Lekárka z detského hospicu: Strata dieťaťa je neprirodzená, bolesť nikdy nezmizne, no väčšina rodín sa dokáže vrátiť do života
Pomáhajú, aby život nevyliečiteľne chorých, zomierajúcich a smútiacich detí bol radostnejší.
BRATISLAVA 8. marca - Lekárka Mária Jasenková je spoluzakladateľkou neziskovej organizácie Plamienok, prvého detského domáceho hospicu na Slovensku. Od roku 2002 poskytujú nevyliečiteľne chorým a zomierajúcim deťom domácu paliatívnu liečbu a starostlivosť. V Centre smútkovej terapie poskytujú psychologickú, terapeutickú a poradenskú pomoc smútiacim deťom a ich blízkym, ako aj dospelým po strate dieťaťa. Okrem toho vzdelávajú nielen študentov, ale aj odborníkov či laickú verejnosť. Ich cieľom je, aby sa kvalita detskej paliatívnej starostlivosti v našej krajine zlepšovala.
„Jedno dievčatko nakreslilo obrázok, kde bola mama, otec a sestra. Na obrázku bol plot, no ono bolo na druhej strane. Pýtala som sa jej, prečo nie je s rodinou. Jej odpoveď bola - lebo už tam nepatrím. Deti hovoria o vážnych témach inak ako dospelí. Niektoré z nich povedia - mami, chcela by som, aby si potom mala ďalšie dieťa,“ hovorí pre Dobré noviny Mária Jasenková z neziskovej organizácie Plamienok.
Deti by mali dostať pravdivú odpoveď
Mária Jasenková zakladala Plamienok pred 20 rokmi. Aj vďaka deťom získala úplne iný pohľad na svet. „Pochopila som, že radosť aj smútok môžeme prežívať zároveň. Svet nie je čiernobiely, deti mi pomáhajú vnímať život farebnejšie. Naučili ma, že v zraniteľnosti je sila. Deti majú v sebe silu a niekedy znesú viac ako dospelí,“ vysvetlila spoluzakladateľka prvého detského domáceho hospicu na Slovensku.
Ak sa deti opýtajú pracovníkov Plamienka na svoj stav, nikdy im neklamú. „Dieťa by malo dostať pravdivú odpoveď. Ak sa ma opýta na svoj zdravotný stav, viem, že je pripravené na odpoveď, no vždy hľadám citlivé slová. Odpovedám na základe toho, v akom stave sa nachádza,“ doplnila lekárka.
Ľudia by mali byť opatrní v povzbudeniach
Nezisková organizácia Plamienok je v kontakte s rodinami aj po strate dieťatka. „Mnohí ľudia si možno povedia, že takéto návštevy musia byť strašné, ale nie sú. Rodiny sú vďačné, občas aj spomíname, sú to vrelé návštevy. Strata dieťatka je neprirodzená, bolesť nikdy nevymizne, no aj keď to trvá dlhšie, väčšina rodín sa dokáže vrátiť do života,“ vysvetlila.
Príbuzní by si mali dávať pozor na to, čo povedia človeku, ktorý stratil milovanú osobu. „Vyhýbala by som sa klišé – to raz skončí, budeš sa mať dobre, máš ďalšie deti, pre ktoré musíš žiť. To je síce pravda, ale žiadne deti nenahradia iné. Bola by som opatrná v povzbudeniach,“ dodala Mária Jasenková.