Prezidentka Čaputová si v Brne pripomenula Masaryka a 100. výročie Ústavnej listiny ČSR

Brno/Bratislava 10. marca (TASR) - Prezidentka SR Zuzana Čaputová si v utorok v Brne pripomenula 100. výročie Ústavnej listiny Československej republiky (ČSR) a vo svojom prejave zdôraznila význam ústavnej súdnej moci. TASR o tom informoval odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

Prezidentka pripomenula, že prijatím Ústavnej listiny Československej republiky sa vo februári a marci 1920 zavŕšil proces konštituovania spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorý sa začal v októbri 1918. Proces sa podľa jej slov zakončil tým najlepším možným spôsobom — prijatím základného zákona.

História podľa Čaputovej potvrdila, že ústava, ktorú českí a slovenskí otcovia-zakladatelia prijali v roku 1920, bola na vtedajšie pomery jedna z najlepších a najodolnejších. „Som veľmi hrdá, že bola prijatá aj s podporou všetkých slovenských poslancov Národného zhromaždenia,“ povedala.

„Aj vďaka prijatej ústave Československo v protidemokratickej smršti, ktorá na nás udrela v 30. rokoch minulého storočia, odolávalo brutálnemu náporu viac a lepšie ako iné krajiny strednej a východnej Európy,“ dodala.

Ústavná listina Československej republiky má podľa nej aj špeciálny význam. „Prvýkrát v dejinách ustanovila ústavný súd ako výlučnú a špecializovanú súdnu inštitúciu na kontrolu ústavnosti už vyhlásených, a teda platných zákonov,“ povedala.

„Skutočnosť, že sa to stalo v našom spoločnom štáte, je niečo, na čo môžeme byť spoločne právom hrdí, lebo sme tým významne zasiahli do vývoja európskej a svetovej konštitucionalistiky,“ povedala Čaputová a pripomenula aj komplikácie, ktoré sa pri tvorbe ústavného súdu vyskytli v súvislosti s odporom niektorých poslancov.

„V období neslobody sa ústavný súd na pol storočia odmlčal. A to aj napriek skutočnosti, že podľa ústavy, ktorou sa mala riadiť Československá socialistická republika, sa s ním počítalo — ale iba na papieri,“ konštatovala Čaputová.

Prezidentka pripomenula aj bývalého disidenta Pavla Wonku, ktorý „ako občan žiadal, aby štát rešpektoval vlastnú ústavu a zriadil ústavný súd“. Až v období po novembri 1989 sa podľa Čaputovej vytvorili podmienky na to, aby ústavný súd bol naozaj tým, čím má byť — nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavnosť je podľa nej idea takého usporiadania a fungovania spoločnosti, v ktorej nielen vláda a všetky zložky štátnej moci, ale aj občania vzťahujú svoje postoje a činy k základnému zákonu štátu ako k žitému a najvyššiemu princípu.

„Je to základný fundament na to, aby ľudia rôznych názorov, rôznych politických presvedčení mohli nielen vedľa seba žiť, ale ako občania aj spolupracovať,“ povedala a zdôraznila, že v spoločnosti v poslednom čase chýbajú ‚spoločné zdieľané hodnoty‘.

„Vždy, keď počujem a vidím, že sa politické strany a politici k sebe správajú nie ako názoroví oponenti, ale ako úhlavní nepriatelia, ktorí sa usilujú o vzájomné zničenie, považujem to za symptóm, že nemajú v potrebnej úcte základný zákon štátu, v ktorom žijú a ktorý z nich robí spoluobčanov,“ uviedla Čaputová a takisto zdôraznila potrebu spolupráce všetkých ústavných činiteľov, štátnych orgánov, ľudí z občianskej spoločnosti, ako aj posilňovanie úcty k ústave a právnemu štátu.

Ústavné súdy sú podľa prezidentky „nenahraditeľné pri ochrane nezávislosti súdnej moci, čo v súčasnosti naberá na význame v našom regióne“. V tejto súvislosti pripomenula problémy v justícii, ktorým čelia viaceré postkomunistické krajiny. Následkom týchto problémov je kritická miera nedôvery verejnosti.

„Veľkosť problémov v justícii podľa môjho názoru často zodpovedá nedostatočnej schopnosti sebareflexie sudcovského stavu. Ak táto schopnosť absentuje a súdna moc nie je schopná očistiť sa od nehodných sudcov, ktorých konanie je za hranicou dovoleného, priamoúmerne tomu zodpovedajú zámery mnohých politikov prevziať riešenie výlučne do svojich rúk, urobiť rázne a radikálne kroky, veľmi často ďaleko za rešpektom k nezávislosti súdnictva,“ povedala prezidentka a dodala, že rola ústavných súdov je aj v tomto kontexte nezastupiteľná.

Čaputová si pred návštevou Brna v Hodoníne uctila pamiatku prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Masaryk sa narodil práve v Hodoníne 7. marca 1850.

„Prezident Masaryk sa rozhodujúcou mierou pričinil o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov a dlhých 17 rokov viedol fungujúci demokratický štát,“ napísala prezidentka na sociálnej sieti Facebook.

„Jeho vzdelanie, vedecká a pedagogická činnosť, znalosť cudzích krajín a jazykov, skúsenosti, vysoká osobná morálka a dôstojné vystupovanie sú príkladom štátnika, ktorý nadlho zostal nedosiahnuteľným vzorom,“ napísala a pripomenula aj Masarykovo heslo "nebáť sa a nekradnúť", ktoré podľa jej slov vyjadrovalo Masarykove myšlienky a názory.