Dušana dcérke sľúbila, že sa jej pre rúško nebudú smiať. Svojím príspevkom zmenila vnímanie tisícok Slovákov
Klaudia Fiolová
Klaudia Fiolová

Dušana dcérke sľúbila, že sa jej pre rúško nebudú smiať. Svojím príspevkom zmenila vnímanie tisícok Slovákov

Keď jej dcéra plakala kvôli poznámkam detí na jej rúško a Dušana jej sľúbila, že sa postará o to, aby to aj ostatní nosili, ešte sama netušila, že sa to naozaj tak stane.

Dcérka Dušany má Aspergerov syndróm a prechádzku pre ňu v prírode sú veľmi dôležité — Foto: Archív: Dušana Mazorová

BRATISLAVA 17. marca - Dušana mala podozrenie na koronavírus, preto urobila všetky potrebné opatrenia. Aby informovala svojich známych a podala relevantné informácie o jej stave a prebiehajúcej domácej karantáne, napísala dlhý príspevok na Facebooku, ktorý vyvolal verejnú diskusiu. Ako to momentálne naozaj vyzerá v jej domácnosti a ako sa stará o svoje detičky, nám prezradila v rozhovore. 

Príspevok napísala, lebo chcela, aby sa ľudia správali zodpovedne

Na testy do nemocnice ste išli z vlastnej iniciatívy. Vaše stery predsa neposlali na testy. Informovali vás odvtedy, prečo to tak lekári nespravili?

Pôvodne som prišla 6. marca na pohotovosť s tým, že mám od príchodu z kúpeľov v Poľsku (29. februára) postupne zvyšujúcu sa teplotu hlavne v noci, zimnicu, následne prišli bolesti hlavy, kĺbov a svalov. Prišla som aj s celou anamnézou od mojich vyšetrujúcich lekárov aj s RTG snímkom ohľadne môjho problému s ľavým bedrovým kĺbom a bolesťami v ľavej nohe. Predpokladala som totiž, že buď mám teda mojou prehnanou pracovitosťou oslabenú imunitu natoľko, že ma dobehla chrípka, alebo som termálnou vodou uškodila kĺbu a nahnala si zápal. V danú sobotu sme boli v Poľsku bez vedomosti o tom, že by tam hrozil koronavírus. Postrehli sme iba info o Taliansku v spojitosti s karnevalom v Benátkach. Keďže v nasledujúci piatok už bol známy prvý prípad koronavírusu, tak ošetrujúca lekárka v Lekárskej službe prvej pomoci v Martine podľa mňa úplne správne reagovala tak, že ma poslala na urgentný príjem do Fakultnej nemocnici v Martine. Na pohotovosti mi totiž nevedeli spraviť CRP vyšetrenie, aby ma mohli poslať domov iba s antibiotikami či na zápal alebo chrípku, ale mala som nález v moči. Na urgente som sa takisto priznala hneď pred dverami, že mám zdravotné ťažkosti po príchode z Poľska. Oni ma zas okamžite poslali na infekčné oddelenie s tým, že potrebujú mať od nich vyjadrenie, či pacienta pri kontakte so zahraničím môžu vyšetriť. Vtedy som po ošetrovateľovi, ktorý mi dal rúško a poslal ma na infekčné s tou mojou potenciálnou chrípkou alebo zápalom, ale so zimnicou a šialenou bolesťou hlavy zazrela, či to myslí vážne, ale s odstupom času si myslím, že na urgente postupovali najlepšie, ako mohli a mali.

Na infekčnom oddelení mi sestrička znovu pred budovou oznámila, že musím počkať vonku, kým sa dohodnú na postupe môjho vyšetrenia lekári medzi urgentom a infekčným. Následne ma zavolali sestričky dnu do budovy a okamžite mi urobili stery z nosa a hrdla. Na základe toho, že som teda bola v nie rizikovej zóne, teda v Poľsku, ma poslali znova na urgent pre komplexné vyšetrenia. Na urgente mi urobili komplet vyšetrenia, dali mi infúziu a na moju žiadosť kvôli silnej bolesti hlavy Novalgin, zabalili ma do deky a nechali oddychovať. Následne pri zisťovaní, aký záťažový pracovný týždeň (aj napriek horúčke) som mala za sebou, sme uzavreli diagnózu ako absolútnu vyčerpanosť s nedostatkom spánku a virózou. V tej chvíli mi naozaj prišiel koronavírus ako niečo cez čiaru, a vážne som túžila len po antibiotikách a mojej posteli. Dostala som lieky na spánok a povinný oddych s odporúčaním, že nech teda ostaneme ešte týždeň doma všetci s rodinou, aby sme pre istotu naozaj koronavírus mohli vylúčiť.

