Dobré noviny
Šéfka Profesie: Ľudia po 50-tke sa nedostanú ani na pohovor. Je tu akýsi kult, že potrebujeme len mladých
Marián Balázs
Marián Balázs

Šéfka Profesie: Ľudia po 50-tke sa nedostanú ani na pohovor. Je tu akýsi kult, že potrebujeme len mladých

Hosťom relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom bola Ivana Molnárová, riaditeľka pracovného portálu Profesia.sk.

BRATISLAVA 5. februára - Miera evidovanej nezamestnanosti klesla pod päť percent. Znamená to však, že nezamestnanosť prestáva byť na Slovensku problémom, ako to tvrdí predseda vlády? Aj na tieto otázky odpovedala v relácii KRIŽOVATKY Mariána Balázsa Ivana Molnárová, riaditeľka pracovného portálu Profesia.sk.

Molnárová súhlasí, že nezamestnanosť je na historických minimách, otázkou však podľa nej je, aká bude budúcnosť a aká krehká nezamestnanosť vlastne je. V porovnaní s rokom 2018 minulý rok vraj klesali počty pracovných pozícií a zamestnávatelia premýšľajú, či sa nezopakujú roky 2008 a 2009 a či opäť nepríde kríza.

Ľudia, ktorí nie sú evidovaní, no prácu nemajú

To však podľa nej nie je jediný problém. „Stále tu máme obrovskú masu ľudí, ktorí možno ani nie sú evidovaní na úrade práce, ale do štatistík sa nedostanú... Fakticky nie sú zamestnaní. Sú to väčšinou ľudia, ktorí majú nejaké postihnutie alebo ich postihla nejaká choroba, a sú evidovaní v úplne iných štatistikách, ale nie sú priamo na úrade práce a nedokážu sa zamestnať,“ povedala Molnárová pre Dobré noviny.

Šéfka portálu Profesia.sk zároveň pripomína, že hoci v Bratislave a na západe Slovenska nemusí byť hľadanie práce takým problémom, existujú okresy, kde nezamestnanosť presahuje desať percent, práca sa tam nedá nájsť a ľudia za ňou musia cestovať. „Najviac pracovných pozícií je stále v Bratislavskom kraji, kde je až 50% všetkých zverejnených pozícií,“ vysvetľuje Molnárová a dodáva, že najväčší problém je v Prešovskom a Banskobystrickom kraji.

Odchod Husákových detí

Problém majú vraj aj ľudia starší ako 50 rokov. „Keď sú prepustení, nemajú šancu sa dostať ani na pracovný pohovor, lebo tu existuje skepsa voči starším ľuďom,“ hovorí o nelichotivej situácii. „Nastavil sa tu akýsi kult, že potrebujeme len mladých, dravých ľudí,“ vysvetľuje Molnárová. Ako dodáva, v zahraničí sa stretáva s tým, že je bežné, aby 60-roční a 65-roční ľudia pôsobili na pozíciách, na ktorých by nad nimi zamestnávatelia na Slovensku ohŕňali nos.

Pritom si neuvedomujú, že o 5 až 10 rokov sa to obráti a mladí ľudia budú chýbať. Tzv. „Husákove deti“ sa totiž chystajú do dôchodku: „Tí ľudia, ktorých voláme ‚Husákove‘ deti, budú odchádzať do dôchodku alebo budú pred dôchodkovým vekom. Nová generácia ich nenahradí, lebo nám bude chýbať okolo 450-tisíc ľudí do 45 rokov oproti tomu, ako to bolo trebárs pred desiatimi rokmi,“ povedala.

Dôvody odlivu mladej pracovnej sily do cudziny

Prečo teda mladí odchádzajú radšej do zahraničia? Molnárová tvrdí, že je to aj preto, lebo na západe existujú aj výrobné podniky a priemysel s väčšou pridanou hodnotou: „O Slovensku sa hovorí, že sme výrobná hala západného sveta. Akoby sa tu netvorili zaujímavé pracovné pozície, ktoré by vytvárali pridanú hodnotu.“ Podľa nej mladí chcú vidieť, že nie sme len montážnou linkou, ale máme aj niečo zaujímavé, kde sa niečo tvorí. Ide vraj o celú kultúru zamestnania.

