Český hotelier cez Vianoce zadarmo ubytoval matky v núdzi. Rozdáva im nielen radosť, ale aj peniaze

ŠPINDLERUV MLÝN 18. januára - Alexandr Bílek je majiteľom hotela Hromovka v Špindlerovom mlyne. Je to človek s veľkým srdcom. Matky, ktoré sú v núdzi, mohli aj vďaka nemu prežiť krásne vianočné sviatky. Ubytoval ich zdarma v hoteli a venoval im svoj čas. Veľkým pozitívom bolo, že jeho kamaráti založili transparentný účet, pretože chceli pomôcť ľuďom, ktorí majú finančné problémy. Očakávali, že sa im podarí vyzbierať okolo 30-tisíc českých korún, no vyzbieraná suma bola omnoho vyššia. Mamičky si nielenže užili Vianoce v krásnom hoteli, ale aj dostali peniažky, aby sa mohli posunúť ďalej. 

„Veľmi radi dávame, no neradi prijímame. Naša dobročinnosť je zameraná predovšetkým na poskytnutie ubytovania, jedla, nápojov a nášho času zadarmo. Pre ľudí, ktorých ubytovávame, je to obrovský a drahý darček,“ hovorí pre Dobré noviny Alexandr Bílek. 

Kedy ste sa rozhodli pomáhať ľuďom, ktorí sú v núdzi? 

V rámci možností ponúkame zadarmo pobyty v hoteli všetkým skupinám ľudí, ktorí na to nemajú, sú sami alebo majú problémy už dlhých 25 rokov. Na Vianoce v roku 2019 som takýto pobyt poskytol skupine žien s deťmi, ktoré sú vo veľmi zložitej situácii.

Na základe čoho ste si ich vybrali, respektíve odkiaľ ste sa o nich dozvedeli? 

Nikdy som nechcel urobiť obrovskú akciu. Keď chceme ponúknuť izby zadarmo, robíme to len cez Facebook, ale ak sa to zvrtne a z našej akcie sa stane fenomén, nezmeníme to. Práve v roku 2015 a 2019 sa z mojej obyčajnej výzvy stala obrovská záležitosť.

Počas Vianoc v roku 2019 ste tridsiatim mamičkám dopriali pobyt vo vašom hoteli zadarmo. Ako reagovali, keď sa dozvedeli, že sviatky strávia v rodinnom hoteli s dlhoročnou tradíciou? 

Boli neskutočne šťastné. Išlo o veľmi slušné a skromné ​​ženy, ktoré sú schopné dobre sa postarať o svoje deti. Bohužiaľ, sú v zložitej situácii, ktorú vo všetkých prípadoch zavinil chlap. 

Ktorý životný príbeh vás dojal najviac? 

Bol to príbeh 24-ročnej mamičky, ktorú vyhodil muž spolu s dcérou na ulicu 23. decembra. Dvadsaťštyri hodín plakala. S odstupom času mi napísala správu, v krátkosti mi pripomenula jej príbeh a poďakovala za všetko. Odpísal som jej, že je to najkrajší mail, aký som v poslednej dobe dostal.

Pripravili ste mamičkám počas sviatkov aj nejaký program? 

Nie, program sme neriešili. V reštaurácii však 24 hodín denne horí krb a prostredie je veľmi príjemné a domácke. Jedlo je prvotriedne, máme najlepší porcelán na svete, najluxusnejšie nápojové poháre a najlepšie vybavený bar v Českej republike, keďže ponúkame 500 druhov nápojov. Spolu s priateľkou a dcérou sme sa o všetky dámy starali a venovali sme im svoj čas. 

Zatiaľ čo vy poskytujete ľuďom ubytovanie, vaši kamaráti založili minulý rok transparentný účet. Čo bolo ich prvotným cieľom? 

Založili ho, pretože mnohí ľudia chceli poslať peniaze. Ja by som ho však nikdy nezaložil, pretože som sa obával, že by sa to mohlo obrátiť proti nám. Predpokladali sme, že by sa mohlo vyzbierať okolo 20 až 30-tisíc českých korún.

Koľko sa Vám nakoniec podarilo vyzbierať? 