Sobotu a nedeľu som komplet celú prespala v horúčkach, zimnici, v bolestiach kĺbov a svalov a v mojom prípade s minimálnym kašľom. V pondelok som zavolala naspať do nemocnice s vedomím, že mám celkom ťažký víkend za sebou, tak sa informujem, ako dopadli moje testy na koronavírus, lebo som po víkende zbitá ako pes a mám dve malé deti, ktoré začínajú kašlať a ten takmer 2-ročný má prekonaný zápal pľúc spôsobený RSV vírusom, a zároveň aj šelest na srdci. Moje obavy začínali byť opodstatnené. Sestrička ma v systéme nevidela. Následne mi volal späť lekár, ktorý ma teda prijal na infekčnom, že keďže som nebola v rizikovej zóne, tak nemal dôvod posielať moje testy do Bratislavy. Nechystám sa však podávať žiaden podnet na ÚDZS. Muselo by mi zomrieť dieťa na zápal pľúc, či mať iné závažné až život ohrozujúce zdravotné ťažkosti v najbližšom týždni spôsobené s koronavírusom, aby som mala čas, energiu a chuť bojovať s lekárom, ktorý nás ohrozil tým, že neposlal moje stery na testy.

Som si vedomá toho, že deti do 9 rokov života doteraz nezomreli. Ale uznajte, ak by ste boli na mojom mieste s 2-ročným dieťaťom so šelestom na srdci a s prekonaným obojstranným zápalom pľúc, ktorý bol spôsobený RSV vírusom v prvom roku jeho života, a zároveň s dieťaťom, ktoré by to už nemuselo prežiť, ako by ste reagovali? Na tento boj s dotyčným lekárom sa ma pýta veľa ľudí, ale je potrebné si uvedomiť jednu dôležitú vec. Najbližšie týždne nás čakajú veľmi záťažové chvíle, keď budeme pravdepodobne potrebovať lekárov navyše. A v žiadnom prípade nepotrebujeme prísť o jedného lekára a jeho profesionálne myslenie tým, že sa bude hašteriť s pacientkou o tom, čo mal podľa nej urobiť. Úprimne, už len tá medializácia mojej skúsenosti, ktorá nemala pôvodne odsudzovať celé slovenské zdravotníctvo, ale ako prehovorenie k mojim spoluobčanom ohľadne rúšok, ktoré sme následne začali nosiť, a k zodpovednému správaniu, už narobilo dosť stresu na infekčnom oddelení. Myslím, že nás čakajú chvíle, keď je potrebné, aby slovenský národ, pacienti a lekári začali spolupracovať ako nikdy doteraz. Ja mám možnosť vďaka tak veľkému virálnemu dosahu môjho príspevku na Facebooku dostať sa k tekutým dezinfekčným prostriedkom. Ak by ich na urgente a infekčnom potrebovali, milerada im ich zabezpečím.

Dušana s dcérkou na prechádzke v lese
Dušana s dcérkou na prechádzke v lese Foto: Archív: Dušana Mazorová

Dušanina dcérka má Aspergerov syndróm a domáca karanténa je pre ňu naozaj náročná

Nečakane ste zostali s deťmi v domácej karanténe a nemali ste doma žiadne zásoby. Išli ste preto sama na nákup, ale urobili ste všetky opatrenia, ktoré ste mali. Ako na váš ľudia reagovali?