Taktiež varuje, že prílišná závislosť od automobilového priemyslu sa nemusí vyplatiť: „Zavrie sa jedna fabrika aj celá infraštruktúra okolo – a máme tu pomaly pol milióna nezamestnaných ľudí,“ varuje a ilustruje to na situácii, keď pred niekoľkými rokmi mal problémy nemecký automobilový priemysel a tie sa následne dotkli aj nás. 

Už nejde iba o financie

Slováci si pri hodnotení atraktivity zamestnávateľa cenia iné atribúty. „To nie sú už iba benefity, finančné ohodnotenie a podobne. Hľadajú zmysel práce, aký je ten zamestnávateľ - či je dobrý, aké ponúka služby, aké ponúka produkty, či som stotožnený s tým, čo robí/nerobí tá firma,“ vysvetľuje Molnárová. 

Práve v tomto sa podľa nej aj postupne začína meniť kultúra a vnímanie ľudí. Ľudia hľadajú zmysel práce a niekedy sú ochotní pracovať práve z týchto dôvodov aj v zahraničí, hoci sú možno aj preč od rodiny. „Keď jednoducho nevidím zmysel v tom, ako je nastavený štát, kde platím dane, odvody a podobne a nedostávam žiadne služby späť, ale pritom to mám lepšie zabezpečené v zahraničí, hoci som aj preč od rodiny,” upozorňuje a pripomína, že už to naozaj nie je iba o finančnom ohodnotení, keďže platy nám v roku 2019 rástli percentuálne najviac.

Školstvo bez zmeny

Zlepšiť sa podľa nej musí aj situácia v školstve a to, ako vzdelávame deti. Zamestnávatelia potrebujú ľudí, ktorí sú schopní učiť sa a mať také vzdelanie, aby flexibilne dokázali reagovať na požiadavky trhu.

„Toto, bohužiaľ, naše školstvo neponúka a ani nie sme ako krajina tak nastavení, aby sme schopnosťou dokázali konkurovať. Pritom máme veľmi veľa šikovných ľudí,“ myslí si šéfka Profesie a dodáva, že za posledných 20 rokov sa v školstve neudiali žiadne veľké zmeny.

Problém pre matky s deťmi

Ťažké to majú aj ženy, u ktorých je perspektíva, že budú mať dieťa, respektíve ženy-matky, ktoré majú problém na trhu práce. „Tam by určite pomohli rôzne úväzky, alternatívne zdroje zamestnania. Tá žena v podstate nemá možnosť pracovať osem, deväť hodín na plný úväzok. Spoločnosť by mala ponúknuť iný typ úväzku - napríklad home office,“ tvrdí.

Mnohé zahraničné firmy to tak už robia aj z dôvodu nedostatku ľudí. „Tento ekonomický boom pomohol aj tomu, že sa začali zamestnávať a začalo sa inak pozerať na matky s deťmi,“ hovorí. Spoločnosti tak už napríklad vytvárajú firemné škôlky či vhodné podmienky pre matky s deťmi. 

„My tu v Bratislave žijeme v takej bublinke“

Ivana Molnárová zároveň upozorňuje, že iná situácia je na západnom Slovensku a v regiónoch. „My tu žijeme v Bratislave v takej bublinke, že sa zamestnávatelia snažia o každého zamestnanca. Keď je však v regióne dostatok ľudí, tak sa až tak snažiť ani nemusia," povedala. Navyše, čím viac podľa nej ideme na východ, tým viac sú ponúkané pracovné pozície „s nižšou pridanou hodnotou“.

Problémom je aj to, že zákonník práce sa vraj „neprispôsobil tomu, že je tu nové storočie“ a že už existujú iné požiadavky. Je preto potrebné sflexibilnenie a odbyrokratizovanie mnohých vecí, tvrdí Molnárová.

Je taktiež potrebné zamýšľať sa nad demografiou. „Demografický vývoj nás straší a naozaj tu o chvíľu máme situáciu, že na jedného pracujúceho budeme mať dvoch dôchodcov. Teraz je to naopak. Nie je to udržateľné a nebude nám mať kto vyplácať dôchodky,“ pripomína.

Viac sa dozviete v priloženom videorozhovore.

Už ste čítali?