Veľkým prekvapením bolo, keď bolo na účte vyzbieraných 1,2 milióna českých korún. Nemáme ľudí, ktorí by prispievali pravidelne. Išlo totižto o spontánnu akciu, ktorá bola jasne časovo ohraničená. 

Peniažky ste, samozrejme, dali ženám, ktoré ich najviac potrebujú. Na základe čoho ste ich rozdeľovali? 

Kamaráti mi na Vianoce priniesli 275-tisíc českých korún, pričom peniaze posielali ľudia z celej Českej republiky. Tie som podľa potreby a sily príbehu rozdal. Niektoré ženy nechceli nič, no aj napriek tomu dostali. Ženy, ktoré dostali najmenej peňazí, si odniesli 16-tisíc, najviac som odovzdal 32-tisíc českých korún. Boli to veľmi dojímavé okamihy a pripadal som si ako skutočný Ježiško. Rozdávali sme peniaze ženám, ktoré sme poznali len štyri dni. Bol to úžasný pocit. 

Museli ženy splniť nejaké požiadavky, aby dostali peniaze? 

Nie, tieto peniaze nepodliehali žiadnym požiadavkám. Išlo o veľmi rozumné ženy a verím, že ich využijú prospešne a na to, čo skutočne potrebujú.

Takých ľudí ako ste vy je v dnešnej dobe veľmi málo. Nestalo sa vám, že by niekto zneužil vašu dobrotu alebo že by vás oklamal?

To, či niekto zneužil našu dobrotu, neviem, pretože nie som policajt, ktorý by to skúmal. Viem však to, že všetky ženy nás presvedčili, že si peniažky zaslúžia. Každá z nich vníma prah zúfalstva a beznádeje inak. Netrúfam si súdiť, pátrať či pochybovať.

Nedostáva sa hotel vďaka dobročinnosti do mínusu? 

Náš hotel je už 25 rokov po dobu niekoľkých mesiacov v hlbokom mínuse. Obvykle pred začatím zimnej sezóny dlhujeme za nájom viac ako milión českých korún. Do čiernych čísel sa dostaneme vždy koncom januára, potom zas peniaze máme. Nemyslím si však, že by dobročinnosť mala vplyv na naše výsledky. 

Prečo ste sa vlastne rozhodli pomáhať ľuďom? Robíte to len pre dobrý pocit alebo vás práca hoteliera tak neskutočne napĺňa? 

Robíme to s radosťou, pretože máme hlboké sociálne cítenie. Veľmi radi dávame, no neradi prijímame. Naša dobročinnosť je zameraná predovšetkým na poskytnutie ubytovania, jedla, nápojov a nášho času zadarmo. Pre ľudí, ktorých ubytujeme, je to obrovský a drahý darček. Pre nás sú to však len náklady, ktoré sú spojené s upratím posteľnej bielizne a nákupom potravín či jedla. Nie je to veľa. Najdrahším darčekom je v dnešnej dobe čas, ktorý ani na seba nemáme. Namiesto týchto akcií by sme si mohli oddýchnuť a užiť si jeden druhého, no keď máme voľné postele, uprednostňujeme prácu a rozdávanie radosti. 

Aké máte plány na najbližšie roky? Plánujete aj naďalej pomáhať ľuďom, ktorí to skutočne potrebujú? 

Ľuďom budeme pomáhať dovtedy, kým budeme mať prenajatý hotel, v ktorom sme už 25 rokov. V blízkej dobe musím zohnať peniaze a kúpiť hotel. Ak sa však nedohodneme s niektorou z bánk, pravdepodobne prídeme o hotel. Práve preto musíme spojiť sily a dostať sa k úveru. 

Ak si niekto prechádza ťažkým životným obdobím a chcel by u vás stráviť niekoľko dní, ako by mal postupovať? 

Ak niekto nemá peniaze z akéhokoľvek dôvodu, môže sa nám ozvať. Musím ale povedať, že od apríla do júna som každý rok v Afrike, pretože naším cieľom je precestovať všetkých 49 krajín a vidieť všetky miesta, ktoré sú zapísané do Svetového dedičstva UNESCO. V našom špeciálnom vozidle sme spali už 600 nocí, najazdil som viac ako 200-tisíc kilometrov a navštívili sme už 42 afrických krajín, takže nám ostáva už len sedem.