Momentálna domáca karanténa nie je o zavretí sa v domácnosti, aj keď to by už bolo absolútne najvhodnejším riešením. Domáca karanténa znamená, že sa budete správať zodpovedne voči sebe a okoliu najviac, ako vám to vaše možnosti v živote dovoľujú. Ja som ten najskôr môj a neskôr, čo už bolo ale horšie, náš rodinný príbeh zverejnila na mojom Facebooku práve kvôli, alebo teda vďaka mojej dcérke Beátke. Má diagnostikovaný Aspergerov syndróm. No a pre deti s poruchou autistického spektra sú rúška, gumené rukavice a domáca karanténa naozaj záťažové aspekty ich momentálneho života. Po zverejnení môjho príbehu sa stalo niečo, čo mi dáva nádej, že koronavírus zvládneme možno aj lepšie ako Taliani. Okrem toho, že mi stovky ľudí píšu na Messenger s ponukou pomoci s nákupom, alebo teda s hocičím, čo budeme potrebovať, tak nám ľudia posielajú aj fotky seba v rúškach. Sociálne siete valcuje moje vyjadrenie v reportáži v súkromnej televízií, že #RuskoNieJeHanba. V lekárni mi lekárničky poďakujú za to, že sa priznám, že som chorá a mám choré aj deti, že dodržím od nich vzdialenosť, mám rúško a rukavice, lekárnici majú vďaka tomuto prístupu možnosť požiadať dôchodcov v čakárni, aby počkali na chodbe, kým mi dajú, čo potrebujem. Tí sa mi zas poďakujú, že na nich konečne niekto nekašle a to doslova, a vy média ste v tomto našom prípade urobili kus dobrej roboty, lebo susedia by nám z večera do rána, odkedy ste začali zverejňovať môj príbeh, hádam už aj polievku navarili. A čo je absolútne najdôležitejšie, pokladníčky v obchodoch začali nosiť rúška a gumené rukavice. A to keď som tej mojej malej vravela, keď mi plakala v náručí kvôli hlúpym poznámkam detí vonku na jej rúško, že nech počká, že do dvoch dní sa postarám o to, aby ich nosili aj oni, tak som netušila, že mi v tom pomôžu média a odborníci práve tým informovaním verejnosti o dôležitosti ochranných prostriedkov.

Ako momentálne prebieha vaša domáca karanténa? Kto vám pomáha? Má vám kto nosiť potraviny a iné potrebné zásoby?

V piatok, keď som išla na pohotovosť, sme mali nakúpené potraviny asi tak do nedele. V pondelok sme teda zistili, že mi stery neboli poslané na analýzu. Zároveň nám aj začali kašľať deti. Začali sme si uvedomovať, že sme nepripravení. Že nemáme potravinové zásoby, nemáme lieky a nemáme rúška. Začali sme si teda reálne zisťovať ochranné opatrenia proti vírusu. Horúčka-nehorúčka, partner začal kompletne dezinfikovať celý byt a ja som začala obvolávať lekárne a zháňať rúška. Žiadne v Martine neboli ani v jednej lekárni, kam som volala, až sa nado mnou a celou touto našou situáciou zľutovala jedna pani lekárnička a darovala nám zo svojich zásob 4 rúška. K nej som sa presúvala autom, podala mi ich cez iba kúsok otvorené sklenené dvere, a následne už s rúškom a s gumenými rukavicami som po ceste domov išla nakúpiť do obchodu nevyhnutné potraviny. Verte mi, u nás doma zasadal tiež krízový štáb. Museli sme zhodnotiť, čo naozaj potrebujeme na varenie, aké lieky, vitamíny, koľko máme peňazí na mesiac, ako si budeme deliť služby pri deťoch v noci, keďže sa spustili horúčky, a jeden z nás musel byť funkčný následný deň, a spustil sa celkom šialený kolotoč povinností. Zavarili sme si mäso, priateľ v piatok skoro ráno nakúpil normálne množstvo potravín asi na týždeň, keď ešte ľudia neboli v potravinách, a aby sme nestáli v nekonečnom rade. Vytvorili sme si systém dezinfekcie vždy, keď prídeme z vonku do bytu (celý byt utierame dezinfekčným prostriedkom). Keď sme vonku, tak si jednorázové rúška meníme každých 20 minút, následne ich spaľujeme v hrnci na balkóne hneď, ako prídeme domov.

Pri chladení tej staršej vo vani v mojom náručí v postupne ochladzujúcom kúpeli, keď mi plakala, že ju už veľmi bolia nohy a hlava a nech to už nejako skončí, som si uvedomila, že áno, nech to je čokoľvek, dá sa to prežiť, len si musíme začať v tej vani napríklad spievať.

