Chodníky solíme len z lenivosti. Skúste náhradu, ktorá neškodí psom, stromom, vode ani autám

BRATISLAVA 19. januára - Chemické posypy škodia nielen nášmu okoliu, ale i nám. Namiesto toho, aby sme sneh odhŕňali, naše cesty a chodníky posypujeme obrovským množstvom soli, ktorá svojím rozpúšťaním spôsobuje, že korene rastlín popri cestách sa napijú práve tejto presolenej vody.

Výskumy hovoria jasne

Správa Národného parku Vysoké Tatry urobila pokus, ktorý tvrdí, že na jeden meter štvorcový cesty sa za sezónu použije aj desať kilogramov soli. To hovorí o tom, že naozaj solíme nadbytočne (a nielen jedlo). Rakúská environmentálna poradenská organizácia Die Umweltberatung tvrdí, že chemické posypy majú veľa nežiaducich účinkov. Menia pôdu, škodia rastlinám (napríklad stromom na okrajoch ciest), znečisťujú vodné toky aj pitnú vodu, dráždia psov a mačky, zosilňujú koróziu karosérií automobilov.

Soľ značným spôsobom ovplyvňuje pH pôdy. Táto zmena má vplyv na jej celkovú kvalitu, obsah živín, štruktúru a hlavne na presun živín k drevine. Spomaľuje rast nadzemnej časti stromu, ale aj koreňov. Listy kvôli tomu predčasne žltnú a opadávajú. V takomto nepokojnom a rýchlo sa meniacom prostredí, akým mesto je, môže v dôsledku nadmerného solenia aj zomrieť. Ihličnaté stromy si soľ v metabolizme držia štyri až šesť rokov. A teraz si predstavte, že sa takto presolený sneh a ľad na chodníkoch či cestách topí okolo koreňov stromov.

Čo robiť

Alternatívnych metód je hneď niekoľko. Namiesto soli môžeme na zľadovatený povrch sypať kamennú drvinu alebo piesok, no obe spôsobujú upchávanie kanalizačných vpustov, a na jar je potrebné pozametať ich. Kedysi sa zvykla používať aj škvara, no tá zvyšuje prašnosť ovzdušia. Najideálnejšou možnosťou sa tak javí obyčajné manuálne odhŕňanie snehu. V bratislavskej mestskej časti Nové Mesto však vytvorili zaujímavú alternatívu solenia. Obyčajnú soľ vymenili za horninu zeolit, ktorá sa pri rozklade v pôde stáva hnojivom.