Sociológ Vašečka: Matovič sa utápa v mikromanažmente, pýtať sa ľudu na blackout je nebezpečné
Nová vláda prevzala krajinu v mimoriadne ťažkej situácii. O tom, ako sa jej darí, prišiel do štúdia Dobrých novín porozprávať uznávaný sociológ Michal Vašečka.
BRATISLAVA 2. apríla – Nova vláda prevzala krajinu v mimoriadne ťažkej situácii. Každý jeden deň je v čase pandémie koronavírusu veľkou skúškou politických, odborných aj manažérskych schopností každého člena vlády a najmä premiéra. Ako si súčasná vládna garnitúra vedia, ale aj ako sa správajú Slováci v tejto krízovej situácii, hodnotil v talkšou KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom sociológ Michal Vašečka.
Vašečka tvrdí, že čas nám všetkým začal plynúť veľmi rozdielne. Preto sa ani nestihlo hodnotiť, čo vlastne pre Slovensko znamená nová koalícia do budúcnosti. „Dnes sme v situácii, keď sa každý deň mení doslova hodinami,“ vysvetľuje pre Dobré noviny Michal Vašečka s dodatkom, že situácia začína byť trochu chaosom.
Pýtať sa ľudí môže byť nebezpečné
Sociológ pripomína, že svojimi poslednými myšlienkami ohľadom „vypnutia Slovenska", o ktorom by sa chcel radiť s vrejnosťou, premiér Igor Matovič opäť prináša prvky priamej demokracie (napr. anketa ohľadom volebného programu), ktoré má veľmi obľúbené, a teda to nie je u neho nič nové.
Jedným dychom ale dodáva: „V tomto prípade by som bol veľmi opatrný, ba priam by som vyzýval ľudí v novej vláde, aby to nerobili. Pretože ľudia – vrátane nás dvoch – nie sú plne kompetentní na to, aby posúdili informácie v ich komplexite... Práve tí, ktorí rozhodujú, musia v jednej chvíli urobiť rozhodnutie aj za cenu toho, že to niekoho poškodí, že nebude dokonalé, ale lepšie je nejaké rozhodnutie a rýchle, ako pýtať sa ľudí.“
Podľa Vašečku majú ľudia v takýchto situáciách tendenciu správať sa ako nekompetentná masa, zároveň pripomína, že to nie je myslené neúctivo – ľudia jednoducho podliehajú davovej psychóze, vrátane neho samotného. „Pýtať sa ľudí môže byť veľmi nebezpečné. Dokonca by som to ešte aj obrátil v tom zmysle, že je to trošku únik pred zodpovednosťou. Keď sa spýtam ľudí a potom urobím, čo chcú, potom som takzvane krytý. Toto mi nesedí so serióznou politikou,“ uviedol odborník.
Premiér sa utápa v mikromanažmente
Vašečka si zároveň myslí, že v novej vláde v mnohých prípadoch chýbajú skúsenosti s vládnutím. „Napríklad ministerka Kolíková od začiatku okamžite nastúpila a musím teda povedať, že to seká mimoriadnym tempom. Prečo? Ona tu skúsenosť má,“ vysvetľuje sociológ.
Problém u premiéra vidí v tom, že svojím spôsobom pokračuje v kampani a pokračuje v tej práci, ktorú ako opozičný politik robil v mnohých ohľadoch dobre. „Teraz sa utápa v mikromanažmente. On nemá na tlačovkách stáť dve hodiny a rozprávať. To nie je jeho úloha. Nemá riešiť drobné veci,“ tvrdí Vašečka.
Stále čerstvého premiéra Matoviča chváli za jeho autentickosť a za to, že je dobrým komunikátorom. Zároveň sa ukazuje aj to, ako viedol OĽaNO - ako „majiteľ firmy", ktorý o všetkom rozhoduje.
Prioritou by mala byť príprava zdravotníctva
Vašečka dodáva, že ak by nastúpila hocijaká iná vláda, ani ona by nemala niektoré veci pod kontrolou. Prioritou najbližších týždňov by podľa neho teraz malo byť pripravenie zdravotníctva na to, že situácia môže byť veľmi vážna.
„Potom môžeme začať otvárať ekonomiku a vrátiť sa do možno nie do tých koľají, na aké sme boli zvyknutí, no minimálne vrátiť mnohých ľudí do svojich pozícií, lebo sme pripravení. Je to čas, ktorý si kupujeme. Ekonomiku sme vypli, aby sme zachránili životy,“ vysvetľuje a upozorňuje, že koncepciu tejto prípravy zatiaľ nevidí: „Iba vypnúť Slovensko je dnes už málo."
Prečo sme tak disciplinovaní?
Disciplína Slovákov napríklad pri dodržiavaní nosenia rúšok sa vraj dá vysvetliť viacerými faktormi. Je to napríklad obava, strach, ktorým sa do nejakej miery naplnení všetci, a ak nie o seba, tak o svojich blízkych. Ďalším faktorom je stav slovenského zdravotníctva, čo môže byť problémom.
Časté nám je aj podriaďovanie sa autoritám. „My vieme na autority, ktoré nás logicky presvedčia o svojej pravde, vieme na nich veľa dať. Aj premiér Pellegrini, aj premiér Matovič boli presvedčiví," myslí si Vašečka. K noseniu rúšok vo veľkom podľa neho prispela aj miera konformizmu Slovákov - keď napríklad nebolo povinné nosiť ich, bol človek s rúškom za divného.
„Toto všetko vytvorilo takú zvláštnu zmes toho, že slovenská spoločnosť, ktorá inak nie veľmi akceptuje všetky predpisy a nie vždy dodržiava všetky zákony pravidelne, sa zrazu ukázala ako jedna z najposlušnejších v celom regióne," hovorí sociológ.
Pripomína však, že súhlas s tým, čo sa deje, sa môže veľmi rýchlo strácať, ak vyjde najavo, že politici nevedia, čo majú robiť. „Ja sa presne bojím, že sme na hrane toho zlomu, keď ľudia tento týždeň a ďalší uvidia, že vláda je v podstate v niečom bezradná," zamýšľa sa.
Ako sa zmení svet?
Hoci sa po kríze zrejme množstvo ľudí vráti „do starých koľají" bez výraznej zmeny, Vašečka nie je až taký pesimista. „Podľa mňa veľká časť obyvateľstva - až nadkritické množstvo využije v najlepšom slova zmysle na získanie istej pokory voči životu, na to, aby sme viac počúvali expertov a vnímali globálne ohrozenia," tvrdí.
Jeden z mála pozitívnych záverov tejto krízy podľa neho môže byť to, že začneme byť reflexívnejší. „Cítim, že sa to niekde - nemám to overené, nemáme výskumy, ani sa s ľuďmi o tom nemôžem priamo porozprávať - ale vidím to na internete, že reflexivita veľmi rastie," uzatvára.
Viac sa dozviete v priloženom videorozhovore.