Pobyt v prírode je pre jej dcérku veľmi dôležitý
Pobyt v prírode je pre jej dcérku veľmi dôležitý Foto: Archív: Dušana Mazorová

Ako sa doma liečite?

Mnohé rodiny sú dnes a budú aj zajtra vystrašené. Ani u nás doma to nie je jednoduché, aj my doma po sebe s partnerom kričíme, ja plačem po nociach do vankúša a hneď, ako dokričíme a ja doplačem, tak sa postavíme rovnými nohami na zem a ideme dezinfikovať domácnosť, pohrať sa s deťmi, naučiť sa dačo so staršou, dať si lieky a vitamíny. Zásadne sa pri deťoch nebavíme o koronavíruse, ale radšej sa pred nimi hádame o takých tých skvelých problémoch spolužitia. Túto nedeľu sa moja Bea konečne zobudila vyspinkaná a viac-menej aj my. O jedno dieťa na starosť máme menej. Batoľa stále nie je v poriadku. Túto nedeľu nám aj skončila tá naša dobrovoľná domáca karanténa, ktorá bola odo dňa, keď sme boli v Poľsku. Pre istotu, že nikoho nenakazíme. a pre istotu, že ak máme iba virózu alebo len chrípku, niekto nenakazí nás. Niekto, kto nemá rúško a nemá doma režim, ako máme my.

Vďaka virálnemu príspevku sa jej ozývajú ľudia zo zahraničia a snažia sa jej rodine poradiť

Ako ste na tom momentálne vy a vaše deti? Máte stále príznaky?

Môj zdravotný stav sa podstatne zlepšil. Prežila som si síce 4 dni v horúčkach, v bolestiach svalov a kĺbov, ale spánok bola cesta, ako to celé prekonať, či už išlo o chrípku, virózu, alebo koronavírus. Ešte zopár dní som mala akoby bolesti po kŕčoch hlavne v nohách, len som teda nemala kŕče a boleli ma svaly. Mojim deťom sa podstatne začal zhoršovať ich zdravotný stav od minulého osudného pondelka, keď som sa dozvedela o mojich testoch-netestoch. Moja 9-ročná dcérka vykazuje absolútne totožné príznaky, ako som mala ja. Môj partner začal byť unavený asi tak od piatku a ako on vraví, je „nachcípaný“, čo je však pochopiteľné, keďže sa o deti a aj o mňa stará už od minulého piatku. Popravde, nemá príznaky koronavírusu, ale je ornou pôdou pre svoju oslabenú imunitu, nedostatok spánku a stres pre koronavírus. 

Deti počas karantény doma
Deti počas karantény doma Foto: Archív: Dušana Mazorová

Poradil vám niekto s domácou liečbou, respektíve s tým, aké potrebné kroky urobiť?

Nám nemal kto poradiť, nemal kto ani len potvrdiť, či máme koronavírus. Máme však šťastie na úžasných ľudí a vďaka môjmu virálnemu príspevku sa mi začali ozývať ľudia zo zahraničia a snažili sa mi poradiť. A tak máme informácie priamo z Hongkongu, kde absolútne s prehľadom zvládajú nešírenie koronavírusu medzi veľmi veľkým množstvom obyvateľstva na relatívne malom území, zabezpečenú profesionálnu dezinfekciu a jednorázové rúška priamo od výrobcu z Ázie.

Vo vašom príspevku spomínate, že potrebujete ísť s vašimi deťmi aspoň na hodinovú prechádzku každý deň? Prečo?

