Keď mal kamarátov otec nehodu, prvý raz daroval krv. Dnes ju Michal daroval už viac ako stokrát
Darovanie krvi nestojí zdravého človeka nič, no druhému môže zachrániť život.
TRNAVA 25. januára - Michal Machuč sa v 22 rokoch rozhodol prvýkrát darovať krv. Otec jeho kamaráta mal autonehodu a okamžite potreboval krv. Spolu s partiou kamarátov sa pozbierali, aby pomohli. Z ihiel nemal nikdy strach a darovanie krvi si zamiloval. Najviac ho tešilo, že môže pomôcť niekomu, kto to potrebuje. Krv daroval dokopy 104-krát a keď dovŕšil 65 rokov, musel prestať. Zdraví ľudia totižto môžu darovať krv do 60 rokov, opakovaní darcovia až do 65.
„Ihly ani krv mi nikdy nerobili problém. Pri každom odbere som sledoval, ako mi sestričky šikovne pichajú ihlu do žily. Bavilo ma pozerať sa aj na to, ako mi krv tečie do takzvanej konzervy,“ hovorí pre Dobré noviny Michal Machuč.
Krv ste darovali viac ako stokrát. Viete aj o ľuďoch, ktorým ste zachránili život?
Žiaľ, nie, nikdy som sa nedozvedel, komu putovala moja krv. No vedel som, že určite pomohla niekomu, kto ju v danom čase potreboval. Darovanie krvi nestojí zdravého človeka nič, no obdarovanému môže zachrániť život.
Nemali ste nikdy strach z ihiel, prípadne nebolo vám z krvi zle?
Ihly ani krv mi nikdy nerobili problém. Pri každom odbere som sledoval, ako mi sestričky šikovne pichajú ihlu do žily. Bavilo ma pozerať sa aj na to, ako mi krv tečie do takzvanej konzervy. Raz mi brali krv z pravej, inokedy z ľavej ruky. Aj keď mám v dnešných dňoch dopichané žily, nikdy som to neoľutoval.
Kedy ste sa teda rozhodli prvýkrát darovať krv?
Bolo to v roku 1974, keď otec môjho kamaráta mal autonehodu a súrne potreboval krv. Spolu s partiou ďalších chlapcov sme sa pozbierali, aby sme pomohli. Darovanie krvi sme si zamilovali a zo mňa sa stal pravidelný darca.
Robili ste to len pre dobrý pocit alebo malo darovanie krvi pre vás hlbší zmysel?
V prvom rade, po každom odbere som vedel, že som po zdravotnej stránke v poriadku. Oveľa viac ma však tešilo, že každým darovaním krvi môžem niekomu pomôcť.
S odstupom času, ako sa zmenili podmienky darovania?
Keď som daroval krv v minulom storočí, bolo to pomerne nudné a trvalo to veľmi dlho. Doba však pokročila a v dnešných dňoch prebieha samotný odber, ale aj čakanie na výsledky oveľa rýchlejšie. Darcovia si tento čas môžu spríjemniť pozeraním televízora v čakárni, ale aj pri odbere. Krv som daroval vo viacerých nemocniciach, no v každej bolo niečo vynovené.
Čo by mal robiť darca pred odberom?
Pred odberom treba piť veľa tekutín. Aspoň dvanásť hodín predtým by darca nemal fajčiť, piť alkohol a jesť mastné jedlá.
Kedy ste dostali prvý odznak?
Bolo to po treťom a piatom odbere. Po desiatom odbere som dostal bronzovú Janského plaketu, po dvadsiatom striebornú, po štyridsiatom zlatú. V čase, keď som daroval krv osemdesiatkrát, som získal diamantovú Janského plaketu. Každého pravidelného darcu najviac poteší Kňazovického medaila. Tú som dostal aj ja, krv sa mi podarilo darovať až 104 ráz.
Kedy ste boli posledný raz darovať krv?
Keď som dovŕšil 65 rokov, musel som prestať s darovaním kvôli veku. Opakovaní darcovia môžu darovať krv až do 65. narodenín, no tie som už dovŕšil. Keby som mohol, darujem ju do dnešného dňa, pretože som stále zdravý a vitálny. Musím však povedať, že ma teší, že v mojich šľapajach ide môj syn Michal, ktorý má za sebou už 45 odberov.
