Sonda Curiosity zistila prítomnosť vody na Marse
SITA
SITA

Sonda Curiosity zistila prítomnosť vody na Marse

Voda tvorí približne 1,5 až 3 percentá obsahu marťanskej pôdy.

BRATISLAVA 27. septembra (WBNOVINY) - Pôda na Marse obsahuje približne 1,5 až 3 percentá vody.

Vyplýva to z analýzy, ktorú uskutočnila sonda Curiosity pomocou prístroja SAM. V časopise Science o tom informoval medzinárodný tím vedcov na čele s Laurie Leshin z Rensselaer Polytechnic Institute v štáte New York.

Sonda Curiosity odobrala vzorky pôdy na lokalite Rocknest, ktorá sa nachádza v kráteri Gale. Následne tieto vzorky zohriala na teplotu 835 stupňov Celzia a analyzovala jednotlivé plyny. Hlavné zložky tvorili vodná para, oxid siričitý, kyslík a oxid uhličitý.

Leshin si myslí, že pôda na Marse obsahuje dostatok vody pre prípadné ľudské misie. "Ak si zoberiete tridsať litrov tohto prachu a zohrejete ich, tak dostanete takmer liter vody. A zaujímavé na tomto marťanskom prachu je tiež to, že sa zdá byť všade rovnaký. Takže pre astronautov je to dobrá správa, pretože si budú môcť získať vodu takmer kdekoľvek," uviedla Leshin.

Analýza vzoriek pôdy však odhalila aj prítomnosť chlóru. "Myslíme si, že tento chlór pochádza z minerálu zvaného perchlorát. Jeho obsah v marťanskej pôde je približne pol percenta. Takže ak prítomnosť vody bola dobrou správou, chlór je zlou správou. Perchlorát ovplyvňuje funkciu štítnej žľazy, takže ak by ľudia na Marse náhodou prehltli trochu tohto jemného prachu, tak by z toho mohli mať problémy," dodala Leshin.

Sonda Curiosity má veľkosť osobného automobilu, šesť kolies a je vybavená napríklad robotickým ramenom, niekoľkými spektrometrami, vŕtačkou, dvoma videokamerami či laserom a ďalšími nástrojmi na analýzu vzoriek. Do vesmíru ju vyniesla raketa Atlas 5, ktorá vyštartovala 26. novembra 2011 z floridského Mysu Canaveral. Na Marse pristála vlani 6. augusta v spomínanom kráteri Gale, ktorý si vedci vybrali ako miesto pristátia pre jeho početné vrstvy sedimentov a pre vrch Sharp vysoký takmer päť kilometrov. Sonda pristávala automaticky, nakoľko celý manéver trval iba sedem minút, avšak prenos informácií z Marsu na Zem trvá štrnásť minút. V prípade akýchkoľvek komplikácií tak odborníci z NASA nemohli zasiahnuť.

Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.co.uk a archívu agentúry SITA.

Už ste čítali?

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…

25 rokov predáva kapustu na Miletičke: Pochádzam z generácie,…

Ak ste pravidelnými návštevníkmi známej Miletičky, meno…

Slovák Marek pracuje pre Teslu: Tvrdú morálku v práci vydržíte,…

Marek Vančo pracuje v americkej centrále Tesly v tíme autopilota pre samojazdiace…

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…

Mamou v dobe covidu: Nevedeli sme, čo nás čaká. Slovenky priznali,…

Strach o seba, aj dieťatko. Mamy musia s príchodom nového člena rodiny…

Chlapcov hnevá pri šachu aj futbale. Talentovaná rómska šachistka…

Šachistka Agátka Berková dokonca remizovala s ruským šachovým…

Uznávaná virologička: Prekonali ste covid-19? Toto by ste mali…

Vyšiel vám pozitívny test na covid-19? Prekonali ste ochorenie s miernymi…