Vedci objavili v Mariánskej priekope doposiaľ neznámeho živočícha. Skrýval však smutné tajomstvo
Hoci vedci objavili doposiaľ neznámy druh kôrovca, radosť pokazil fakt, že už obsahoval plasty.
NEWCASTLE 5. marca - Jeden z posledných objavov vedcov nie je iba pozitívnou správou. Hoci objavili doposiaľ neznámy druh kôrovca, radosť pokazil fakt, že už obsahoval plasty, informuje v tlačovej správe Svetový fond na ochranu zvierat (WWF).
Tím vedcov z Univerzity v Newcastle vo Veľkej Británii o novom kôrovci publikoval článok v renomovanom vedeckom časopise Zootaxa. Živočích, ktorý žil v Mariánskej priekope v Tichom oceáne medzi Japonskom a Filipínami v hĺbke viac ako 6 900 metrov, nazvali Eurythenes plasticus, aby poukázali na problém plastového odpadu v prírode.
Špecifické pomenovanie kvôli prítomnosti plastu
Tím morských biológov a biologičiek z Univerzity v Newcastle sa venuje výskumu najhlbších miest planéty. Samotný výskum podporila aj organizácia WWF, ktorá upozorňuje na problematiku plastového znečistenia.
„Keď pomenúvame novoobjavený druh, pozeráme sa na to, čo je preň charakteristické. Tohto kôrovca sme nazvali Eurythenes plasticus, pretože jednou z najšokujúcejších vecí, ktorá sa s ním spája je, že súčasťou jeho tela sú plasty. Chceme poukázať na to, aký vplyv má človek na druhy, ktoré stále iba spoznávame. A podporiť požiadavku na rýchle kroky k zastaveniu znečisťovania oceánom plastovým odpadom,“ poznamenal vedúci tímu vedcov, morský biológ Alan Jamieson.
Ďalekosiahle dôsledky našej nezodpovednosti
V tele živočícha boli zvyšky polyetyléntereftalátu, známeho pod označením PET. Tento typ plastu sa používa na výrobu fliaš, nádob na jedlo či textilných vlákien. Heike Vesper, ktorá má vo WWF Nemecko na starosti program ochrany morí a oceánov, vysvetľuje, že novoobjavený druh kôrovca ukazuje, ako ďaleko siahajú dôsledky nášho nezodpovedného nakladania s plastovým odpadom.
„Na najodľahlejších miestach planéty, v najhlbších miestach oceánu žijú živočíchy, ktorých telá obsahujú plasty skôr, ako sme ich vôbec spoznali. Plasty sú vo vode, ktorú pijeme, vo vzduchu, ktorý dýchame a v jedle, ktoré jeme. A teraz vidíme, že sú i v živočíchoch, ktoré žijú ďaleko od ľudskej civilizácie,“ pripomína Vesper.
Dlhodobé upozorňovanie na problém
Na problémov plastového odpadu v prírode upozorňuje WWF dlhodobo. Už minulý rok spustila petíciu za globálnu dohodu o zastavení znečisťovania oceánov týmto odpadom, pričom ju podpísalo už viac ako 1,6 milióna ľudí. Fond zároveň zverejnil veľkú štúdiu o plastoch, podľa ktorej ich spotreba stále rastie.
V roku 2016 bolo vyrobených na svete 396 miliónov ton nových plastov, to je 53 kilogramov na každého obyvateľa planéty. Až 40 percent z tohto množstva bolo určených len na jedno použitie a malo životný cyklus kratší ako jeden rok.
„Štúdia WWF uvádza, že v prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu, veľká časť z tohto množstva skončí práve v moriach a oceánoch. Na to, aby sme zastavili znečisťovanie prírody, morí a oceánov plastmi nestačia lokálne aktivity. Krajiny musia spojiť sily a prijať medzinárodnú dohodu,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Petíciu za zastavenie plastového znečisťovania je možné podpísať na stránke www.stop-ocean-plastic.org.
