Uznávaný český neurológ: Deti do 3 rokov by sa vôbec nemali dostať k mobilom či tabletom
Mladí ľudia, ktorí trávia viac ako dve hodiny denne na Facebooku, nevedia vytvoriť vetu, ktorá obsahuje viac ako 15 slov.
BRATISLAVA 20. februára - Uznávaný český neurológ Martin Jan Stránský sa zaoberá vplyvom modernej technológie na ľudský mozog. Práve tá podľa neho negatívne vplýva najmä na deti a mladistvých. Bezvýznamné surfovanie na internete a sociálne siete sú podľa jeho názoru len stratou času. Ako tvrdí Stránský, nevedie to k ničomu a iba pri tom klesá schopnosť ľudí komunikovať a socializovať sa.
Ste odborníkom na ľudský mozog. Dokonca sa o vás hovorí, že vidíte ľuďom až do mozgu. Ako to dokážete?
Dokážeme to vďaka modernej technológii. Používa sa na to tzv. funkčná magnetická rezonancia. To znamená, že pacienta dáme do magnetickej rezonancie, v ktorej sú magnety, ktoré nám dajú presný anatomický obraz mozgu. To spojíme väčšinou s tým, že aplikujeme ďalšiu procedúru (látku), ktorá cestuje do rôznych častí mozgu.
Na základe kombinácie obrazu vidíme, ktorá časť mozgu funguje, ktorá je aktivovaná pri určitých myšlienkach. Vieme teda určiť to, kto má rád akú farbu, hudbu, alebo vieme zmerať hladinu dopamínu v mozgu.
Akú najzaujímavejšiu skutočnosť ste vďaka tejto technológii zistili?
Ja sa zaoberám efektami modernej technológie na ľudský mozog a práve v tejto oblasti sme zistili, že keď človek používa akúkoľvek obrazovku viac ako 7 hodín denne, prichádza k negatívnym zmenám. Určité centrá mozgu prestávajú pracovať tak dobre. Hlavne tie, ktoré majú na starosti reflexy, sebareflexiu, vytváranie hlbokých myšlienok a empatiu. To platí hlavne pre ľudí, ktorí trávia veľa času na sociálnych sieťach, teda najmä deti a mladiství. U nich sa mozog rýchlo tvorí a formuje.
Deti do 3 rokov by sa nemali vôbec dostať k mobilom či tabletom
Na základe týchto štúdií vydala Medzinárodná zdravotnícka organizácia (WHO) a Americká pediatrická akadémia jasné stanoviská o tom, že žiadne dieťa by nemalo mať pred sebou akúkoľvek obrazovku a pozerať sa na ňu predtým, ako zavŕši 2 až 3 roky. Po tomto roku by malo denne stráviť maximálne 1-2 hodiny pred obrazovkou a to jedine pod dozorom. To platí aj v škole.
Čo konkrétne na tých displejoch vplýva na ľudí negatívne?
Jedna vec je, keď ste napríklad inžinier a obrazovku, resp. monitor používate na to, aby ste sa venovali práci, alebo ste študent a potrebujete získať z internetu informácie. Pri týchto činnostiach to na vás vplýva pozitívne. Najhoršie je tzv. surfovanie po internete, čo nevedie k ničomu. Strácate pri tom čas a dostávate sa do plochého sveta, ktorý je vytvorený na základe toho, aby sa vám zvýšila v tele hladina dopamínu. Táto látka aktivuje pocit radosti a vytvára návykovosť.
Jediná komunikácia, ktorá tam funguje, je virtuálna a pomocou jedného tlačidla si ľudia vedia vymazať svojich „priateľov“. Preto zisťujeme prevažne u mladej generácie, ktorá je najviac závislá od Facebooku, ako na nich sociálna sieť vplýva. Tým, že tam trávia denne viac ako 2 hodiny, už nevedia medzi sebou komunikovať a nevedia ani zložiť vetu, ktorá obsahuje viac ako 15 slov.
Myslíte si, že deťom sa IQ znižuje vďaka sociálnym sieťam?
IQ sa už prestalo nejakú dobu zvyšovať. Či je to v priamej súvislosti s používaním sociálnych sietí, to nie je úplne isté, ale isté je, že používanie sociálnych sietí priamo súvisí so schopnosťou mozgu premýšľať a riešiť problémy, a taktiež aj s nárastom depresií a úzkostí.
V staršom rozhovore ste povedali, že človek sa najlepšie učí práve z chýb, a že študentom nepomáha tzv. bifľovanie.
Súvisí to práve s tým, ako sa mozog učí. Ten sa učí cez porovnanie. Najmúdrejší mozog je ten, ktorý skúsil všetko a urobil najviac chýb. Chyby sa nemajú trestať, ale použiť konštruktívne, aby sa ten mozog z chyby niečo aj naučil. Já napríklad dávam svojim študentom test z učiva, ktoré ešte neprebrali. Mozog sa potom ako keby predpripraví na to, čo ho čaká.