Von medzi ľudí je potrebné ísť pri nevyhnutných nákupoch liekov a potravín, a zároveň ak vám to zdravotný stav umožňuje, je veľmi dôležité tráviť čas na slnku. Málo ľudí si však uvedomuje, aká záťaž nás čaká v prípade domácich karantén pri deťoch s rôznymi psychickými poruchami, resp. chorobami. Čaká nás obdobie depresií, samopoškodzovania, fyzického ničenia domácností, či výbuchov zlosti z ponorky a porušenia nejakého toho naučeného režimu u detí. Tieto deti slnko a pozitívne podnety ideálne v horskom, resp. lesnom prostredí bytostne potrebujú. Tá záťaž a stres na psychiku ľuďom zavretým doma absolútne nepomáha prekonať akýkoľvek vírus, nieto ešte koronavírus. Moja Bea je dievčatko, ktoré patrí medzi deti s Aspergerovým syndrómom. Každý, kto ju pozná osobne, alebo sleduje jej životný príbeh už asi posledných 5 rokov na mojom Facebooku (odkedy o tejto diagnóze vieme), vie, že ona je dieťa, ktoré šíri veľmi romantické informácie o aspergeroch. Je nekonfliktná, milá, zlatá, len iná. Takých zázračných deti s poruchou autistického spektra však máme v našej republike viac, teda takých rodičov, ktorí sa nevyhovárajú na systém, ale venujú sa napredovaniu svojich detí s rôznymi diagnózami. To venovanie sa im je napríklad aj o trávení času s nimi v lese. Pozitívne vnímanie sveta a čas, počas ktorého ich naučíme my, rodičia, pozerať sa nám do očí, je pre tieto naše deti asi najúčinnejší liek. Omnoho účinnejší než lieky na upokojenie. Dostávame sa však v našom prípade do štádia, že ak by prišlo k najhoršiemu, čo sa týka karantény a obmedzeniu voľného pohybu obyvateľstva, že by sme buď dostali od Úradu verejného zdravotníctva na základe odporúčaní psychológa povolenie na prechádzky na papieri, alebo teda budeme musieť pristúpiť k liečbe medikamentmi aj pri deťoch, kde sme psychickú pohodu počas ich celého života zvládali udržať s trpezlivosťou a láskou, bez liekov.

„Záťaž a stres na psychiku ľuďom zavretým doma absolútne nepomáha prekonať akýkoľvek vírus, nieto ešte koronavírus.“

Máte nejaké spôsoby, ako malé deti počas karantény doma ľudovo povedané „zabaviť“?

Na internete sa už mobilizujú rôzne skupiny, ktoré pomáhajú učiť rodičov - alebo teda ukazujú rodičom, ako s deťmi tráviť čas doma. Komunita domoškolákov spojila svoje sily, a tí sa zas snažia učiť rodičov – alebo teda ukazujú rodičom, ako sa s deťmi učiť doma. Umelci začali čítať vo videách na sociálnych sieťach rozprávky či hrať divadielka. Aj ja s partnerom máme založené občianske združenie, v ktorom vytvárame programy pre všetky deti, avšak vhodne prispôsobené aj pre deti s rôznymi diagnózami. My to voláme interne #InkluziaNaopak. Už sme sa dohodli na spolupráci s veľmi šikovnými odborníkmi, ktorí vytvárajú rôzne komunikačné platformy pre pomoc ľuďom v tomto období, že teda budeme tvoriť programy pre deti aj online. Ľudovo povedané tak, ako sa zabávame doma s našimi deťmi počas karantény, ukážeme aj samotným rodičom a možno ich aj niečo naučíme.

Už ste čítali?

Archeológovia našli v kostole v Obišovciach zakopaný poklad

Unikátny poklad mincí našli archeológovia v Kostole Ružencovej…

Slovák z Taiwanu o tom, ako si krajina poradila s vírusom: Ak…

Cestovateľ a fotograf Aleš Tvrdý opísal, ako sa s vírusom…

Muž, ktorý porazil koronavírus: Zachovajte pokoj. Závažné na…

Muž, ktorému ako prvému v Nemecku potvrdili nákazu koronavírusom,…

Slovenka žijúca v Singapure nakrútila video, ako krajina bojuje…

Ingrid vo videu uviedla 8 konkrétnych príkladov, ako štát bojuje…

Uznávaný český neurológ: Deti do 3 rokov by sa vôbec nemali…

Mladí ľudia, ktorí trávia viac ako dve hodiny denne na Facebooku, nevedia…

Šéfka Profesie: Ľudia po 50-tke sa nedostanú ani na pohovor.…

Hosťom relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom bola Ivana Molnárová,…

Strávili sme noc v iglu pre bezdomovcov: Jeho výrobcov sa pýtali,…

Hoci sú Vianoce za dverami a väčšina z nás sa teší,…

Zázraky sa dejú! Malému Natymu ste vyzbierali viac peňazí, ako…

Neopísateľná radosť. Ani samotní rodičia spočiatku neverili, že…