Návod na prvú fujaru našiel v knižnici. Dnes by ste Romanove nádherné kúsky našli v USA, Austrálii aj Japonsku

BUDMERICE 21. januára - Podobný nástroj nenájdete nikde inde na svete. Fujara je jednoducho slovenským unikátom. Pre Romana Kuchtu sa stala veľkou vášňou a jej výrobe sa naplno venuje už viac ako dvadsať rokov. A hoci je tradícia fujár viazaná k strednému Slovensku, cestu k nej si našiel aj v jeho rodisku v Budmericiach, malej dedinke neďaleko Bratislavy.

Je samouk. S prvou fujarou sa trápil takmer celý rok. Nevydarené kúsky hádzal rovno do kozuba a prikuroval si nimi. Dnes mu výroba ide od ruky a jeho fujary sú vychýrené. Z ich upokojujúcich a hlbokých tónov sa tešia ľudia v rôznych kútoch sveta.

Kedy ste počuli prvé tóny fujary? Čím vás zaujala?

Prvé tóny fujary som počul už ako malý chlapec, ale iba z médií. Už vtedy ma veľmi zaujali. V našom malokarpatskom regióne sa na fujare nehralo a naživo som sa stretol s prvou veľkou fujarou až v dospelosti, keď som mal Kristove roky. Práve toto stretnutie bolo v mojom ďalšom živote veľmi významné. Na fujare ma vtedy zaujala nielen jej krása - po vizuálnej stránke - ale práve tá „hĺbka tónov" a ten „pokoj a uvoľnenosť ",  ktoré sa za tými tónmi skrývali.

Už ako chlapec z vŕby vyrábal píšťalky

Čo vás priviedlo k výrobe fujár?

K drevu ma vždy niečo priťahovalo. V génoch mám lásku k drevu zakorenenú po mojom dedovi a otcovi, ktorí boli stolármi. Ako chlapci sme si vyrábali píšťalky z vŕby. K hre na vlastnoručne vyrobenej píšťalke som pridal aj hru na harmonike, neskôr aj hru na trúbke a v puberte aj na bicie. Čas utekal ako voda, dospel som, oženil som sa a už pre syna som vyrábal píšťalky a panónske flauty z dutej trávy. Raz som našiel mimoriadne veľkú a hrubú trávu a dostal som vnuknutie vyrobiť z nej fujaru. To sa mi však, žiaľ, nepodarilo.

Kto vás naučil vyrábať fujary? Držia si majstri „výrobné tajomstvo"?

Som samouk. Trpezlivo a vytrvalo som hľadal knihy a materiály o fujarách, pôvode, význame, ich výrobe, zdobení. Starí majstri si svoje „výrobné tajomstvá" strážili a mojom okolí nebol nik, kto by mi poradil. V mestskej knižnici v Pezinku som objavil knihu Ladislava Lenga s názvom Slovenské ľudové hudobné nástroje, v ktorej som našiel cenné rady. Podľa návodu z tejto knihy som skúšal vyrobiť prvú fujaru. Zaujímavé bolo, že práve tá prvá fujara bola naozaj veľmi dobrá. Ja tomu hovorím „Boží kopanec" a paradoxne ďalších 10 fujár nehralo tak, ako som si to predstavoval. Nevydarenými kúskami som spočiatku prikladal do pece.

Prvú fujaru vyrábal rok

Ako dlho trvá výroba fujary?

Výroba fujary je o veľkej trpezlivosti a je ťažké určiť, ako dlho trvá. Závisí to od veľkosti, typu zdobenia, množstva výzdoby a doplnkov. Výroba prvej veľkej fujary mi trvala skoro celý rok! Predtým som však asi 2 roky čakal, kým vyschne bazové drevo, z ktorého som fujaru vyrábal. Pamätám si, ako veľmi opatrne som opracovával drevo, aby som niečo nepoškodil, ako som pomaly vykresľoval a vyrezával tradičné ornamenty a potom ich hodiny a hodiny vyleptával. Dodnes si túto fujaru opatrujem ako klenot. 

Ide vám to dnes ľahšie?

Časom a praxou som získal skúsenosti a dnes som už s dlátom a hoblíkom oveľa obratnejší. Vyrábam rôzne veľkosti fujár s rôznymi typmi zdobenia. Od najmenšej 80 cm až po veľkú 190 cm fujaru. Dnes viem fujaru vyrobiť v priebehu 7 až 14 dní, v závislosti od veľkosti a náročnosti zdobenia. Skôr, ako sa pustím do opracovávania fujary, musí byť drevo správne a dostatočne dlho vysušené, aby malo krásny zvuk a rezonanciu.

Fujara, ktorá počas svojho rastu veľa prežila, má o čom spievať

Aké je ideálne drevo na výrobu fujary?

Na výrobu fujár je vhodné drevo, ktoré rastie v drsných podmienkach. A našim pastierskym predkom samotná príroda ponúkla bazové drevo, ideálne na jej výrobu. Drevo bazy čiernej má v sebe dutinku, ktorá napomáha pri vŕtaní fujary. Vhodné sú tvrdé drevá, ktoré majú rezonančné vlastnosti a potom má fujara aj krásny zvuk. Nájsť v prírode krásny veľký kus dreva, z ktorého chcem vyrobiť fujaru, nie je jednoduché.

Vyhľadávam lokality, kde je výskyt bazy čiernej. Ako hovoria starí majstri, „drevo fujary by nemalo počuť vodu žblnkotať a kohúta kikiríkať". Pretože drevo rastúce v dobrých podmienkach – výživná pôda, hnojisko, svetlo, voda, znižujú drevu rezonančné a zvukové vlastnosti a naopak drsné podmienky – málo svetla, kamenistá pôda a hornaté prostredie zvyšujú hustotu dreva a rezonančné vlastnosti. Tak ako človek, ktorý veľa v živote zažil, má o čom rozprávať, tak aj fujara, ktorá počas svojho rastu veľa prežila, má o čom spievať.

