdelávania však dbám na to, aby z mojich žiakov boli dobrí ľudia. Aby vedeli vypestovať zemiaky, posadiť kvety, navariť polievku, prišiť gombík, postarať sa o deti, nájsť si prácu, aby vedeli chlieb nielen jesť, ale aj ho piecť.

Využívam projektové a zážitkové vyučovanie, občas učím aj v kroji. Nerobí mi problém doviezť do školy koňa, pozvať na vyučovanie 90-ročné babky s krosnami či ukrajinskú národnú maliarku. Deťom sa snažím ukázať, že vzdelanie je to najpodstatnejšie, čo človeka dovedie k dobrej práci a šťastnému životu.

Archívna snímka, žiaci v škole.
Archívna snímka, žiaci v škole. Foto: Facebook - Gaštanový koník
Archívna snímka
Archívna snímka Foto: Facebook - Jana Karľová
Na snímke je Jana Karľová spolu so žiakmi.
Na snímke je Jana Karľová spolu so žiakmi. Foto: Facebook - Jana Karľová
Na snímke je pani učiteľka Jana Karľová.
Na snímke je pani učiteľka Jana Karľová. Foto: Facebook - Jana Karľová

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z PREŠOVSKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?