Analytik: To, čo sa deje v Austrálii, môžeme očakávať aj u nás
Marián Balázs
Marián Balázs

Analytik: To, čo sa deje v Austrálii, môžeme očakávať aj u nás

Analytik Juraj Mesík si myslí, že výzvy k riešeniu ekologických problémov sa v našej politike oproti predošlým rokom rozšírili, stále je to však málo. Čo musíme urobiť, aby sme predišli katastrofe?

BRATISLAVA 23. januára - Problémy životného prostredia a klimatických zmien sú dnes už veľkou a vážnou témou, ktorá sa dostala do pozornosti médií, politiky a občianskej spoločnosti. Reflektuje však slovenská politika dostatočne tieto problémy a výzvy napríklad aj v kontexte nadchádzajúcich volieb?

Analytik Juraj Mesík si myslí, že výzvy k riešeniu ekologických problémov sa v našej politike oproti predošlým rokom rozšírili, stále je to však málo. „Je vidno, že tu existuje voličský dopyt po témach, no sklamalo ma, že túto klimatickú tému žiadna strana neuchopila dostatočne energicky. Je tam voličský potenciál, ale predovšetkým je to zásadná téma budúcnosti. Asi si to lídri tých strán neuvedomujú,” povedal v relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom Juraj Mesík.

Vzdelanie vnímame iba ako prípravu na zarábanie peňazí

Mesíkovi chýba predovšetkým pochopenie naliehavosti tejto témy a krízy. „Dnes už nielen vedci hovoria, že je to existenčná kríza, ale aj veľmi prominentní svetoví politici a diplomati,” vysvetľuje analytik. Hovorí, že to súvisí s tzv. „klimatickým analfabetizmom“Podľa Mesíka by klimatická gramotnosť mala byť súčasťou vzdelávacieho procesu v školstve.

Pripomína, že v niektorých krajinách, ako je Nový Zéland či Taliansko, už čosi podobné plánujú. „Priemerný slovenský maturant dnes vie o celej téme klimatickej zmeny asi to, že teplota stúpla. Keď sa ho spýtate, že o koľko stúpla, tak nevie... A potom vedia, že to súvisí so skleníkovými plynmi, nejaký oxid uhličitý,” povedal pre Dobré noviny Juraj Mesík.

Analytik tvrdí, že hlboký problém tkvie v tom, že Slováci vnímajú zmysel vzdelávania ako prípravu deti na to, aby zarábali peniaze. „Vzdelávanie však má aj iný zmysel - umožniť mladým ľuďom lepšie chápať, čo sa so svetom deje, lepšie nachádzať svoje miesto v čase a priestore,” vysvetľuje a dodáva, že stredná škola a gymnázium sú poslednými inštitúciami na preväzovanie humanitných a prírodných predmetov, pretože potom sa mladý človek vyberie do extrémne špecializovaného prostredia.

Ako predísť najhorším scenárom?

Podľa Mesíka zlyhávame aj v energetickej oblasti. „Ak máme predísť tým najhorším scenárom, ktoré sú pre budúcnosť ľudstva devastujúce, musíme prestať spaľovať fosílne palivá - uhlie, ropu, zemný plyn,” povedal. Najefektívnejšie sa to dá urobiť radikálnym prechodom na obnoviteľné zdroje energie. Je to omnoho rýchlejšia a lacnejšia cesta, ako je budovanie jadrových elektrární, vysvetľuje.

Ako príklad uvádza veternú energiu. „Na Slovensku máme tri megawatty inštalovaného výkonu, čo sú tri stredne veľké vrtule," vysvetľuje. Podľa Mesíka máme stále železnú oponu, keď si uvedomíme, ako je na tom susedné Rakúsko, cez ktoré bežne chodia naši politici na letisko vo Viedni. „Inštalovaný výkon v Rakúsku je tisícnásobne vyšší ako u nás," upozorňuje.

Pripomína aj konzervatívno-zelenú koalíciu, ktorá prednedávnom vznikla u našich susedov. „Chcú dosiahnuť, aby Rakúsko bolo uhlíkovo neutrálne v roku 2040, čo je o dvadsať rokov. Do roku 2030 chcú mať celú elektroenergetiku postavenú výlučne na obnoviteľných zdrojov," hovorí Mesík.

Devastujúce dôsledky v Austrálii

Analytik vysvetľuje, že za obdobie dlhé približne ako náš život priemerná teplota na Zemi stúpla o približne jeden stupeň. Ľudia to možno nezaregistrujú, lenže v prírodných systémoch môže jeden stupeň znamenať otázku života a smrti. „Keď má dieťa 39 stupňov Celzia, tak je to choroba, je to vážne, treba to riešiť. Keď má 40 stupňov, tak mu ide o život, je to urgentná situácia," prirovnáva. Veda nemá odpoveď na to, aký nárast teploty vlastne globálne ekosystémy dokážu zniesť.

Pod pojmom devastujúce dôsledky klimatickej zmeny si vraj môžeme predstaviť to, čo sa deje v Austrálii.  Súčasná situácia v Austrálii bude podľa Mesíka mať napríklad pre ľudí žijúcich v dvoch najväčších mestách nepríjemné následky.

„Obyvatelia Sydney a Melbourne - obe mestá majú 5 miliónov obyvateľov, hovoríme populačne o dvoch Slovenskách - už niekoľko týždňov dýchajú vzduch, ktorý je nadkriticky zamorený spalinami. To bude mať zdravotné dôsledky. Množstvo ľudí v dôsledku týchto požiarov zomrú predčasne, preto, lebo sa im zhorší zápal pľúc či ďalšie ochorenia," uviedol.

Problémom môže byť, ak náhodou dôjde k spáleniu úrody, čo môže byť poľnohospodárska katastrofa, keďže Austrália patrí medzi pomerne veľkých svetových exportérov pšenice a mäsa. To sa podľa Mesíka môže premietnuť aj do svetových cien potravín.

Viac sa môžete dozvedieť v priloženom videorozhovore.

Už ste čítali?

Slovák z Taiwanu o tom, ako si krajina poradila s vírusom: Ak…

Cestovateľ a fotograf Aleš Tvrdý opísal, ako sa s vírusom…

Muž, ktorý porazil koronavírus: Zachovajte pokoj. Závažné na…

Muž, ktorému ako prvému v Nemecku potvrdili nákazu koronavírusom,…

Slovenka žijúca v Singapure nakrútila video, ako krajina bojuje…

Ingrid vo videu uviedla 8 konkrétnych príkladov, ako štát bojuje…

Uznávaný český neurológ: Deti do 3 rokov by sa vôbec nemali…

Mladí ľudia, ktorí trávia viac ako dve hodiny denne na Facebooku, nevedia…

Šéfka Profesie: Ľudia po 50-tke sa nedostanú ani na pohovor.…

Hosťom relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom bola Ivana Molnárová,…

Strávili sme noc v iglu pre bezdomovcov: Jeho výrobcov sa pýtali,…

Hoci sú Vianoce za dverami a väčšina z nás sa teší,…

Zázraky sa dejú! Malému Natymu ste vyzbierali viac peňazí, ako…

Neopísateľná radosť. Ani samotní rodičia spočiatku neverili, že…

SÚRNE: Chlapček má 3 nádory na mieche. Potrebuje operáciu v…

Keď mal Nathanael sedem rokov, zistilo sa, že má v hlavičke nádor. Pomohli…