Ako dlho schne drevo?

Prevŕtané fujary nechám prirodzene vyschnúť. Ideálne schnutie je pomalé v suchom a tienistom prostredí. Doba schnutia sa pohybuje od 1 do 3 rokov. Po dokonalom vysušení sa drevo znovu prevŕta (prekalibruje) a pristupuje sa k výrobe hlásničky. Je to najdôležitejšia časť – srdce fujary. Pri výrobe hlásničky pristupujeme obzvlášť opatrne. Od nej závisí, či má fujara čistý tón, kvalitné hĺbky a výšky. Nasleduje vŕtanie hmatových otvorov - dierok. Ak je fujara naladená, môžem sa pustiť do povrchovej úpravy - pokračuje hobľovaním, šmirgľovaním až do úplného vyhladenia povrchu dreva a nakoniec kreslenie ornamentov.

Akými ornamentmi zdobíte najradšej?

Pri zdobení sa držím tradičných podpolianskych ornamentov, ktoré sú v tvare popínavých rastlín a kvetov znázorňujúcich symboly hojnosti a plodnosti. Podľa môjho názoru by fyziognómia ornamentov mala byť zachovaná. Každý majster si však fujaru podpisuje svojimi originálnymi prvkami a štýlom výzdoby, čo určuje jeho rukopis. Pri vyzdobovaní používam niekoľko techník rezby, napríklad rezbu hrotom noža. Predkreslený vzor sa po vyrytí hrotom noža zatrie zmesou popola a oleja, čo vytvorí čiernu kontúru, ktorá pri leptaní (vypaľovaní) dusičnou kyselinou zabraňuje jej prelievaniu. Ďalšou technikou rezby je využívanie dlátka v tvare U, ktorá zanecháva za sebou kresbu - linorez. Experimentoval som pri vyzdobovaní a začal som používať väčšie U-čkové dlátko, ktorým som vytvoril veľmi hlboký rez a skombinoval som ho s linorezom. Ide teda o kombináciu 2 typov rezby. Práve touto technikou som vyzdobil aj v roku 2010 svoju fujaru, za ktorú som dostal ocenenie v medzinárodnej súťaži „Zlatá fujara".

Práca ho robí šťastným

Čo vás na výrobe baví najviac?

Na výrobe ma baví vlastne všetko. Výroba fujár a píšťal bola pre mňa pôvodne koníčkom a tento koníček je mojou prácou. Som v podstate šťastný človek. Baví ma blúdenie po lesíkoch a hájoch, kde hľadám vhodné drevo na fujary, aj samotná výroba, vŕtanie, hobľovanie, zdobenie, a vyrezávanie. Najväčšiu radosť však mám, keď fujara dostane dušu a prvýkrát prehovorí - vydá zo seba všetky tóny, hlboké i vysoké. Pri výrobe sa neponáhľam, všetko má svoj čas, počas výroby drevo v rukách hladím, prihováram sa mu ako živej bytosti.

Máte spočítané, koľko fujár ste už vyrobili?

Ťažká otázka. Nemám presne spočítané, koľko fujár som za tých viac ako 22 rokov vyrobil. Verím však, že prinášajú svojim majiteľom radosť. Moje fujary sú po celom svete. Svojich majiteľov našli nielen u nás na Slovensku, Morave alebo v Česku, ale v celej Európe, Kanade, USA, Južnej Kórei, Austrálii, Rusku, či ďalekom Japonsku. Práve pred Vianocami jedna fujara putovala do Austrálie pre Slováka, ktorý tam žije so svojou rodinou.

Folkór približuje deťom

Viete na nej aj zahrať?

Áno, na fujare viem hrať. Už počas výroby je nutné fujaru ladiť v určitej stupnici a skúšať hlas, pričom k tomu je potrebné tento nástroj aj ovládať. Ako výrobca viem svoju fujaru predstaviť, často chodievam vystupovať na kultúrno-spoločenské podujatia, výstavy, rodinné podujatia, pravidelne navštevujem materské škôlky a školy a ukazujem deťom, ako sa fujara vyrába a ako sa na nej hrá. Podporujem deti a mládež, snažím sa im prednáškami a ukážkami priblížiť náš nádherný folklór a ľudové zvyky, a som rád, keď vidím ich záujem.

Držali ste už niekedy v ruke plastovú fujaru?

Áno, dokonca som si ju sám vyrobil. Bolo to v začiatkoch, keď som skúšal vyrábať fujary a nemal som k dispozícii vhodné drevo. Na plastovej rúre som sa učil vyrábať hmatové otvory, hlásničku a ladenie. Takže plastová rúra bola pre mňa pomôcka, na ktorej som začínal. Presvedčil som sa, že takýto plastový „výtvor" má celkom dobrý zvuk, hoci nikdy nenahradí náš „jedinečný slovenský skvost".

Je na Slovensku veľa výrobcov?

Áno, na Slovensku je veľa ľudových výrobcov píšťal a fujár. Pre mnohých ľudových výrobcov je výroba fujár a píšťal záľubou a koníčkom, ktoré robia popri svojom povolaní alebo na dôchodku. V poslednom čase u nás pribúda veľa výrobcov, ktorí majú výrobu fujár ako hlavné povolanie - živnosť. Spoločenstvo fujaristov má viac ako 200 členov, ale nie všetci sú výrobcovia, sú medzi nimi aj inštrumentalisti. O budúcnosť fujary sa preto neobávam, máme na Slovensku mladých a nádejných pokračovateľov.