Prokurátor Šanta: Trnka je absolútne dno. Post generálneho prokurátora by som neodmietol, ale mám podmienku
Marián Balázs
Marián Balázs

Prokurátor Šanta: Trnka je absolútne dno. Post generálneho prokurátora by som neodmietol, ale mám podmienku

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Šanta priznal, že post generálneho prokurátora by nemal dôvod odmietnuť. Ak by boli splnené určité podmienky.

BRATISLAVA 14. marca - Kauzy spojené s Mariánom Kočnerom naberajú na obrátkach. Najnovšie čelí obvineniam už aj trinásť sudcov a sudkýň. O tejto kauze, ale aj o zmenkovom procese či o bývalom generálnom prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi v relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom rozprával prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Šanta. Ten v rozhovore okrem iného po prvý raz priznal, že ak by bol navrhnutý na post generálneho prokurátora, zvažoval by to a možno by nemal dôvod povedať nie. Mal by však prísne podmienky.

Na čo im to všetko bolo?

V prípade úplatkárskej kauzy sudcov si Šanta kladie zásadnú otázku. „Na čo to tým ľuďom je a za takúto cenu? Áno, naše platy vo veľmi hrubom priemere tri tisíc eur. Na čo to tomu človeku je? Na čo mu je nejaká párdňová dovolenka na Donovaloch? Na čo je tej sudkyni nejaká kabelka? Na čo je jej parfém navyše, za takúto cenu?“ pýta sa prokurátor. Takéto extrémne profesné a morálne zlyhanie si vraj nevie dosť dobre vysvetliť.

Vysvetľuje aj situáciu, prečo Ústavný súd SR súhlasil s väzbou iba pre päť obvinených sudcov a sudkýň. „V prípade vzatia do väzby tu musia byť konkrétne dôvody väzby. To znamená, že spáchanie trestného činu sa nerovná automatické vzatie do väzby. Musí tu byť jeden z troch dôvodov väzby – že sa obvinený pokúsi o útek, bude ovplyvňovať trestné konanie, alebo bude pokračovať v trestnej činnosti,“ vysvetlil pre Dobré noviny Šanta.

„Dá sa s určitou pravdepodobnosťou dedukovať, že ÚS zistil, že by tí-ktorí obvinení mohli ovplyvňovať alebo ovplyvňovali už prebiehajúce trestné stíhanie, a to bol ten konkrétny dôvod, pre ktorý sa bude rozhodovať sudcom pre prípravné konanie,“ povedal. Je podľa neho preto pochopiteľné, že dôvody väzby sa nájdu len u časti obvinených aj napriek tomu, že všetci sú stíhaní za obdobnú trestnú činnosť.

Threema na neho zapôsobila otrasne

Šanta hovorí, že skôr či neskôr to muselo prísť. „Zrejme tá očista (justície, pozn. redakcie) začala tým, že tzv. Threema bola uznaná ako zákonný dôkaz oboma senátmi Špecializovaného trestného súdu. Túto Threemu som ja sám čítal asi štyri a pol hodiny,“ vysvetľuje. Pripomína však, že jeho obžaloba v kauze zmenky sa na Threeme vôbec nezakladala.

Na Šantu to celé zapôsobilo otrasne. „Tie informácie, indície, tie sú. Treba ich veľmi dôsledne selektovať, pretože, žiaľ, dnes sa laická verejnosť vyjadruje aj takým nesprávnym spôsobom, že všetci sudcovia, prokurátori, všetci lekári sú úplatní. To rozhodne nie, pripomína, no zároveň hovorí, že v rámci justičného systému sme sa ocitli na pomyselnom dne: „Už sa nedá preraziť toto dno.“

Kočnerovi a Ruskovi nenavrhol hornú hranicu

Prokurátor sa vrátil aj ku kauze zmenky. Ako tvrdí, Pavlovi Ruskovi a Marianovi Kočnerovi, ktorých súd odsúdil na 19 rokov, nenavrhoval hornú hranicu, ktorá je 25 rokov, ale iba 20 rokov. Šanta pri navrhnutí trestu prepadnutia majetku vychádzal z trestného zákona. U Kočnera zotrval pri 20 rokoch trestu, čo je aj predmetom odvolania, o Ruskovi však hovorí ako o človeku, ktorý „hral druhé husle“, hoci jeho účasť bola nepochybne dôležitá.

