Španielsku chrípku mohli poraziť iba rúška a karanténa. Na svedomí má viac životov ako vojna
Svet pred sto rokmi sužovala pandémia, ktorej v svetovej histórii konkuruje len mor v stredoveku. Španielskou chrípkou sa nakazila tretina sveta a na rozdiel od dnešných podmienok, lekári nemali k dispozícii ani lieky, ani prístroje.
BRATISLAVA 22. marca – Svet pred viac ako sto rokmi bojoval s dvomi výzvami – 1. svetovou vojnou a pandémiou chrípky, ktorá odvtedy nemala obdobu. Španielska chrípka má na svedomí viac životov, ako padlo počas vojny.
Odhaduje sa, že sa počas dvoch rokov sa chrípkou nakazila tretina planéty, asi 500-miliónov ľudí. Zomrelo približne 50 miliónov z nich, aj keď názory na počty mŕtvych sa rôznia.
Najviac ohrození - mladí a zdraví
Vírus sa navyše vyznačoval nezvyčajnou charakteristikou. Najvyššiu mieru úmrtnosti dosahoval v skupine mladých a zdravých dospelých vo veku 15 až 34 rokov, rizikovou skupinou boli aj mladšie deti ako 5 rokov.
Takmer polovicu všetkých úmrtí tvorili mladí ľudia vo veku 20 až 40 rokov. Osoby nad 65 rokov mali najväčšiu šancu na prežitie. 99 percent všetkých úmrtí v dôsledku chrípky bolo v skupine mladších ako 65 rokov.
Jednou z teórií, prečo tomu tak bolo, je, že ľudia, ktorí sa narodili pred rokom 1889 už mohli mať príležitosť vystaviť sa podobnému typu vírusu, a takto si vybudovali schopnosť čiastočne sa pred ním ochrániť.
Dnes by prežilo viac ľudí
Dnes si však treba uvedomiť aj podmienky, v ktorých sa lekári a pacienti pred sto rokmi nachádzali. Bol koniec svetovej vojny a o očkovaní či antibiotikách ľudia tej doby ešte ani nepočuli.
Celá záchrana životov sa orientovala len na nefarmaceutické spôsoby ako izolácia chorých, karanténa, zvýšenie osobnej hygieny, nosenie rúšok a umývanie rúk. Došlo k obmedzeniu pohybu osôb a zakázali sa hromadné akcie. Počet obetí by v dnešných podmienkach bol zrejme nižší.
Prvý zaznamenaný prípad pochádza z marca 1918 zo Spojených štátov. Vojak Albert Gitchell sa vo vojenskom tábore v Kansase sťažuje na bolesť krku a horúčku. Ešte v ten deň lekára vyhľadá ďalších sto vojakov.
Počet chorých aj v ďalšie dni stále narastá. Gitchell zrejme nie je prvý nakazený človek na svete, len o nikom pred ním sa záznam nezachoval.
Nevznikla v Španielsku
Zavádzajúci je aj názov „španielskej“ chrípky. Španielsko nie je miestom pôvodu nebezpečného vírusu. Chorí masívne pribúdali v mnohých krajinách, ale oficiálne zdroje a cenzurovaná tlač o tom nepísali. Španielsko bolo prvou krajinou, ktorá upozornila na vysoký počet chorých ľudí v Madride.
Vírus bol pôvodne schopný infikovať len vtáky. Dodnes sa nevie, prečo k prenosu na človeka došlo, ale vysoká fluktuácia ľudí počas vojny a na jej konci zaručila jeho rozšírenie do celého sveta.
Čínski robotníci
Dlho sa šírila aj teória, podľa ktorej, za rozšírením nákazy do Európy sú americkí vojaci. „Nie je to pravda. Rozšírila sa pravdepodobne z Číny, tak ako väčšina vtáčích chrípok,“ povedal pre Denník N virológ profesor Fedor Čiampor.
Počas vojny malo v Európe pracovať 140-tisíc čínskych robotníkov. Chrípka sa do postihnutých oblastí vracala v troch vlnách. Trvalo dva roky, kým sa vytratila úplne.
