Pouličné stánky s jedlom v Thajsku sa snažia vzdať plastových obalov
TASR
TASR

Pouličné stánky s jedlom v Thajsku sa snažia vzdať plastových obalov

Thajská obľuba plastových vreciek z krajiny urobila šiesteho najväčšieho znečisťovateľa morí.

Na snímke ľudia si vychutnávajú kávu pri stánku pri ceste v Bangkoku v Thajsku 20. augusta 2019. Pouličný predaj od rýchleho občerstvenia vrátane kávy až po celé hotové jedlá je v Thajsku bežný jav. — Foto: TASR/AP

Bangkok 25. januára (TASR) - Thajsko je známe nielen svojimi plážami, ale aj širokou ponukou pouličných jedál. Práve tie sa však často balia do tašiek z plastu, ktorým svet vrátane Thajska vyhlásil vojnu. To by, paradoxne, mohlo mať negatívny vplyv na ekonomiku krajiny, kde príjmy z cestovného ruchu tvoria až pätinu jej celkových príjmov. Thajská obľuba plastových vreciek z krajiny urobila šiesteho najväčšieho znečisťovateľa morí.

Krajina vyprodukuje denne viac ako 5000 ton plastového odpadu. Tri štvrtiny z neho končia na skládkach. Thajská vláda sa preto rozhodla konať a sľúbila, že do roku 2021 odstráni všetky plastové vrecká na jedno použitie, do roku 2022 zakáže plastové slamky a do roku 2027 bude recyklovať všetky zostávajúce plastové obaly.

Veľkí maloobchodníci, ako je značka 7-Eleven spoločnosti CP All, sa ako prví pridali k tomuto plánu a zaviazali sa, že od 1. januára tohto roku prestanú rozdávať plastové vrecká. Ale zmena v prípade všadeprítomných pouličných predajcov nie je taká jednoduchá.

„Zatiaľ neexistuje žiadna alternatíva k plastu,“ povedal Penjawan Pongkanmoon, predajca v stánku na Yaowarat Road v Bangkoku, ktorý sa špecializuje na kačaciu polievku. „Nie som za používanie plastu, ale nevidím iný spôsob,“ doplnil.

Žiadny oficiálny zákaz plastových obalov zatiaľ neplatí

Približne pätina jeho klientov si chce jedlo vziať so sebou, a tak dá horúcu kačaciu polievku do plastového vrecka a potom ju vloží do plastovej tašky. Ryžu vkladá do kompostovateľnej nádoby vyrobenej z odpadu z cukrovej trstiny, aj keď stojí viac ako obyčajné plastové vrecká.

Aj stovky ďalších predajcov, ktorí lemujú hlavnú ulicu v čínskej štvrti, používajú plastové vrecká na balenie svojich pochúťok. A hoci vláda povedala podnikateľom, aby prestali rozdávať plastové vrecká, zatiaľ si dodržiavanie tohto nariadenia nevynucuje pokutami alebo políciou. Úradníci študujú zákony z krajín ako Keňa, Mexiko a Británia, aby zistili, či sú účinnejšie pokuty, dodatočné poplatky alebo iné opatrenia, ako uviedol Varawut Silpa-archa, minister prírodných zdrojov a životného prostredia. Úplný zákaz by mohol začať platiť už na budúci rok.

Obavu verejnosti z plastového odpadu vyvolala smrť mláďaťa dugonga morského v auguste 2019 na thajskom pobreží. Odborníci zistili, že mu črevá zablokovali kúsky plastového odpadu. A ľudí ešte viac vydesila správa o objavení mikroplastov v makrele z miestnych vôd.

Náhradou plastu by mohla byť biologicky rozložiteľná alternatíva

Zmena sentimentu tak podnietila miestnych podnikateľov a výrobcov plastov, aby prišli s riešeniami. „Pracujeme na propagácii už niekoľko rokov, ale až teraz sme si všimli veľkú zmenu,“ uviedol Weerachat Kittirattanapaiboon, generálny riaditeľ výrobcu biologicky rozložiteľného obalu z odpadu zo spracovania cukrovej trstiny. Ich produkty sa rozložia do 45 dní.

Spoločnosť sa za desať rokov rozrástla a zvýšila výrobu z 10.000 kusov denne na dva milióny. Má klientov v 31 krajinách sveta vrátane USA a Japonska. Do piatich rokov plánuje vyrábať desať miliónov kusov denne.

Weerachat bol pôvodne lekárom. „Otázka zdravia a životného prostredia je jedno a to isté. Zlé životné prostredie je zlé pre zdravie,“ vysvetľuje.

Odpad zo spracovania cukrovej trstiny nie je jediným vedľajším produktom poľnohospodárstva, ktorý môže byť použitý v potravinárstve. Navarat Phinyo je zástupca generálneho riaditeľa a vedúci rozvoja podnikania v rodinnej firme Phinyowanich, ktorá vyrába taniere z palmových listov. Opadnuté listy v palmových hájoch, ktoré sa obvykle vyraďovali, sa teraz menia na zhruba 70.000 tanierov mesačne. V tomto roku spoločnosť plánuje strojnásobiť produkciu, aby uspokojila dopyt. Pridať chce ďalšie produkty, ako sú slamky, šálky a škatule na potraviny.

„Zmena postojov a návykov bude nejaký čas trvať, ale ľudia začínajú akceptovať vyššie náklady na produkty ako cenu za šetrenie životného prostredia,“ povedal Navarat.

Už ste čítali?

Archeológovia našli v kostole v Obišovciach zakopaný poklad

Unikátny poklad mincí našli archeológovia v Kostole Ružencovej…

Slovák z Taiwanu o tom, ako si krajina poradila s vírusom: Ak…

Cestovateľ a fotograf Aleš Tvrdý opísal, ako sa s vírusom…

Muž, ktorý porazil koronavírus: Zachovajte pokoj. Závažné na…

Muž, ktorému ako prvému v Nemecku potvrdili nákazu koronavírusom,…

Slovenka žijúca v Singapure nakrútila video, ako krajina bojuje…

Ingrid vo videu uviedla 8 konkrétnych príkladov, ako štát bojuje…

Uznávaný český neurológ: Deti do 3 rokov by sa vôbec nemali…

Mladí ľudia, ktorí trávia viac ako dve hodiny denne na Facebooku, nevedia…

Šéfka Profesie: Ľudia po 50-tke sa nedostanú ani na pohovor.…

Hosťom relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom bola Ivana Molnárová,…

Strávili sme noc v iglu pre bezdomovcov: Jeho výrobcov sa pýtali,…

Hoci sú Vianoce za dverami a väčšina z nás sa teší,…

Zázraky sa dejú! Malému Natymu ste vyzbierali viac peňazí, ako…

Neopísateľná radosť. Ani samotní rodičia spočiatku neverili, že…