„Keď ide o spoločné milióny a desiatky miliónov, ktoré možno vyrabovať od niekoho, a ak sa možno takto jednoducho obohatiť, tak takýto cieľ dokáže ľudí veľmi ľahko rozhádať, ale aj spojiť,“ hovorí o Kočnerovi a Ruskovi prokurátor, ktorému sa zrejme oboch podarí dostať na veľa rokov za mreže.

Prepisovanie majetku? Obrovský problém

Šanta vníma prepisovanie majetku súdených ľudí pred rozsudkami ako obrovský problém. „Ja osobne považujem tento problém za jednu z najväčších rezerv trestného poriadku,“ hovorí a dodáva, že zaisťovanie majetku je veľmi úzko definované: „Možno ho zaistiť len vtedy, keď hrozí konkrétna obava, že majetok bude takto prepísaný.“

Pripomína, že sa pracuje s desiatkami tisíc takýchto páchateľov ročne. „Nehovorím, že u všetkých prichádza toto opatrenie do úvahy, ale ustanovenie je veľmi úzko postavené," upozorňuje Šanta a dodáva: „Jednoducho sa pre budúcnosť musíme snažiť, a to si myslím, že je ohromná výzva pre budúci zákonodarný zbor, aby toto ustanovenie poňal širšie a liberálnejšie, teda že ten majetok je možné zaisťovať ihneď po vznesení obvinenia.“

Myslí si, že to, čo sa deje v súčasnosti, je neakceptovateľné.

Trnka je absolútne dno, nemal by ani prejsť okolo okresnej prokuratúry

Šanta hovorí, že obavu o svoj život nikdy nemal aj napriek tomu, že na povrch vyplávali informácie o plánovaných vraždách prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku či Daniela Lipšica. „S takýmito emóciami prokurátor nesmie pracovať,“ tvrdí, no dodáva, že nechce byť prehnaný hrdina a ak by bol hrozba bezprostredná, možno by človek zmýšľal inak. Priznáva, že v určitých obdobiach mal ochranku.

Kauzu bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku zas považuje za prerazenie dna. „Generálny prokurátor s tak silnými právomocami, aké má, dá sa povedať ako najvyšší ochranca zákonnosti, ktorý riadi bezmála tisícku prokurátorov – dnes teda ešte viac – ktorý riadi prokuratúru v systéme monokracie a hierarchie, teda má dosah na každého prokurátora... Takto sa sám správať a takto slúžiť zločinu a amorálnosti, to je niečo otrasné,“ konštatuje Šanta. Trnka by podľa jeho názoru nemal na prokuratúre čo robiť.

Post generálneho prokurátora len pod prísnou podmienkou

Všetko je podľa Šantu položené na morálke. „Môžeme mať koľkokoľvek novelizovaných zákonov a akokoľvek dobré tie zákony, ak raz v tom-ktorom sudcovi, v tej-ktorej profesii všeobecne, drieme silná amorálnosť, žiaden zákon ju nedokáže zastaviť. Eliminovať, to súhlasím,“ vysvetľuje. Dodáva, že z hľadiska odbornosti už mimoriadne požiadavky sú, nemali by však byť jediné.

Ako hovorí, ak by bol navrhnutý na post generálneho prokurátora, zvažoval by to a možno by nemal dôvod povedať nie. Mal by však prísne podmienky. „Ak by ma niekto oslovil, teda navrhoval, musel by to byť návrh od subjektu, ktorý skutočne s nasadením buduje právny štát a ktorému sú vlastné vysoké demokratické a hlavne morálne hodnoty,“ uzavrel prokurátor.

Viac sa môžete dozvedieť v priloženom videorozhovore.

Už ste čítali?

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…